Verili by ste tomu, že na Slovensku máme kostolík, ktorý vraj vyrástol z rastlín? Rastlinný kostol sv. Ladislava, ako ho pod týmto názvom poznajú miestni, sa nachádza na prekrásnom a tichom mieste, obkolesený majestátnymi stromami. Kostolík do tohto čisto prírodného prostredia dokonale zapadá.
V tomto článku by som Vám rada predstavila miesto, ktoré mňa osobne veľmi zaujalo svojou tajomnosťou. Rastlinný kostol Sv. Ladislava je pútnickým miestom s neopísateľnou atmosférou, ktorú dopĺňa zázračný prameň - vyvieračka sv. Ladislava.
Rastlinný kostol svätého Ladislava v Debradi
Kde sa nachádza Rastlinný kostol?
Toto turistami vyhľadávané miesto sa nachádza na Jasovskej planine, neďaleko obcí Debraď a Drienovec. Kaplnka sv. Ladislava, nazývaná aj Rastlinný kostol Sv. Ladislava, leží na Jasovskej planine v katastri obce Debraď, priamo v srdci Národného parku Slovenský kras. Rastlinný kostol Sv. Ladislava leží v nadmorskej výške 420 m n.m. pri výdatnej Ladislavovej vyvieračke.
Ladislavova vyvieračka
História Rastlinného kostola
Jedinečná sakrálna stavba je postavená na základoch zničeného chrámu z 13. storočia. Tak ako aj iné stavby, tak aj kostolík podľahol Tureckým vpádom. Prvá písomná zmienka o kostole je zo začiatku 16. storočia. Sakrálnu stavbu postavili na mieste zničeného chrámu v roku 1563.
Kostol z rastlín, vybudovaný na základoch kostola Svätého Ladislava Bátkay Domonkos, jasovský prepošt sa na tento kraj dostal ešte za čias kráľa Mateja. To on dal postaviť okolo roku 1500 na čistinke okolo prameňa Svätého Ladislava kostol, ktorý neskôr Turci zničili. V 19. storočí z kostola ostala len úplne schátraná ruina.
Na základe dôkladného prieskumu a pozorovaní dospeli historik Ľudovít Szántai a geo-biológ Ľudovít Somlósi k takým domnienkam, že jedna časť kostola bola oveľa staršia a pochádza z 13-teho storočia, teda bola postavená o stopäťdesiat rokov skôr. Po vyčistení základov sa odkryla bočná, smerom k lesu sa otvárajúca brána. Toto nezvyčajné, pre danú dobu netypické architektonické riešenie nás privádza k predpokladu, že v blízkosti kostola pravdepodobne stál kláštor, ktorého pozostatky zatiaľ neboli objavené.
V roku 1570 zničili kaplnku Turci. O kostol sa prestala starať cirkev a tak sa začal pomaly rozpadať. Jeho zrúcaniny bolo možné vidieť ešte začiatkom 20.storočia. Po 2.svetovej vojne bola na mieste pôvodného kostola postavená kaplnka, ktorú v 50-tych rokoch 20. storočia dala údajne vypáliť ŠTB.
Na mieste dnešnej kaplnky stál koncom 15. storočia kostol svätého Ladislava, ktorý patril Premonštrátskému rádu v Jasove. Prvá písomná zmienka pochádza zo začiatku 16. storočia. Rád ho vlastnil do roku 1552, potom prešiel pod svetských zemepánov. V roku 1570 kostol zničili Turci počas rabovania Spiša, Abova a Turne. Cirkev sa oň prestala starať a postupne sa rozpadol - zrúcaniny boli viditeľné ešte začiatkom 20. storočia. Po druhej svetovej vojne tu postavili novú kaplnku, ktorú v 50. rokoch údajne dala vypáliť ŠtB.
Po roku 1989 začala cirkev opäť organizovať pri prameni púte a omše. Koncom 90. rokov obnovili krížovú cestu, ktorá začína v obci Drienovec. V rokoch 2006 - 2007 vyrástol kamenný múrik a drevená konštrukcia. Znovuobnovená kaplnka bola slávnostne vysvätená 15.
