Brehy Domaše zdobí jedna vzácna sakrálna pamiatka. Symbolicky chráni obľúbenú vodnú nádrž a jej obyvateľov či dovolenkárov. Ak ste sa niekedy vybrali na plavbu loďou, iste ste ju neprehliadli.
Kostol sv. Štefana (Zdroj: TASR - Milan Kapusta)
História kostola
História tohto kostolíka z obce Kelča sa začala písať v 18. storočí, keď sa do oblasti prisťahoval barón Wolfgang Véčei. Z vďaky k miestnym obyvateľom sa rozhodol, že pre nich nechá nad dedinou postaviť honosný kostol. So žiadosťou o projekt oslovil rakúskeho rodáka Gašpara Urlespachera, ktorý žil na Slovensku a bol považovaný za najlepšieho architekta v regióne. O vnútornú výzdobu sa postaral Ján Silaši.
Kostolík v barokovo-rokovom štýle sa nakoniec podarilo dokončiť v roku 1780 a za patróna mu vybrali uhorského kráľa svätého Štefana. Kostolík však nečakal jednoduchý osud. Prvé roky dobre slúžil jeho obyvateľom, ale potom prišli vojny. Počas 2. svetovej sa obyvatelia Kelče zapojili do protifašistického odboja a ich dedinu v novembri 1944 vypálili Nemci.
Vtedy sa poškodila väčšina stavieb a Véčeiho kaštieľ bol dokonca natoľko zničený, že ho museli zbúrať. Kostol sa akoby zázrakom podarilo zachrániť, ale aj na ňom zostalo niekoľko výraznejších škôd. Desať rokov po jeho rekonštrukcii sa však prišlo s plánom postaviť v oblasti vodnú nádrž, ktorej malo ustúpiť niekoľko obcí vrátane Kelče.
Keď sa v 60. rokoch minulého storočia plánovala výstavba vodnej nádrže Domaša, niekoľko obcí, ktoré mali ležať pod jej hladinou, bolo asanovaných. Takýto osud stihol i obec Kelča. Jedinou stavbou, ktorú sa vďaka výhodnej polohe na vyvýšenom mieste podarilo zachrániť, bol starobylý barokovo-rokokový Kostol sv. Štefana kráľa. Kostol kvôli ochrane pred vodou novovybudovanej nádrže obohnali valom vytvorivším pôvabný polkruhový polostrov. Problémy však nastali kvôli spodnej vode, ktorá si cestu k jeho múrom i napriek ochranným opatreniam našla.
I keď musel kostol prejsť niekoľkými rekonštrukciami, napokon sa ho podarilo vždy dostať do takého stavu, aby ho verejnosť mohla naďalej využívať. Plne funkčný bol dokonca až do roku 1993, keď sa tam pravidelne konali omše a navštevovali ho aj ľudia zo širšieho okolia. Potom však v Novej Kelči postavili nový svätostánok a tento sa prakticky úplne prestal používať.
Keď sa plavíte po Domaši, tak vás okrem kostolíka istotne upúta aj strom, ktorý pri ňom rastie. Taktiež v sebe totiž skrýva peknú symboliku. Tento platan tam totiž zasadili presne v tom istom období, keď nechali vysvätiť svätostánok.
V súčasnosti sa už kostol využíva len príležitostne a jedine počas letných mesiacov. Napriek tomu sa tam podarilo uchovať až dodnes jednu z dôležitých tradícií. Na počesť svätého Štefana, ktorý bol uhorským kráľom, pravidelne organizujú odpustové slávnosti. Tie sa konajú presne v ten istý deň, keď tohto svätca oslavujú v Maďarsku. Vždy 16.
Súčasný stav a obnova
Už po príchode k tejto sakrálnej stavbe uvidíte, že v súčasnosti nie je v dobrom stave. O záchranu kostolíka bojuje občianske združenie Stephanus, ktoré sa ho snaží postupne obnovovať vďaka financiám z charitatívnych zbierok. Napriek veľkej snahe však práce napredujú len veľmi pomaly.
Problémy však nastali kvôli spodnej vode, ktorá si cestu k jeho múrom i napriek ochranným opatreniam našla. Pre problematickú prístupnosť z nástupníckej obce Nová Kelča, ako i pre zlý technický stav sa táto vzácna kultúrna pamiatka časom prestala využívať na pôvodné účely.
Kostol kvôli ochrane pred vodou novovybudovanej nádrže obohnali valom vytvorivším pôvabný polkruhový polostrov. V rámci neho sa na obnovu kostolíka, ktorý aj napriek poškodeniu prežil obe svetové vojny, vyzbieralo 600 eur.
