História kostolov v Bardejove

Pamiatky historického jadra Bardejova, zapísané v roku 2000 do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, sú natoľko významné, že kvôli nim ročne tisíce turistov navštívia toto centrum severovýchodného Slovenska. Ďalšie tisíce vyhľadávajú drevené kostolíky v okolí Bardejova a Svidníka, niektoré tiež zapísané v UNESCO.

Severovýchod Slovenska je nábožensky azda najpestrejším kútom Slovenska. Súvisí to hlavne s historickým vývojom, presunom území a obyvateľstva medzi rôznymi štátnymi útvarmi do ktorých územie patrilo, vysokým počtom národnostných a náboženských minorít, ale aj tradičnou náboženskou toleranciou.

Je tu vysoký počet praktikujúcich nábožensky veriacich občanov a s tým súvisiaci vysoký počet kostolov a náboženských budov, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vyjadrením náboženskej rozmanitosti a silnej tradície je aj pravidelné požehnanie prameňov v Bardejovských Kúpeľoch na úvod kúpeľnej sezóny, ktoré vykonávajú predstavitelia 4 cirkví pôsobiacich v okrese-rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, pravoslávnej a evanjelickej. Okrem toho v Bardejove a okolí je mnoho pamiatok na historicky početnú a dôležitú židovskú komunitu, na čele so synagógou.

V samotných Bardejovských Kúpeľoch sa pravidelne konajú bohoslužby v rímskokatolíckom kostole Povýšenia sv. Kríža (denne) a v sezóne aj v skanzene od mája do októbra v gréckokatolíckom drevenom chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky, pravoslávnom drevenom chráme prenesenia ostatkov sv. Mikuláša divotvorcu a pravoslávnom chráme sv. veľkomučeníka a liečiteľa Panteleimona.

Keď k tomu prirátame svetoznáme historické Bardejovské Kúpele, wellness zariadenia, skanzeny, cyklotrasy a vojenskú históriu z oboch svetových vojen vo Svidníku a okolí, výsledkom je mimoriadne atraktívny produkt cestovného ruchu severovýchodného Slovenska.

Bardejov bol založený na nepravidelnom šachovnicovom pôdoryse. Základnú pôdorysnú osnovu mesta tvoria bloky domov rozdelené pravidelnou uličnou sieťou nadväzujúcou na námestie. Stred mesta tvorí obdĺžníkové námestie s rozlohou 260 x 80 metrov, obkolesené z troch strán 46 - timi poschodovými meštianskymi domami, postavenými na typických úzkych stredovekých parcelách, kolmých na námestie. Štvrtá, severná strana, je vymedzená dominante mesta - gotickému farskému kostolu - Bazilike minor sv. Egídia, prepojenému spoločným múrom s historickou renesančnou budovou mestskej - humanitnej školy. Ich protiváhou je centrálne umiestnená reprezentačná ranorenesančná budova mestskej radnice. Námestím prechádzala aj hlavná dopravná tepna spájajúca dolnú a hornú bránu. Do námestia sú orientované všetky významné ulice historického jadra. Pôdorysná schéma Bardejova, zachytená na Gašparovom pláne mesta z roku 1768, sa evidentne do dnešných čias nezmenila. Areál bardejovského mestského centra sa nevytváral naraz, ale postupne.

Pre dejiny Bardejova je významná jeho stavebná premena na mesto už od roku 1320 za richtára Vavrinca, až do roku 1352, kedy Ľudovít I. prikázal mestu stavať hradby. Samotné námestie malo v stredoveku punc trhového námestia, na ktorom sa na základe udelených privilégií konali jarmoky. Jedným z najvýznamnejších privilégií bolo udelenie práva konať v meste výročný osemdňový jarmok. Privilégium bolo udelené v roku 1320 kráľom Karolom Róbertom. Kráľ Žigmund predĺžil v roku 1403 čas trvania jarmoku na 16 dní a roku 1427 povolil konať ďalší jarmok. Na túto historickú skutočnosť sa nadviazalo v roku 1971. Odvtedy sa koncom augusta usporadúva tradičný novodobý Bardejovský jarmok.