Myšlienka znovuvybudovania kostola Svätého Ladislava už niekoľko rokov zamestnávala starostku Annu Pappovú a velebného otca Ladislava Frankovicsa Lászla. Obaja si želali, aby na čistinke Svätého Ladislava, z ruín, uviaznutých v spároch rozpadu, opäť povstal kostol. Chceli tiež opäť vzkriesiť tradíciu púte, ktorá bola na začiatku päťdesiatych rokov zakázaná. Na základe podpory a intervencií historika Ľudovíta Szántaiho sa napokon na jar roku 2006 začala realizácia výkopov a zosilnenia základov stredovekého kostola podľa plánov architekta Tomása Gábora.
Vzhľadom nato, že kostol sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Slovenského raja, Úrad na ochranu životného prostredia schválil jeho obnovu len za tých podmienok, ak sa použijú len prírodne a ekologicky prijateľné materiály. Tomás Gábor zhotovoval plány prihliadajúc na tieto požiadavky, zvlášť s ohľadom na stromy, vyrastajúce zvnútra kostola.
O vybudovanie tejto konštrukcie z dreva z červenej jedle, ktorá jej aj z hľadiska európskych pomerov ojedinelá, požiadal Obecný úrad Debraď sspoločnosť bodvaszilašského Imre Pozsgaya a spol. Kríž umiestnený na veži zhotovil tornaľský umelec Árpád Cselényi, kríž umiestnený nad svätyňou zas vyhotovil umelec z Encsu - Kiss László. Kríže nezvyčajných tvarov, ktoré navrhol Tamás Gábor, venovali obaja spomenutí umelci ako dar. Stôl Pána, zhotovený z travertínového plátu, venoval kostolu Karol Szabó Fecsu.
Konštrukcia bude zdobená popínavými rastlinami, ktoré sa v tomto kraji tešia veľkej obľube a okolo svätyne budú vysadené neobvyklé druhy popínavých ruží, ktoré ponúkol pestovateľ ruží Márk Gergely.
Ako vyzerá dnešná Kaplnka sv. Ladislava?
Kaplnka je čiastočne obnovená trámová stavba, ktorú miestni s láskou volajú Rastlinný kostol Sv. Ladislava. Pozostáva z pôvodných kamenných základov kostola z konca 15. storočia, nového kamenného múrika a symbolickej drevenej konštrukcie z červenej borovice. Unikátne je, že strom, ktorý rástol priamo uprostred základov, tu zostal - jeho kmeň prečnieva cez drevené trámy a dáva kaplnke jej charakteristický „rastlinný“ vzhľad. Vo vnútri nájdete kamenný oltár a kamenný ruženec.
V kaplnke je umiestnený oltár zhotovený z kameňa a kamenný ruženec a za ním stojí drevený kríž s korpusom Krista.
Ladislavova vyvieračka
Hneď vedľa kaplnky vyviera silný prameň nazývaný Ladislavova vyvieračka. Už po stáročia ho ľudia považujú za zázračný a je tradičným pútnickým miestom.
K tomuto miestu sa viaže povesť o uhorskom kráľovi Ladislavovi I. Svätom, ktorý si počas návratu z ťažkého boja vymodlil na suchej pláni vytrysknutie prameňa, aby sa jeho vysmädnuté a na smrť unavené vojsko napojilo a zachránilo. Kráľ vtedy zabodol do zeme svoj meč, čím vytvoril znak kríža a začal sa modliť. Keď meč vytiahol, zo zeme na tom mieste vytryskla voda. Práve preto je tento vodný prameň dnes známy ako Ladislavova vyvieračka. Vedľa prameňa, ktorý je dodnes veľmi výdatný a ani v najväčších suchách nevysychá, postavili na začiatku 16. storočia kostol zasvätený práve sv. Ladislavovi.
Povesť o Svätom Ladislavovi
Verzia legendy o Svätom Ladislavovi z ústneho podania vraví, že keď sa kráľ vracal z bojiska so svojim unaveným vojskom a blížil sa k Debradi, minuli sa im zásoby jedla i vody. Vtedy sa Svätý Ladislav modlil k Bohu. Keď vysadol na koňa, vytryskol zo skaly pod jeho kopytom prameň, v ktorom aj dnes hojne žblnká voda a nikdy nevysychá.
