Objavte históriu a krásu sakrálnych stavieb v Nemecku a na Slovensku

Počas nášho zájazdu po južnom Nemecku objavujeme krásy tejto krajiny. Už sme prišli na to, že Nemecko to nie sú len pravidlá, pitie piva, a nekonečné, i keď kvalitné diaľnice. Práve tento zájazd nám ponúka vidieť túto vyspelú krajinu inak.

Katedrála Panny Márie a svätého Štefana v Speyeri

Naša cesta nás priviedla do najväčšej katedrály Nemecka, do Katedrály Panny Márie a svätého Štefana.

Základný kameň monumentálnej katedrály bol položený v roku 1027, kedy sa stal rímskonemeckým cisárom Konrád II. Stavba bola zahájená v roku 1030, v roku 1039 bol Konrád pochovaný v jej krypte a bola vysvätená za vlády jeho vnuka Henricha IV. Sálskeho v roku 1061.

Blízkosť rieky spôsobovala problémy s nestabilným podložím a Henrich IV. dal časť katedrály krátko po vysvätení strhnúť a začala sa výstavba ešte väčších rozmerov Speyer II. Celkom prestaval východný chór, hlavná loď bola zvýšená o 5 metrov a zaklenutá krížovou klenbou, zostala len krypta, časť priečnej lode a spodnej časti východných veží.

V roku 1106, keď Henrich IV. zomrel, bola stavba dokončená. Vojsko kráľa Ľudovíta XIV. v roku 1689 dobylo a vypálilo Speyer, a aj katedrála bola značne poškodená, v troskách zostala až do konca 18. storočia, kedy ju začal renovovať Ignác Michael Neumann.

Po Napoleonovom páde pripadol Speyer Bavorsku a kráľ Ľudovít I. Bavorský zabezpečil jej rekonštrukciu, ktorej sa ujal architekt Heinrich Hübsch. Pri rekonštrukcii v 60. rokoch 20. storočia bola odstránená vnútorná baroková omietka i fresky z 19. storočia a chrám dostal nové dvere.

Katedrála je trojloďová románska bazilika so štyrmi vežami a barokovou kupolou nad krížením. Všetky lode sú zaklenuté krížovými klenbami. Vnútorné zariadenie je moderné, v hlavnej lodi bol organ z rokov 1961 - 1977, v roku 2011 nahradený organom značky Seifert.

Speyer je naozaj impozantné, turistami navštevované mesto (no menej ako napríklad Berlín), kde sa ľahko necháte strhnúť atmosférou okolitých miestnych trhov. Pri Katedrále sa nachádza súsošie Olivová hora a tým dotvára a podčiarkuje historický komplex stavby. Spojenie hlbokej nábožnosti a racionality precízneho stavebného prevedenia v žiadnej inej epoche európskej civilizácie nenachádza obdobu.

Veľkolepé stavebné hnutie, vychádzajúce z prebiehajúcich teologických diskusií na Parížskej univerzite ako aj z masového nadšenia stredovekého človeka pre kresťanskú vieru, prinieslo úžasné stavebné skvosty, ktoré sa stali nezameniteľným znakom európskej kultúry.

Veľkým vzorom pre tehlové gotické katedrály a kostoly severu nemeckých zemí je bazilika St. Lübecká Marienkirche sa začala stavať v roku 1251 a jej klenba so 38,5 metrami je najvyššou klenbou na svete spomedzi všetkých sakrálnych stavieb postavených v štýle tehlovej gotiky a zároveň tretia najvyššia klenba v súčasnom Nemecku (po Kolíne nad Rýnom a Ulme - tiež gotické katedrály, no nie tehlová gotika). Táto sakrálna stavba spojila v sebe gotický štýl pochádzajúci z Francúzska so stavebným materiálom severných zemí - tehlou.

100 rokov trvala stavba tejto trojloďovej baziliky. Neviem, či okrem Lübecku, nájdeme v inom meste vedľa seba hneď tri tak veľké gotické kostoly ako v meste Wismar: St. Nikolaikirche, St. Georgskirche a St. Marienkirche (na nasledujúcich fotkách), z ktorých posledne menovaný kostol zostal po Druhej svetovej vojne len ruinou, svedčia o pevnej vôli a nábožnosti obyvateľov stredovekého severného Nemecka. Spoločne s Wismarom sa na jednom zápise listiny UNESCO nachádza aj ďalšie hansovné mesto Stralsund. Nie je sa čomu diviť. V tomto meste nájdeme tiež niekoľko krásnych stavieb tehlovej gotiky. Či už sú to bývalé kláštory St. Johannis a St. Katharinen Kloster, bazilika St. Jacobikirche, obrovská St. Marienkirche a predovšetkým slávna St.