„Každé euro je dobré. Bolo od nich pekné, že prispeli. Potrebovali sme zrekonštruovať okná. Boli porušené niektoré časti vitrážových skiel. „Aby hmyz a vtáctvo, ktoré tu občas zavítalo, neškodilo tejto stavbe,“ vysvetlil Matisovský.Celková suma vynaložená na opravu vitráží predstavovala 1700 eur.
Plány do budúcna sú podľa Matisovského veľké, keďže objekt si vyžaduje komplexnú obnovu.„Chceme začať strešnou konštrukciou. Všetko závisí od financií,“ poznamenal.
V blízkej budúcnosti majú byť zreštaurované aj štyri sochy anjelov, ktoré sa nachádzajú v prednej časti kostola. Barokovo-rokokový kostol sv.
Najbližšou prioritou je spracovanie projektu na kompletnú rekonštrukciu stavby a reštaurovanie mobiliára. „V budúcom roku plánujeme usporiadať populárnu NOC KOSTOLOV, výtvarný plenér a ak sa podarí zohnať finančné prostriedky, tak aj letný festival kultúry. Zároveň by sme radi dobudovali k pódiu lavičky, čím by vznikol akýsi amfiteáter,“ predstavil plány L. Bičej.
O tom, že kostol patrí medzi vyhľadávané destinácie, svedčí tiež fakt, že v priebehu sezóny ho navštívilo viac ako 500 návštevníkov. „Keďže náš kostol v sebe ukrýva akési genius loci, neprekvapuje ma, že sa stáva objektom záujmu verejnosti. Mnohí mi potvrdili, že na tomto mieste cítia pokoj. Aj jedna pani z pamiatkového úradu, kde som bol ohľadne nejakej žiadosti, sa mi pochválila, že ak je niekde v okolí, stále k nemu zájde, lebo sa tam vždy upokojí. A práve to je našim cieľom, aby ľudia v tejto uponáhľanej dobe mali možnosť prísť, oddýchnuť si a trochu popremýšľať. Myslím si, že počas leta a dovoleniek je toto miesto na to ako stvorené,“ pripomenul L.
Kostol sv. Štefana Kráľa v Novej Kelči láka atmosférou nielen veriacich a turistov, ale i umelcov. Výnimočným ho robí fakt, že ako posledný mohykán hrdo drží stráž na brehu Domaše, kde sa nepoddal besneniu počas II. svetovej vojny, či výstavbe vodnej nádrže.
Kostol sv. Štefana Kráľa dal v roku 1780 postaviť barón Wolfgang Véčei. Kostolík prežil aj II. svetovú vojnu, kedy bola obec vypálená a napr. kaštieľ, ktorý stál napravo od neho, musel byť zbúraný. Rovnako sa ho nedotkla ani výstavba vodnej nádrže Domaša. Hoci Nová Kelča prestala na pôvodnom mieste existovať, barokovo-rokoková stavba s prvkami klasicizmu stojí, chránená umelým kamenným valom dodnes.
Možno aj táto história napomohla k tomu, že vyžaruje atmosféru a ľudia ju jednoducho cítia. O záchranu Kostola sv. Štefana Kráľa sa už niekoľko rokov snaží Občianske združenie STEPHANUS. Jeho predsedu Lukáša Bičeja záujem fotografov teší, ale na druhej strane neprekvapuje. „Pohľad na kostol a vodnú hladinu za ním má pri západe slnka neopísateľnú atmosféru, ktorá oslovila aj verejnosť v internetovom hlasovaní. Okrem toho, táto fotka bude súčasťou kalendára PSK a ak to celé zhrniem, lepšie PR si ani predstaviť neviem,“ uviedol predseda OZ STEPHANUS Lukáš Bičej. V tomto roku sa členom OZ podarilo kostol v priebehu letnej sezóny opätovne sprístupniť verejnosti. Popri tom vybudovali drevené pódium, kde sa počas odpustovej slávnosti konali aj folklórne vystúpenia.
Vodná nádrž Domaša
Tabuľka: Základné informácie o obci Kelča a vodnej nádrži Domaša
| Informácia | Údaj |
|---|---|
| Prvá písomná zmienka o Kelči | 1404 |
| Dokončenie kostola sv. Štefana | 1780 |
| Výstavba vodnej nádrže Domaša | 60. roky 20. storočia |
| Zatopenie obce Kelča | 1. október 1965 |