Dlažbu námestia pôvodne tvorili mačacie hlavy, zasadené do pieskového lôžka. V rokoch 1963-1966 ich nahradila dlažba z valúnov, ktoré boli položené do betónového lôžka.

Po stavebnej a významovej stránke tvorila radnica funkčnú a ideovú protiváhu farského Chrámu svätého Egídia, bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta. Z architektonického hľadiska bola významným dokladom prenikania renesančných výtvarných a architektonických prvkov do doznievajúceho gotického konceptu architektúry. Koniec 15. storočia priniesol Bardejovu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, čo sa odzrkadlilo i v živote mestskej honorácie. Významné postavenie mesta ako aj potreba reprezentatívnejších priestorov určených pre zasadnutia rady mala zabezpečiť stavba honosnej radnice v strede námestia.

Renesančná radnica v Bardejove je dvojpodlažná stavba blokového charakteru stojaca na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a Uhorska. Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských privilégií. Pôvodná kamenná socha bola v roku 1641 nahradená drevenou, pokrytou medeným plechom. Súčasná socha je kópiou a je celá z medeného plechu. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi - južný štít: lev, muž s bradou, mačka, opica, obchodník s plátnom, severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou. Nachádza sa tu i soška chlapca s hlavou medzi nohami a holým zadkom vytrčeným do námestia. Stavba bardejovskej radnice od svojho počiatku zdôrazňovala navonok význam tohto hornošarišského mesta. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom verejného života obyvateľov mesta.

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza patronát chrámu. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili.

Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. Pod vedením miestneho staviteľa Urbana došlo k ďalším úpravám a rozširovaniu stavby. Výstavba chrámu bola zavŕšená na konci 15. storočia. V roku 1580 odlial zvonolejár Ján s Tarnowa štvortonový zvon s menom Urban. V priebehu ďalších storočí chrám poškodili požiare, zemetrasenia a bombardovanie v roku 1944. Chrám prešiel mnohými stavebnými rekonštrukciami.

Medzi najcennejšie exponáty patria: Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára, Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej či Oltár Narodenia Pána (1480-1490), Oltár Ukrižovania s maľbou - Veraikon, liata bronzová krstiteľnica či Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša. Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490). Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15.

Dňa 4. januára 2001 bol Dómu sv.Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku. Súhlas bol udelený apoštolským breve (krátkym listom). Apoštolské breve zaslal na arcibiskupskú kúriu z poverenia Svätého Otca J. Em.

Na území Bardejova sú aj ďalšie významné cirkevné stavby a kostoly: Gréckokatolícky chrám sv. Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov, Kostol sv. Anny, Kostol Povýšenia sv. Rímskokatolícky kostol v Bardejovských Kúpeľoch, Kostol sv. Rodiny na Vinbargu, Kaplnka sv. Jakuba, Pravoslávny kostol.

V okolí Bardejova je zachovaných ďalších 7 gréckokatolíckych a 1 rímskokatolícky drevený kostol: Hervartov, Tročany, Krivé, Kožany, Lukov, Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj.

Prehľad sakrálnych stavieb v Bardejove

V Bardejove a jeho blízkom okolí sa nachádza množstvo sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve regiónu. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Bazilika minor Sv. Egídia: Gotická trojloďová bazilika s polygonálnou svätyňou.
  • Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla: Postavený v rokoch 1901 - 1902.
  • Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania: Klasicistický kostol z rokov 1798 - 1808.
  • Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov: Pôvodne postavený augustiniánmi okolo roku 1380.
  • Kostol sv. Anny: Prestavba z pôvodnej kaplnky v 90. rokoch 20. storočia.
  • Kaplnka sv. Jakuba: Postavená okolo roku 1820 na cintoríne sv. Jakuba.
  • Pravoslávny kostol: Stavba v modernom byzantskom štýle od roku 1991.
  • Kostol Povýšenia sv. Kríža: Rímskokatolícky kostol v Bardejovských Kúpeľoch z rokov 1802 - 1831.
  • Kostol sv. Rodiny na Vinbargu: Rímskokatolícky kostol postavený v roku 1999.

