Kostol sv. Ondreja v Spišských Hanušovciach: História a Architektúra

Kostol svätého Ondreja v Spišských Hanušovciach je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v strede obce Spišské Hanušovce v tradičnom regióne Zamagurie v Prešovskom kraji na Slovensku. Obec Spišské Hanušovce v Kežmarskom okrese si pripomína 700. výročie prvej písomnej zmienky.

Kostol sv. Ondreja v Spišských Hanušovciach

Dejiny obce a kostola

Podľa rôznych údajov obec Spišské Hanušovce patrí medzi najstaršie obce za Magurou. Viaže sa teda k najstarším osadám v údolí Dunajca, popri hlavnej ceste, ktorá spájala Uhorsko s Poľskom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1313. Iné mená: 1313 Henus, neskôr ako Hannuswagasa (1343), Henus, Hannusfalva (1344), 1773 Hanus-Villa, Hanusfalu, Hanuszdorff, 1786 Hanuschfalwa, Haritschan, Hannsdorf, 1808 Hanusfalva, Hänschau, Hanussowce, 1863-1902 Hanusfalu, 1907-1913 Hanusfalva, 1920 Hanušovce, 1927- Spišské Hanušovce.

Dátum výstavby kostola nie je presne známy, na základe kanonických vizitácií z 18. storočia sa predpokladá, že kostol bol postavený už pred rokom 1200. Obec Spišské Hanušovce jestvovala už pred rokom 1234. V tomto roku totiž Hanušovce mali svoj kostolík, ktorý dodnes stojí. Je to dnešná svätyňa farského kostola. Tento kostolík vystavili rehoľníci z Lendackého kláštora. Boli to rehoľníci, ktorých rehoľa niesla meno Rehoľa rádových kanoníkov, strážcov Svätého hrobu v Jeruzaleme. Títo mali svoj kláštor pri dnešnom kostole v Lendaku. Hanušovce takto boli filialkou lendackých rehoľníkov, ktorí boli Domini Terrestres /Zemepánmi/ nad okolím Magury. Kedy bola tu zriadená farnosť s vlastným farárom, nie je známe.

Podľa oficiálnych záznamov však vznikla na nemeckom práve po roku 1313. Založil ju Šoltýs Henus na majetku Berzeviciovcov a obec mala počas svojej histórie mnohých pánov. Zásadný vplyv zaznamenalo pôsobenie rehoľníkov Božieho hrobu z prepošstva v Lendaku, ktorí priviedli do Hanušoviec osadníkov z okolia Miechowa za Krakovom a vlastnili obec až do roku 1593. Neskôr zemskými pánmi Hanušoviec sa stáli potomci rodiny Horváth de Palocsa so sídlom na Nedeckom zámku, ktorí sa stali patrónmi farského kostola.

Stavba je postavená z kamenných blokov a budova je ohradená múrom. Jedná sa o jednoduchú budovu, pričom architektonický sloh pôvodnej stavby je neurčitý, v súčasnej podobe však prevládajú prvky barokového slohu. Budova pozostáva z troch lodí a má jednu štvorposchodovú vežu. Pôvodný vchod do kostola bol na západnej strane budovy a pod vežou sa nachádzala predsieň.

Stavebný vývoj a rekonštrukcie

Pôvodne gotický kostol patril lendackým križovníkom. Postavený bol pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia v ranogotickom slohu. Stál uprostred dediny. Hlavný vchod bol pôvodne v strede lode z južnej strany. Prestavaný bol v 17. - 18. storočí a v roku 1858. Z gotického sakrálneho objektu sa zachoval západný múr s vežou a zamurovaným ostrolukým gotickým portálom zo 14. storočia. Pri prestavbe pozmenili orientáciu kostola na Z, takže dnešné presbytérium je pri západnej veži a v jadre azda budované z niekdajšej lode. Ako jediný kostol v oblasti Zamaguria je orientovaný na západ.

