Kostol svätých Petra a Pavla v Košiciach: História a Význam

Košice, mesto s bohatou históriou, sa pýši mnohými sakrálnymi pamiatkami. Medzi nimi vyniká aj Kostol svätých Petra a Pavla, ktorý zohráva významnú úlohu v živote gréckokatolíckej komunity v mestskej časti Košice-Západ.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

História a Vývoj

Východný obrad bol na území mesta Košice prítomný počas mnohých stáročí.Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli predovšetkým deti kňazov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.

Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.

Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov.

Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou. V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti.

Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. liturgií aj na sídliskách, či v okolitých dedinách. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:

• V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.

V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska. Zároveň boli v tom istom roku v Košickej eparchii ustanovení aj dvaja noví biskupskí synkeli (vikári).

História Košickej eparchie (nástupkyne Košického apoštolského exarchátu) začína dňom 21. februára 1997. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa. Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2.

Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa. Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu. Dňa 13. apríla 1997, za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia, sa v katedrále konala slávnostná intronizácia prvého exarchu, vladyku Milana Chautura, CSsR.

Dňa 24. júna 2021 pápež František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie, pričom mu ponechal titul arcibiskup. V nedeľu 4. júla 2021 v predvečer sviatku apoštolom rovných sv.

Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 782 216, z ktorých sa 74 240 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.

V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 31 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 25 seminaristov.

Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov. Kláštorný chrám Zostúpenia svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“ Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove, v najvýznamnejšom pútnickom mieste Košicke eparchie, ktoré si v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, bol v roku 2020 spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore.

V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. október, čo je sviatok Pokrova - Ochrany Presvätej Bohorodičky, liturgická spomienka klokočovskej ikony sa bude sláviť nasledujúcu nedeľu.

Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla na svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Bazilike sv. Petra, bola vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky. V ten deň zároveň pápež požehnal aj korunky, ktorými bol klokočovský obraz korunovaný počas návštevy Svätého Otca Františka v Prešove v septembri 2021.

Architektúra a Umiestnenie

Pôvodne gotický kostol bol postavený koncom 13. storočia talianskymi majstrami. Na príbuznosť s košickým Dómom sv. Alžbety poukazuje do dnešného dňa zachovaná svätyňa z dávneho kostola (bočná loď súčasného kostola) s krásnou gotickou klenbou. V 15. storočí bol kostol prestavaný. V druhej tretine 20. storočia rozšírený a dispozične zmenený. V roku 1942 bol kostol zväčšený o južnú loď (os kostola sa tak presunula severojužným smerom). V 80-tych rokoch 20. storočia bol kostol kompletne zrekonštruovaný. 11. 1994 bol kostol slávnostne konsekrovaný Mons. 06. 1996 sa v kostole konala slávnosť pri príležitosti 1. výročia návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. 06. 2005 sa pri príležitosti 10. výročia návštevy Svätého Otca pápeža Jána Pavla II. 07. 2006 bola vo farnosti Košice-Barca veľká slávnosť pri príležitosti odhalenia a požehnania pamätníka Svätého Otca pápeža Jána Pavla II.

Nový evanjelický kostol zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv. apoštolov Petra a Pavla.

Košický kraj a jeho náboženská štruktúra

Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a je tvorený Východoslovenskou nížinou a horským systémom Spišsko-gemerský kras. Na jeho území sa rozprestierajú štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. Kraj má rozlohu 6 754,33 km2 a je domovom pre 782 216 obyvateľov (k 1. januáru 2021). Je významný svojou hutníckou, chemickou, elektrotechnickou, strojárskou a poľnohospodárskou produkciou. Na území Košického kraja sa rozprestiera aj Košický samosprávny kraj (KSK).

Severovýchod Uhorska predstavoval od stredoveku hraničnú oblasť, kde sa stretávali východná a západná cirkevná tradícia. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou. Náboženský a duchovný vývoj od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Reformovaná kresťanská cirkev má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu, Gemerského, Košického, Šarišsko-zemplínskeho a Tatranského seniorátu. Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský).