Tieto sakrálne pamiatky sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Bardejova a priťahujú množstvo návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o históriu a architektúru regiónu.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Kostol sv. Rodiny na Vinbargu

Farnosť Bardejov Vinbarg bola zriadená 1. júla 1997 vtedajším košickým arcibiskupom metropolitom Alojzom Tkáčom. V decembri 1999, na sviatok Svätej Rodiny, ktorej je farnosť aj kostol zasvätený, bol požehnaný novopostavený kostol.

V roku 2005 prevzali správu farnosti na Vinbargu Saleziáni don Bosca na Slovensku.

Aktuálne kostol prešiel rekonštrukciou, ktorá bola zvŕšená v sobotu 12. septembra 2020. Farníci sa po dvadsiatich rokoch od postavenia chrámu rozhodli pre jeho modernizáciu. V prvej etape sa vynovil exteriér, teda fasáda a vonkajšie priestory kostola. V novembri 2019 začala ďalšia etapa: vymaľoval sa interiér, vynovilo osvetlenie a ozvučenie. Došlo aj na úpravu sedadiel po bokoch a v presbytériu kostola.

Kostol sv. Rodiny konsekroval košický pomocný biskup Marek Forgáč. Ten v príhovore spomenul zmenu, ktorá sa konsekráciou deje. „A tak by to mal byť priestor misijného charakteru pre všetkých. Pre tých modliacich sa, zbožných, ale aj pre tých utekajúcich, hľadajúcich, zmätených, aby aj tí, keď tu vkročia, vedeli povedať ako Jakub - toto je dom Boží a toto je brána do neba.“

„Chceme ešte zabezpečiť do okien vitráže, prípadne zateplenie či lavice.

Saleziáni vo farnosti

Saleziáni v Bardejove pôsobia oveľa dlhšie, ako sú oficiálne zaregistrovaní. Už v 60-tych rokoch minulého storočia tu pôsobili viacerí nadšenci dona Bosca, aj keď len tajne, a pripravovali pôdu pre neskorší rozmach tohto diela. Zo saleziánov spomeniem aspoň nebohého dona Timka a koadjútora Juraja Kaščáka, ktorí boli zamestnaní v Bardejovských Kúpeľoch a v bardejovskej nemocnici. Koncom roka 1987 prišiel do Bardejova don Jozef Bližinský a Vincent Macejko. Neskôr k nim pribudol aj Peter Bešenyei. Popri svojom civilnom povolaní začali rozvíjať aj bohatú saleziánsku činnosť v rodinách a s mladými.

Už v lete 1989 sa na ihrisku v Tarnove odohral 1. ročník futbalového turnaja KAMA (krycí názov pre katolícku mládež počas totality). Bohatá účasť na ňom svedčí o tom, aká intenzívna bola činnosť týchto troch priekopníkov, ktorí bývali v bytovkách a svoj voľný čas naplno venovali apoštolátu s mládežou, ale nezanedbávali ani rodiny, všetko v maximálne možnej tajnosti a diskrétnosti.

Po novembri 1989 nastali veľké možnosti, ale aj veľké potreby. Zasiate semienka klíčili, preto bola potrebná sústavná starostlivosť o ne. Božia prozreteľnosť prostredníctvom košického biskupa Mons. Alojza Tkáča ponúkla tejto rodiacej sa saleziánskej komunite do správy kostolík svätej Anny, ktorý bol prakticky nepoužívaný niekoľko desiatok rokov a slúžil iba na vykonávanie pohrebov a ako skladisko.