Kostol prešiel niekoľkými rekonštrukciami a opravami, pričom dnešná podoba je predovšetkým z reštaurácie z roku 1831. Zvýšením počtu obyvateľov bolo potrebne zväčšiť kostol. Stalo sa tak až v rokoch 1758 - 1763, kedy ku pôvodnému kostolu bola pristavená dnešná chrámová loď. Prístavbu možno jasne rozoznať podľa strechy. Prestavbu prevádzal farár Sophronius Mireczki s veľkým úsilím a námahou.

Ani veriaci a ani ich farár Sophronius Mireczky netušili, že ich námaha stane sa o niekoľko rokov malou obeťou osudného požiaru. Stalo sa to v roku 1787, kedy kostol i fara so všetkými hospodárskymi budovami sa stali obeťou veľkého požiaru. Za štyri mesiace po požiari veriaci s veľkými ťažkosťami urobili na kostole strechu. Zruinovaný cintorín dal opraviť dobrodinec farár vdp. Pavol Kolcsyk, farár Tarnovský. Farské budovy boli opravené až roku 1790 a 1792 za pomoci spišského biskupa a pána Ľubovne a Podolinca Andreja Földessy.

Ďalšie opravy zahrnovali napríklad opravu prepadnutej strechy v roku 1854, prestavba sakristie v roku 1873, oprava dlážky kostola v roku 1874, ďalšia oprava strechy v roku 1876, alebo zhotovenie novej dlážky v rokoch 1886 - 1887. V rokoch 1890 až 1894 boli zhotovené lavice. Roku 1893 bol zhotovený terajší oltár P. Márie Ružencovej z darov veriacich a hlavne peknými darmi hanušovských veriacich z Ameriky. V nasledujúcom roku bola obstaraná nová kazateľnica z tých istých prostriedkov ako oltár. Kazateľnica, ktorá dodnes je pomerne v zachovalom stave, zhotovil Dominik Demetzz Groden, Tyrolsko.

Interiér kostola

Pri prestavbe vznikla trojloďová dispozícia s priečnou loďou pri prvom klenbovom poli. Celý kostol zaklenuli ranobarokovými krížovými klenbami. Jednotlivé lode vzájomne oddeľujú piliere. Fasáda je hladká, štítové priečelie členená pilastrami a v trojhrannom štíte sa nachádza väčší plochý výklenok, v ktorom je drevený krucifix. Na štíte je letopočet 1858. V priečelí je kamenný vstupný portál s rastlinným ornamentom v nadpraží, z roku 1858.

Hlavný oltár je neskorobarokový z roku 1740. V drevenej stĺpovej architektúre s ambitovými dverami je obraz sv. Ondreja apoštola. Oltár je vyplnený plastikami, na ľavých dverách datovaný obraz Mojžiša. Hlavný oltár, ktorý vytvoril rakúsky rezbár Dionýz Riessmayer pôsobiaci istý čas v Levoči, ktorý vytvoril tiež hlavný oltár sv. Antona v Červenom Kláštore.

Bočný oltár Krista na kríži bol zostavený z fragmentov dvoch oltárov z druhej polovice 18. storočia. V drevenej klasicistickej architektúre s rokajovou ornamentikou je Kristus na kríži, po stranách sú veľké plastiky svätcov v biskupskom rúchu. Bočný oltár Najsvätejšej Trojice je riešený podobne, len uprostred sa nachádza reliéf Najsvätejšej Trojice a na bokoch sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca z Loyoly. Procesiový baldachýn je rokokový drevený z polovice 18. storočia. Na spodnej strane nebies je reliéf Klaňania troch kráľov.