O kráľovi Svätom Ladislavovi sa zachovalo veľa takých legiend, ktoré sa viažu k Debradi. Za čias vlády Svätého Ladislava sa stalo, že do Maďarska vtrhli Rusi, spustošili niekoľko dedín i miest a vrátili sa domov s veľkou korisťou. Kráľ Rusom vypovedal vojnu a tiahol do boja s veľkým vojskom. Ako tak kráčal s množstvom vojakov, minuli sa im zásoby jedla. Nachádzali sa na takej pustatine, kde nebolo ani živáčika, nieto ešte niekoho, kto by im mohol poskytnúť jedlo. Keď Svätý Ladislav videl, že vojaci hladujú, nepreriekol ani slova, ale pekne potichu sa vzdialil, kľakol si na kolená a začal vzývať Pána Boha. Keď Svätý Ladislav ukončil svoju modlitbu a vstal, uvidel obrovské stádo jeleňov, laní, a býkov, ako tiahne smerom k vojenskému táboru. Veru čudovali sa aj vojaci, keď uvideli obrovské stádo, ako krotko a pokojne sa k nim blíži.
Keď vojsko tiahlo popri Jasove - Debradi, vojakov trápil príšerný smäd. Ich smäd bol tak strašný, že v utrpení začali nariekať. Ich krik začul aj vodca Tatárov a veľmi posmešne sa opýtal kráľa Ladislava: - Hej, nože počuj, kráľu, prečože tak revú tvoji vojaci ?_ - Pretože sa chcú s tebou stretnúť v boji - odpovedal kráľ Svätý Ladislav. Ale kým mohlo dôjsť k boju, svätý kráľ sa opäť obrátil k Bohu a prosil, aby mohol občerstviť zoslabnutých vojakov. Boh opäť vyslyšal jeho modlitbu: hľa, pod kopytom koňa Svätého Ladislava sa objavila voda a zo zeme vytryskol výdatný prameň. Tento prameň občerstvil vojakov a až do dnešných čias prameň prekvitá, nestráca svoju výdatnosť ani nevysychá.
Zjavenia pri prameni Sv. Ladislava
Tomuto miestu pripisujeme niekoľko zjavení Panny Márie a zázrakov, a preto sa prameň spolu s kaplnkou stali pútnickým miestom.
Dňa 8. septembra 1952 sa nad čistinkou Svätého Ladislava objavili znamenia. Dve ženy z Moldavy kráčali k prameňu, keď sa uprostred obrovského mraku zjavila Panna Mária, držiac malého Ježiška v náručí. O niečo neskôr, 15-teho septembra, popisoval ďalšiu udalosť jeden očitý svedok takto : „Celý les sa kúpal v zlatisto-žltom svetle, slnko stratilo svoju oslepujúcu žiaru, a zjavilo sa v bielom svetle ako svätá hostia. V západnej časti lesa dominovala príšerná červeň.
Na základe takýchto udalostí sa začali na toto miesto konať púte, ktoré však boli v roku 1959 zakázané a kaplnka, postavená na ruinách niekdajšieho kostola, bola podpálená. Napriek tomu však ľudia naďalej prichádzali k prameňu s dvoma cieľmi: Velebiť Máriu a modliť sa za slobodu náboženského prejavu.
Ako sa dostať ku Kaplnke sv. Ladislava?
Ku kaplnke vedie križovatka turistických trás s rázcestníkom Ladislavova vyvieračka (420 m n.m.).
Atmosféra v okolí Rastlinného kostolíka sv. Ladislava je naozaj zvláštna a výnimočná. Od roku 1989 sa tu pravidelne konajú omše a púte. V blízkosti sa nachádza aj výdatná Ladislavova vyvieračka, ku ktorej sa viaže hneď niekoľko povestí o uhorskom kráľovi Ladislavovi I. Svätom, ktorý v 11. storočí vládol. Okolitá lúka ponúka aj čiastočné výhľady na hrebeň Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou či na Košickú kotlinu.
Ak máte čas a chuť, výlet či púť na toto miesto sa oplatí -individuálne aj s rodinou či so skupinou. Veľmi atmosférická musí byť aj svätá omša v rastlinnom kostole. Ak ju chcete zažiť, príďte - ako inak - na sviatok sv. Ladislava.
Rastlinný Kostol sv. Ladislava predstavuje majetok obce Debraď a mohol byť znovuzrodený len vďaka podpore miestnej samosprávy, predošlej Slovenskej vlády a rovnako aj vďaka fyzickej, prípadne finančnej podpore domácich ale aj zahraničných veriacich.