Je potrebné určite spomenúť impozantnú St. Marienkirche v Rostocku z 13. Dóm St. St. alebo St. Osobitnou kapitolou tehlovej gotiky sú cisterciánske kláštory z obdobia gotiky. Veľkolepý, dnes už opustený Kloster Chorin, založený v r. Bývalé kláštorné komplexy neďaleko Berlína - Kloster Zinna (zal. v r. 1170) a Kloster Lehnin (zal. v r. Münster tohoto cisterciánskeho kláštora, nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti Baltického mora, vo svojom interiéri ukrýva celú škálu umeleckých skvostov stredovekej doby.

Spomeniem aspoň najstarší krídlový oltár na svete (v rámci umeleckých dejín), drevený krížový oltár (na fotke), náhrobné plastiky - všetko rezbárske výtvory 13.-15. storočia. Táto stavba vrcholnej gotiky postavená v roku 1368 (kláštor založený v roku 1171) slúži aj ako miesto posledného odpočinku severonemeckých (mecklenburských) kniežat, švédskeho káľa a dánskej kráľovnej. Nielen sakrálne gotické stavby, ale aj tie profánne svedčia o majstrovskej precíznosti gotickej architektúry a stavebníctva.

Z ďalších profánnych stavieb by som spomenul určite čarovný meštiacky dom vo Wismare tzv. meštiansky dom Markt č. a už vyššie spomenutú radnicu v Stralsunde. Typickou charakteristikou tehlovej gotiky je absencia figurálnych stavebných plastík, bohaté členenie zabudovanými ornamentami a plošná štruktúra striedania červených a glazúrovaných tehál.

Severonemecká rovinatá krajina, ktorá je chudobná na kameň, bola odkázaná na náhradný stavebný materiál, ktorým sa stala tehla. Veľkolepé stavby tehlovej gotiky pôsobia na človeka ohromujúco. K návštevám týchto miest sa človek v mysli neustále vracia a spomína na ich čaro a veľkoleposť. Z týchto spomienok vznikol i tento blogový článok.

Keď budete nabudúce v severnom Nemecku, pozdravte odo mňa tie nádherné skvosty - pozdravte BACKSTEINGOTIK !

Evanjelické kostoly na Slovensku

Evanjelická cirkev prešla v priebehu histórie veľkými skúškami. V Bratislave bol Evanjelický cirkevný zbor od počiatku trojjazyčný (nemecko-slovensko-maďarský). Najťažšou bolo odobratie (r. 1672) prvých dvoch chrámov. Chrám z r. 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom (stojí hneď pri radnici), po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z r. 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobraný a používa ho rád uršulínok.

Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 - tesne pred Tolerančným patentom - novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.

Veľký kostol v Bratislave

Veľký, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor.

Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.

Malý kostol v Bratislave

Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch.

Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.

Nový kostol v Bratislave

Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.

Evanjelický kostol v Rači

Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1835, po tom, čo sa v roku 1834 osamostatnila račianska evanjelická obec od bratislavskej evanjelickej obce, hoci dejiny evanjelickej cirkvi v Rači siahajú omnoho hlbšie - do 2. polovice 16. storočia. Povolenie na stavbu kostola a pozemok získali račianski evanjelici od grófa Antona Pálffyho.

Základný kameň položili už 6. augusta a 7. augusta sa začalo so stavbou. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. 27. septembra už stáli hotové múry a pred príchodom zimy bola strecha pokrytá bielymi bridlicami. Vo februári 1835 práce pokračovali tak úspešne, že17. mája 1835 kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola činili 14 447 florenov.

Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Pre účely fary bola v roku 1858 za pôsobenia farára Gustava Mockovčáka zakúpená bývala kúria mariatálskych paulínov. V roku 1877 bola fara obnovená a 24. V roku 1905 - za pôsobenia Otta Schulzeho bola ku kostolu pristavaná veža, ktorú projektoval architekt I. B. Kauser a postavil J. Terebes. Na vežu boli 22. augusta 1905 umiestnené, ako dar obetavých veriacich, tri zvony. Zhotovila ich šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera.