Zvlášť cenný je hlavný oltár, ktorý však nesprávnou renováciou stratil veľa na umeleckej hodnote. Polychrómovaná maľba peknej drevorezby reliéfu bola natretá obyčajnou lakovou farbou. Najstaršou zachovanou časťou kostola je ranogotická veža, nad ktorou je už nová, moderná zvonová stolica s troma zvonami (sv. Florián, sv. Urban, sv. Ondrej) pochádzajúcimi zo zvonolejárskej dielne Alojza Kurbela z Trnavy. V prízemí veže sa zachovali dva ranogotické portály a na prvom poschodí vchod na pôvodný chór.

Z ranogotického kostola sa zachovala zadná časť lode, ktorá dnes tvorí obvodové murivo svätyne. Kostol má pôdorys kríža a je akoby zmenšeninou veľkolepej trojloďovej baziliky s priečnou loďou, čo je u dedinských kostolov veľkou raritou. Nádvorie kostola, ktoré slúžilo aj ako prvý farský cintorín je ohradené kamenným múrom.

Kanonická vizitácia z roku 1832, ktorú 2. júna previedol spišský biskup Jozef Belík uvádza, že kostol bol dôkladnejšie opravený až roku 1831. Predtým musel byť pomerne v zlom stave, lebo uvedená kanonická vizitácia udáva doslova: “Čiastočne pre starobylosť a čiastočne pre požiar z roku 1788 kostol bol zruinovaný“. Nebolo tomu tak okolo roku 1712. Kostol musel byť vtedy poriadku. Kanonická vizitácia z roku 1712, prevedená Štefana Loviszkonitsa prepošta Panny Márie de Adom a za Biskupa Jána Figraya, totiž informuje: „Ecclesia parva speciosa honori S. Andreae Apli dicata, t.j. kostol malý, pekný zasvätený sv.

Vnútorné zariadenie kostola bolo často menené. Kanonická vizitácia z roku 1700 uvádza, že v kostole sú tri oltáre: sv. Andreja apoštola, druhý Panne Márie, tretí sv. Michala. Kanonická vizitácia z roku 1712 hovorí zas, že kostol má tri oltáre: sv Andreja aposštola, Panny Márie a sv. Mikuláša, všetky poškodené a neobnovené.

Od roku 1831 boli prevedené len celkom nepatrné opravy v kostole. Hlavný oltár nesie nápis: Altáre privilegatium „pro qvovis die“ in perpetum pro defunetis ab Anna 1746. Nápis je upevnený na tabuľke na strane evanjelia. Druhý oltár na pravej strane Najsvätejšej Trojice so sochami sv. Sopronia, biskupa Jeruzalemského a sv. Jozefa spravodlivého, brata Jakuba mladšieho. Tretí tiež na pravej strane sv. Kríža so sochami sv. Augustína, biskupa a sv. Jakuba mladšieho. Pod sochou Ukrižovaného je obraz sv. Rozálie. Štvrtý na tej istej strane je oltár sv. Heleny. Piaty na ľavej strane Panny Márie Škapuliarskej. Šiesty s. Mikuláša s horným obrazom sv. Veroniky. Obstaraný bol v roku 1698. Posledných troch oltárov už dnes niet. Opísaný stav oltárov bol z roku 1832.

Súčasnosť

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 969/0. Spišské Hanušovce - Kostol sv. Ondreja, veža (č. ÚZPF 969/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2006. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Michaela Timková. Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v juhozápadnej časti obce.

Interiér Kostola sv. Ondreja

Ďalšie zaujímavosti

V obci sa nachádza aj renesančný Kaštieľ Hanus, ktorý bol pôvodne postavený v klasicistickom štýle. Vybudovali ho v 19. storočí, dnes sa jeho časť využíva na ubytovanie.

Spišské Hanušovce patria medzi najstaršie obce na Zamagurí, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1313. Podľa miestnej legendy ju však mal ešte skôr založiť poľský šľachtic Zápoľský, ktorý sa oženil s dcérou miestneho baču Hanuša. Farnosť tu mala existovať už od roku 1236.

tags: #kostol #sv #ondreja #spisske #hanusovce