Pre siluetu historického centra Trnavy sú typické kostolné veže. Vďaka nim dostalo mesto prívlastok slovenský malý Rím. Keď sa prejdete starobylými uličkami mesta, narazíte nielen na kostoly a kostolíky, ale aj na ďalšie pamiatky, akými sú kláštorné komplexy, meštianske domy a historická budova Trnavskej univerzity.
Kostol svätého Jakuba v Trnave.
História Kostola svätého Jakuba
Kostol postavili ako neskororománsku stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Vznik kostola sa datuje približne do rokov 30. - 40. rokov 13. storočia. Mal podobu jednolodia so vstavanými vežami na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Stavebný materiál tvorí v prevažnej miere tehla, kombinovaná je však aj s kameňom (základy, spodná časť veží a architektonické detaily).
Zrejme krátko po postavení chrámu bola k južnej stene presbytéria pripojená prístavba obdĺžnikového pôdorysu. Veľkou gotickou prestavbou prešiel kostol niekedy v období od konca 13. storočia až 1. polovice 14. storočia. V rámci nej bol pôvodný rovný strop nahradený murovanou klenbou nesenou dvoma piliermi, čím vzniklo dvojlodie. Úpravy sa dotkli aj západnej časti lode, kde bola upravená či novovytvorená murovaná empora.
V prvej polovici 15. storočia sa realizovalo veľké rozšírenie kostola, keď k nemu bola pristavaná južná loď, ktorá sa na východnej strane otvárala do priestoru románskej kaplnky a na západnej strane sa k nej pripájal samostatný priestor, dnešná klenotnica. S hlavným dvojlodí južnú loď spájali dva veľké arkádové oblúky. Zrejme statické problémy pristavanej južnej lode viedli už v krátkom čase po dostavbe k jej zbúraniu a rozšíreniu vnútorného priestoru chrámu o severnú loď. Zachovaný zostal len samostatný priestor na západnej strane. Severná loď siahala na východnej strane až po severozápadný oporný pilier presbytéria, ktorého hmotu začlenili do jej východnej steny. S hlavným dvojlodím ju opäť prepájali dva široké arkádové oblúky v pôvodnej severnej stene lode.
Nová prístavba bola zaklenutá piatimi poliami krížovej rebrovej klenby a jej statiku zabezpečoval rad oporných pilierov po celej jej dĺžke. Takisto došlo k významnému zvýšeniu obvodových múrov lode i presbytéria. Tieto práce sa realizovali pred rokom 1485, ktorý je vyrytý na južnom gotickom portáli. Arkádové oblúky na južnej strane boli zamurované a statika stavby bola z južnej strany zosilnená troma opornými piliermi.
V 16. storočí, kedy už kostol využívali protestanti (kalvíni), sa uskutočnili aj menšie úpravy súvisiace s odlišnou liturgiou. Veľké škody na kostolíku zrejme spôsobili silné zemetrasenie v roku 1590 s epicentrom v Komárne. Narušená statika viedla k zrúteniu severnej veže, ktorú vystavali nanovo a zaistili mohutným oporným pilierom pri severovýchodnom nároží. V rukách kalvínov zostal chrám až do 50. rokov 17. storočia. V období baroka postavili predsiene pred južný a severný vstup. V druhej polovici 19. storočia pristavali k severnej stene svätyne a východnej stene severnej lode nové oratórium. K úpravám došlo ešte aj v 60. a 70. rokoch 20. storočia, kedy bola odstránená neogotická južná predsieň a znovu sa otvorilo prvé podlažie južnej veže dvojicou združených okien.
V roku 2014 sa začalo s komplexnou obnovou kostola, v rámci ktorej vymenili krov nas presbytériom a strešnú krytinu, obnovili fasády a tiež chodbu v podveží. Ukončená bola v roku 2017, pričom chrám bol slávnostne konsekrovaný v septembri toho roku. V roku 2018 bola dokončená úprava okolia kostola.
Poloha kostola v Trnave.
Architektonické detaily
Kostol patrí k u nás menej početnej skupine dvojvežových stredovekých jednolodí reprezentatívneho charakteru. Za základe výsledkov výskumu v uplynulých rokoch bola stavba zaradená medzi neskororománske stavby juhozápadného Slovenska, pri ktorých už stavitelia zvolili polygonálny tvar svätyne typický pre vyspelú gotiku. Donedávna bola pritom súčasná svätyňa kostola datovaná až do 14. storočia. Medzi podobne riešené stavby v tejto časti Slovenska patrí napríklad Šamorín, Dunajská Lužná či zaniknutá lokalita v Kalinkove.
