V obci Nová Kelča sa nachádza národná kultúrna pamiatka, starobylý barokovo-rokokový Kostol sv. Štefana - kráľa. Je to jediná stavba, ktorá sa zachovala po zatopenej obci Kelča.
Kostol sv. Štefana kráľa v Novej Kelči.
História Kostola
Keď sa v 60. rokoch minulého storočia plánovala výstavba vodnej nádrže Domaša, niekoľko obcí, ktoré mali ležať pod jej hladinou, bolo asanovaných. Takýto osud stihol i obec Kelča. Jedinou stavbou, ktorú sa vďaka výhodnej polohe na vyvýšenom mieste podarilo zachrániť, bol starobylý barokovo-rokokový Kostol sv. Štefana kráľa. Kostol kvôli ochrane pred vodou novovybudovanej nádrže obohnali valom vytvorivším pôvabný polkruhový polostrov.
História tohto kostolíka z obce Kelča sa začala písať v 18. storočí, keď sa do oblasti prisťahoval barón Wolfgang Véčei. Z vďaky k miestnym obyvateľom sa rozhodol, že pre nich nechá nad dedinou postaviť honosný kostol. So žiadosťou o projekt oslovil rakúskeho rodáka Gašpara Urlespachera, ktorý žil na Slovensku a bol považovaný za najlepšieho architekta v regióne. O vnútornú výzdobu sa postaral Ján Silaši. Kostolík v barokovo-rokovom štýle sa nakoniec podarilo dokončiť v roku 1780 a za patróna mu vybrali uhorského kráľa svätého Štefana.
Kostolík však nečakal jednoduchý osud. Prvé roky dobre slúžil jeho obyvateľom, ale potom prišli vojny. Počas 2. svetovej sa obyvatelia Kelče zapojili do protifašistického odboja a ich dedinu v novembri 1944 vypálili Nemci. Vtedy sa poškodila väčšina stavieb a Véčeiho kaštieľ bol dokonca natoľko zničený, že ho museli zbúrať. Kostol sa akoby zázrakom podarilo zachrániť, ale aj na ňom zostalo niekoľko výraznejších škôd.
Problémy však nastali kvôli spodnej vode, ktorá si cestu k jeho múrom i napriek ochranným opatreniam našla. Pre problematickú prístupnosť z nástupníckej obce Nová Kelča, ako i pre zlý technický stav sa táto vzácna kultúrna pamiatka časom prestala využívať na pôvodné účely.
Súčasnosť a obnova
Posledná komplexná obnova kostola bola realizovaná v roku 1956. Desať rokov po jeho rekonštrukcii sa však prišlo s plánom postaviť v oblasti vodnú nádrž, ktorej malo ustúpiť niekoľko obcí vrátane Kelče.
I keď musel kostol prejsť niekoľkými rekonštrukciami, napokon sa ho podarilo vždy dostať do takého stavu, aby ho verejnosť mohla naďalej využívať. Plne funkčný bol dokonca až do roku 1993, keď sa tam pravidelne konali omše a navštevovali ho aj ľudia zo širšieho okolia. Potom však v Novej Kelči postavili nový svätostánok a tento sa prakticky úplne prestal používať.
Obec Nová Kelča má od roku 2020 na základe nájomnej zmluvy s Rímskokatolíckou farnosťou sv. Anny, Turany nad Ondavou, túto historickú stavbu v prenájme a od r. 2025 na základe zmluvy o výkone správy je obec už aj správcom uvedenej nehnuteľnosti. Na základe toho obec dala vypracovať projektovú dokumentáciu na obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky, ktorej realizáciou bude stavba kostola a jej okolie kompletne obnovené.
Už po príchode k tejto sakrálnej stavbe uvidíte, že v súčasnosti nie je v dobrom stave. O záchranu kostolíka bojuje občianske združenie Stephanus, ktoré sa ho snaží postupne obnovovať vďaka financiám z charitatívnych zbierok. Napriek veľkej snahe však práce napredujú len veľmi pomaly.
Národnú kultúrnu pamiatku čiastočne opravili aj vďaka podpore cyklistov. Tí na obnovu v hodnote 1 700 eur prispeli sumou 600 eur. Objekt si ale podľa jeho správcu vyžaduje komplexnú obnovu.
V blízkej budúcnosti majú byť zreštaurované aj štyri sochy anjelov, ktoré sa nachádzajú v prednej časti kostola.
V súčasnosti sa už kostol využíva len príležitostne a jedine počas letných mesiacov. Napriek tomu sa tam podarilo uchovať až dodnes jednu z dôležitých tradícií. Na počesť svätého Štefana, ktorý bol uhorským kráľom, pravidelne organizujú odpustové slávnosti. Tie sa konajú presne v ten istý deň, keď tohto svätca oslavujú v Maďarsku. Vždy 16. augusta.
Keď sa plavíte po Domaši, tak vás okrem kostolíka istotne upúta aj strom, ktorý pri ňom rastie. Taktiež v sebe totiž skrýva peknú symboliku. Tento platan tam totiž zasadili presne v tom istom období, keď nechali vysvätiť svätostánok.