Kostol je jednopriestorový sieňového typu na oválnom pôdoryse s predstavanou vežou na osi kostola. Stĺpový dvojetážový rokokový oltár s kazateľnicou je z 2. polovice 18. storočia. V spodnej časti pod kazateľnicou je obraz Krista na Olivovej hore. Po stranách kazateľnice guľaté stĺpiky so štylizovanými hlavicami nesú volútový nadstavec s obrazom svätcov.

Evanjelický kostol v Kežmarku

V druhej polovici 19. storočia delegácia cirkvi navštívila r. 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila von Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie boli pôvodne určené pre Orient. Nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne.

Práce pokračovali veľmi rýchlo už roku 1880 bol kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na neuveriteľných jedenásť rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až 2. decembra 1894. Práce na stavbe kostola riadil kežmarský staviteľ Viktor Lazary.

Stavba kostola skutočne upútala každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno - zeleným sfarbením. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. V lodi je strop delený klenbovými pásmi. Strop zdobia arabesky, vysoké okná, šesťcípe dávidovské hviezdy.

Vo všetkom vládne presná symetria - dve kazateľnice, dva rady lavíc - na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa zmestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je organ - výrobok firmy Rieger z r. 1894. Je dvojmanuálový a má 30 registrov.

Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Vstup do mauzólea pripomína výsek z kežmarského hradu renesančnými atikami, v ktorom sa Thököly narodil. Nad dverami je erb rodiny Thököly, po stranách postavy povstaleckých - kuruckých bojovníkov.

Ku kostolu je schodišťom pripojená vysoká veža na spôsob kampanily, v ktorej sú umiestnené tri zvony, zhotovené zlievárenskou spoločnosťou v nemeckej Bochumi roku 1893 na náklady evanjelickej a. v. cirkevnej obce v Kežmarku.

Evanjelický kostol v Prešove

V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka.

Terajší evanjelický kostol bol vybudovaný na mieste, kde v 15. storočí stál kostol Sv. Štefana a Ladislava. O stavbe kostola sa zachoval jediný doklad: pamätná tabuľa nad hlavným kostolným vchodom.

Vybudovanie kostola trvalo 5 rokov, a to preto tak dlho, lebo v r. 1645 zúril v Prešove mor a stavbu museli na dlhší čas prerušiť. Keďže stavba podľa pamätnej tabule bola dokončená dňa 15. júna 1647, deň tento pripadol na sobotu, dá sa predpokladať, že kostol bol na druhý deň, t.j. 16. júna 1647 v nedeľu odovzdaný svojmu účelu v rámci slávnostných služieb Božích. Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie.

Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry. V rokoch 1673-1682, 1687-1705 a 1711-1773 mali kostol v držbe jezuiti. Evanjelický kostol, prirodzene, kultove nevyhovoval jezuitom, preto museli ho vnútorne prispôsobiť vlastným potrebám. Ešte roku 1673 po prvom prevzatí dali postaviť nový hlavný oltár, zasvätený na počesť Panny Márie a dva vedľajšie oltáre, jeden na počesť Sv. Ignáca, patróna rádu, druhý na počesť Sv. Františka Xaverského.

Z jezuitskej éry pochádzajú dosiaľ zachované rezbárske umelecké výtvory na organe a na organovom chóre. Pri sakristii sa zachovalo drevorezbami bohato ozdobené jednosedadlové kňažské stallum a naproti štvorsedadlové kňažské stallum ozdobené štylizovanými farebnými ružami a ľaliami.

Dňa 21. júla 1773 zrušil pápež Klement XIV. jezuitský rád. Už dňa 27. októbra 1773 prevzala trojčlenná komisia od Juraja Mačala, superiora a zároveň prešovského plebána, jezuitskú rezidenciu (kolégium) a kostol ako aj všetok majetok. Evanjelici oboch zborov ponúkli, a pre istotu podali aj písomne ponuku. Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784. Po odstránení menších prekážok a po podpísaní zmluvy dňa 24. novembra 1784 prevzali cirkevní predstavení formálne kostol a kolégium, slávnostne sa tak stalo 25. novembra. Kostol a kolégium sa dostali po 73 rokoch právoplatne do rúk pôvodných majiteľov - evanjelikov.

Prehľad Evanjelických kostolov

tags: #kostol #sv #viktor #nemecko