Na západnom priečelí sa nachádza hodnotný románsky ústupkový portál, ktorého tympanón je ozdobený reliéfom v tvare trojlístka lemovaného ozdobným ornamentom - diamantovaním. Portál svedčí o vplyve dielní z viedenského Podunajska. Ostenia portálu sú značne zvetrané a plné rýh a jamiek, ktoré sú možno tzv. Podvežie sa do lode otváralo troma arkádovými oblúkmi, ktoré niesli dva hranolové piliere. Južný a severný oblúk sú dnes zamurované. Podvežie bolo zaklenuté krížovou klenbou, pričom sa zachovala aj konzola tejto klenby. Klenby podvežia zdobia nástenné maľby s rastlinnými motívmi, v južnej časti sa nachádzajú aj zvyšky figurálnej kompozície.
- Na južnej strane svätyne (v exteriéri) je prezentovaný široký oblúk, ktorý viedol do ešte v románskom období pristavanej kaplnky.
- Fasády románskeho kostolíka pôvodne zdobil oblúčikový vlys, ktorý sa zachoval už len na severnej stene hlavnej lode, dnes v podkroví severnej lode.
- Vo výške korunnej rímse v juhovýchodnom nároží sa zachovala neskororománska podstrešná konzola v tvare zvieracej hlavy, ktorá plnila ochrannú, zlo odháňajúcu funkciu.
- Rovnaká konzola bola aj na protiľahlej severovýchodnej strane, z nej sa však zvieracia hlava už nezachovala.
- Na južnej veži bola objavená úprava tehlovej fasády tzv.
V širšom okolí kostolíka stála románska rotunda, dnes už zaniknutá. Slúžila zrejme ako karner. Jej podobu ani polohu zatiaľ nepoznáme. Vieme o nej len z archívnych prameňov, podľa ktorých stála južne od kostola a v roku 1714 sa spomína ako kaplnka sv. Kríža.
Krypta pod Kostolom svätého Jakuba
Kryptu pod Kostolom sv. Jakuba v Trnave v nedeľu františkáni sprístupnia pre verejnosť. Veriaci tu môžu za rovnakých podmienok ako na cintorínoch získať odpustky pre duše zosnulých denne po rannej a večernej svätej omši až do soboty 8. novembra.
Krypta pod františkánskym kostolom je dlhá viac ako 93 metrov, tvoria ju dve súbežné chodby, ktoré sa na konci spájajú. Nachádza sa v nej 92 kazematov a 36 pohrebných miestností. V súčasnosti je možné podľa výskumu spoľahlivo identifikovať len 91 pochovaných z obdobia rokov 1794 až 1866, jeden náhrobok je datovaný rokom 1719. Podzemné priestory slúžili predovšetkým na pochovávanie členov františkánskeho rádu. Miesto posledného odpočinku v krypte našli aj príslušníci viacerých meštianskych rodín. Spočinuli tu však aj telesné pozostatky grófky Zuzany Forgáčovej, ktorej pohnutý životný príbeh medzi dvoma mužmi sa stal predlohou pre romány Joža Nižnanského Žena dvoch mužov či Jána Čajaka V zajatí na Holíčskom hrade.
V súčasnosti sa už do krypty nepochováva, naposledy tu pred piatimi rokmi uložili telesné pozostatky ľudí, ktorí boli pôvodne pochovaní pod františkánskym Kostolom sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach.
Oltáre v Kostole svätého Jakuba
Kostol vznikol za podpory kráľa Ľudovíta I. v rokoch 1363 - 1383. V 17. storočí bol viackrát prestavaný. Na okraji štítu sú umiestnené sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho. V kostole je najviac oltárov v Trnave, 2 vo svätyni, 1 v sakristii, 10 v lodi kostola a 1 v kaplnke. Ústredný oltárny obraz od Jozefa Zanussiho zobrazuje svätca sv. Jakuba v svätožiare na oblaku. Zaujímavou architektúrou je oltár sv. Antona vo svätyni.