V Košickom kraji dominujú rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania. V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov.

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.

Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám: Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce Michalovce (2): Budince, Krásnovce

Počet a podiel kostolov podľa denominácií:

• rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Významné kostoly v Košiciach

V Košiciach sa nachádza niekoľko významných kostolov, ktoré sú dôležité pre kultúrne dedičstvo mesta. Medzi ne patria:

• Dóm svätej Alžbety
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie
• Kaplnka svätého Michala
• Kostol svätého Antona Paduánskeho
• Františkánsky Kostol Najsvätejšej Trojice
• Premonštránsky Kostol svätého Michala archanjela
• Uršulínsky Kostol svätého Ducha
• Kalvínsky kostol
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie
• Evanjelický kostol
• Ortodoxná synagóga
• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
• Kostol Božského Srdca Ježišovho
• Kostol Krista kráľa
• Kostol Kráľovnej pokoja
• Kostol svätých košických mučeníkov
• Kostol svätého Ondreja
• Kostol svätého Gorazda a spoločníkov
• Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti
• Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla
• Kostol Svätej Rodiny
• Kostol Božieho Milosrdenstva

Kostol svätého Gorazda a spoločníkov

Kostol svätých Petra a Pavla v Kojšove

V cerkvi sv. apoštolov Petra a Pavla v Kojšove sa 24. júna konala pri príležitosti 650. výročia obce a 50. výročia obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi v obci Kojšov odpustová slávnosť, pri ktorej preosvietený vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup posvätil zreštaurovaný ikonostas. Vladyka Milan vo svojej kázni veriacim pripomenul postavy svätých apoštolov Petra a Pavla. Slávnosť bola ukončená myrovaním a sprievodom okolo chrámu, pri ktorom sa čítali evanjeliá z historického evanjeliára, ktorý svojho času pri apoštolskej návšteve Slovenska držal v rukách svätý Ján Pavol II.

Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli, ktorých predkovia nazývali apoštolskými kniežatami. Niektorí kresťanskí myslitelia ich pravidelne spájajú a spoločne ich uctievajú. Peter, brat apoštola Andreja, sa volal pôvodným menom Šimon. Pochádzal z galilejského mestečka Betsaida a bol rybárom. V čase Ježišovho pôsobenia býval v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Ježiš dobre poznal i Petrove slabosti.

Pavol bol Izraelita z Benjamínovho rodu a pôvodne sa volal Šavol. Pochádzal z Tarzu (dnešné Turecko). Bol to dôslednou osobnosťou, ktorá sa nezastavila na polceste. Prvá skúška prišla hneď po obrátení v Damasku. Ježiša a dokazuje o ňom, že je Božím Synom a sľúbeným Mesiášom. V Jeruzaleme bol Pavol dva týždne Petrovým hosťom. Pavlova horlivosť. zabiť. do rodného Tarzu. to nielen medzi Židmi, ale aj medzi pohanmi. sýrskeho veľkomesta rozumného a duchovne hlboko založeného Barnabáša. priviedol ho z Tarzu do Antiochie. s úspechom. blahozvesti medzi pohanskými národmi. činností. Barnabáš sa mu ochotne a s uznaním podriaďuje. terajšími dopravnými možnosťami.

Význam mestskej časti Košice - Západ

Mestská časť Košice - Západ má rozlohu 5,32 km² a s 36 183 obyvateľmi (07/2025) je najpočetnejšou mestskou časťou v Košiciach. Nachádza sa na západ od centrálnej mestskej zóny.

V mestskej časti sa nachádza približné pätnásť tisíc bytových jednotiek. Rozvinutá cestná sieť zabezpečuje dopravnú dostupnosť všetkými smermi v rámci územia mesta a jeho okolia. Sídlisko Terasa má svoje oddychové zóny a parky s udržiavanou zeleňou. V mestskej časti sa nachádza nové obchodné centrum Galéria na Toryskej ulici, Obchodný dom Kaufland na Popradskej ulici a na Luníku II miestne trhovisko, tradične využívané na predaj ovocia a zeleniny, kvetov a iných produktov.