Už prvé dni ukázali, koľkých nadšencov tento projekt zapálil. Bolo potrebné veľké množstvo práce, obiet a modlitieb, aby sa mohol zrealizovať a neskôr aj rozšíriť. S rozvojom aktivít sa musela vyriešiť aj otázka komunitného bývania. Aj tu zasiahla Božia ruka a podarilo sa výhodne odkúpiť dom bývalej materskej školy Jasu. Postupne sa zrekonštruovala, vytvorili sa v nej ubytovacie priestory, herne, miestnosti na stretká, kaplnka a neveľké ihrisko.

Pred rekonštrukciou tejto budovy saleziánom na stretká slúžili priestory bývalého Katolíckeho kruhu, ale tie nebolo možné upravovať pre saleziánske potreby z dôvodu, že budova sa nachádza v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie. A tak po úspešnej rekonštrukcii priestorov na Kellerovej ulici mohli saleziáni ďalej rozvíjať svoju činnosť. Popri tom začalo rásť aj dielo s Rómami na Poštárke.

Nové výzvy prišli už o niekoľko rokov, keď po dohode otca provinciála a košického arcibiskupa bola saleziánom zverená rozrastajúca sa farnosť s veľkým počtom mladých rodín s deťmi na sídlisku Vinbarg. A kolotoč stavať, opravovať, prestavovať sa znova roztočil. Zdalo by sa, ako keby saleziáni vo víre toľkých povinností zabudli na heslo dona Bosca: „Daj mi duše, ostatné si vezmi.“ Nie je to však tak, lebo mladých stále pribúdalo a pribúda a do bezduchého sídliska, ktoré bolo ako malá bardejovská Petržalka, sa so šírením viery začal vracať aj duch.

Aktivity farnosti

V rámci farskej pastorácie si farnosť plní úlohy ako každá iná farnosť - sväté omše, krsty, sobáše, sviatosti zmierenia, prípravy na sviatosť birmovania, pohreby… Otcom saleziánom najmä pri krstných a sobášnych náukách a pri príprave na sviatosť birmovania vypomáhajú aj laici, o formovanie ktorých sa saleziáni ochotne starajú. Každý mesiac je pripravených viacero duchovných obnov, formačných stretiek podľa veku a stavu. Je bežné, že starší odovzdávajú skúsenosti mladším a tento kolobeh pokračuje ďalej.

Od roku 1995 pôsobí pri saleziánskom stredisku aj stredisko saleziánov spolupracovníkov, ktorých počet postupne rastie. V auguste 2018 bola založená aj skupina exallievov ako ďalšia zložka saleziánskej rodiny.

Dvakrát v roku, pred Vianocami a Veľkou nocou, sa organizuje potravinová zbierka Saleziánske kilo na pomoc rodinám v núdzi. Záver roka býva spojený so spoločenskými aktivitami. Oslavy liturgického sviatku dona Bosca v Bardejove majú príchuť veľkolepej šou pod názvom Bardejovské Valdocco, ktoré neporazila ani pandémia covidu či iné nepríjemnosti. Otcom tejto veľkej myšlienky bol don Jozef Bližinský.

Pri saleziánskom stredisku pôsobia viaceré hudobné a spevácke zbory, ktoré spestrujú priebeh liturgických slávení. Aj tu sa prejavuje duch rodinnosti a je povzbudzujúce, ako otcovia sprevádzajú hrou na hudobné nástroje svoje deti, ktoré zase všetok svoj elán vkladajú do spevu. Saleziánske dielo v Bardejove je komplexné.

Budúcnosť diela

Veľkou výzvou v najbližšom čase je aj stavba novej saleziánskej chaty v obci Brezovka v blízkosti starej saleziánskej chaty. Projekt je to náročný a oceníme každú pomoc. Viac o tomto projekte sa dozviete na stránke www.novabrezovka.sk. Ďalšie informácie o živote saleziánskeho diela v Bardejove môžete nájsť na našom webe www.pobavi.sk.

Prehliadka Canterburskej katedrály a história + najstarší kostol v Británii, ktorý je stále v prevádzke!

Bardejov - UNESCO

tags: #kostol #sv #rodiny #bardejov