Na území mestskej časti sa nenachádza priemyselná výroba. Svoje sídla tu majú malé a stredné súkromné firmy. Pracovné príležitosti zabezpečuje hlavne sféra služieb a školské, kultúrne a zdravotnícke inštitúcie. Vzdelávanie detí a mládeže zabezpečuje sieť dvanástich materských škôl, siedmich základných škôl, piatich stredných škôl, ako aj Fakulta verejnej správy a Lekárska fakulta UPJŠ. Ubytovanie študentom poskytujú stredoškolské internáty na Medickej ulici a vysokoškolské internáty na Jedlíkovej ulici. Stánkami kultúrno-spoločenských aktivít sú Centrum voľného času Technik na Orgovánovej ulici a jeho elokované pracovisko na Popradskej 86, Átrium klub Zuzkin park, Základná umelecká škola a pre občanov tretieho veku sú v prevádzke dva kluby dôchodcov.

Významnou administratívnou budovou je Magistrát mesta Košice. Sídlom starostu a miestnej samosprávy je budova Miestneho úradu MČ Košice-Západ s atypickou prístavbou v tvare obrátenej pyramídy. Súčasťou budovy je aj obradná sieň pre okres Košice II.

Celomestský význam majú tiež tu sídliace zdravotníckej zariadenia, duchovné i kultúrne stánky. V mestskej časti je situované pracovisko Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, taktiež sídlo Lekárskej fakulty UPJŠ, Rímsko-katolícky kostol sv. Gorazda a spoločníkov, Grécko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla . Z hľadiska životného prostredia sa v mestskej časti nachádzajú ekologicky významné segmenty, ktoré predstavujú biotopy s nezastupiteľnou funkciou v ekologických stabilitách súčasnej krajiny. Ide o vodný biotop Čičky - Majer a lesný biotop - borovicový lesík nad Popradskou ulicou.

Výstavba sídliska, s prívlastkom Terasa alebo inak Nové Mesto, sa začala v roku 1962 v spojitosti s výstavbou Východoslovenských železiarní.

Nový evanjelický kostol na Terase

Umiestnený je na Toryskej ulici v košickej mestskej časti Západ.

Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie sa uskutočnili v nedeľu 30. septembra 2018. Pred posviackou o 9.30 zasadili pred novým kostolom symbolický strom.

Posviacku vykonal dôstojný brat biskup Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV. Informoval o tom zborový farár ECAV Ondrej Kolárovský.

Zo zahraničia pozdravili prítomných Dr. Kimmo Kääriäinen, výkonný riaditeľ oddelenia pre medzinárodné vzťahy Evanjelickej luteránskej cirkvi Fínska a Markus Lochstampfer, reprezentant medzinárodnej diakonie Diakonického diela vo Württembergu.

Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku v roku 1816 na Mlynskej ulici.

Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. storočia vznikla prirodzená potreba, aby sa cirkev priblížila ľuďom tam, kde žijú, a tak vznikol nový evanjelický cirkevný zbor Košice - Terasa.

Kostol bol vybudovaný podľa projektu architekta Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, je tam detská besiedka aj služobný byt.

Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom.

Nový evanjelický kostol zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv. apoštolov Petra a Pavla.

„Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa 17. júla 2005 Igor Mišina, vtedy biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorý bude ako emeritný biskup aj na posviacke nového kostola.

História evanjelických kostolov v Košiciach sa začala písať okolo roku 1528, keď krátko po reformácii Martina Luthera navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach Dómu sv. Alžbety a Kaplnky sv. Michala.

Prvý drevený kostol postavili v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687, ale zničil ho požiar.

„Ďalšie, v rovnakom priestore, boli postavené v rokoch 1713 a 1724.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii chrámu

tags: #kostol #sv #petra #a #pavla #kosice