Kostol svätého Ladislava v Spišskom Štvrtku patrí medzi najstaršie kostoly na Spiši.
Jeho architektúra je ukážkou postupného prenikania klasickej gotiky do neskorého románskeho slohu.
Kostol sv Ladislava
Kostol má pohnutú históriu, počnúc jeho drevenou stavbou v roku 1215, cez zničenie Tatármi v roku 1241 až po jeho rekonštrukciu a prestavbu v 14. a 15. storočí.
Vznik kostola sa datuje približne do 13. storočia.
Samotný Spišský Štvrtok sa pod názvom Osada sv. Ladislava spomína už v roku 1263, čo súčasne potvrdzuje aj existenciu kostola s týmto patrocíniom.
Ranná História a Vývoj Kostola
Dejiny kostola postaveného v dominantnej polohe siahajú minimálne do 13. storočia.
Dodnes kolujúca povesť o čertovi, ktorý chcel kostol zničiť, len dokazuje, že kostol existoval už dávno.
Hovorí sa, že v obci už v roku 1215 existoval drevený kostol a pri ňom farnosť.
Vtedy podľa patróna kostola dostala i obec meno Obec sv. Ladislava.
Kostol Tatári v roku 1241 zničili.
Tí obyvatelia, ktorí to prežili, z vďačnosti postavili na pôvodnom mieste nový, murovaný kostol ešte v románskom slohu, s drevenou povalou.
Po vyše 150 rokoch už bol kostol malý, preto v roku 1402 prestavbou a prístavbou vznikol nový kostol, gotický a pravdepodobne dvojloďový, čo naznačuje šírka dnešného kostola a pod chórom zachovaná konzola.
Pred rokom 1402 musel byť kostol v takom zlom stave, že si to vyžiadalo rozsiahlu prestavbu.
Časť obvodových múrov musela byť nanovo postavená a k západnému priečeliu pristavali mohutnú vežu.
Prestavanú loď zaklenuli na dva stredové stĺpy, či sa dispozične priestor zmenil na dvojlodie.
Niekedy okolo polovice 15. storočia pristavali z južnej strany ku kostolu honosnú gotickú kaplnku.
To si vyžiadalo výrazný zásah do južnej steny lode.
Zamurovaný bol pôvodný hlavný vstup do lode, ktorý nahradil nový portál v západnej časti južnej steny lode.
Obdobie Nepokojov a Rekonštrukcií
V roku 1455 dal Ján Jiskra z Brandýsa opevniť vojensky výhodnú polohu kostola.
V roku 1530 prišiel kostol o svojej zvony, keď ich zabavili pre potreby vojsk Jána Zápoľského bojujúceho o uhorský trón s Ferdinandom I.
V priebehu nepokojného 17. storočia bol kostol viackrát vyrabovaný (1605, 1680).
Nevyhli sa mu ani prevody do vlastníctva evanjelikov a späť katolíkom, keď tí museli istý čas využívať na liturgické účely gotickú kaplnku.
Nie je vylúčené, že chrám poškodili aj zemetrasenia v rokoch 1654 a/alebo 1668.
Za obeť im mohla padnúť gotická klenba, keďže vizitácia dokladá existenciu dreveného stropu v lodi do roku 1693.
V roku 1757 sa realizovali práce na zabezpečení statiky klenby lode.
Od požiaru v roku 1869 spôsobil vážne škody, no neskôr bola kostolná veža obnovená v gotickom štýle.
Po požiari v roku 1869 mala jednoduchú podobu nízkeho štvorbokého ihlanu.
Rozsiahla obnova v historizujúcom duchu sa uskutočnila v rokoch 1899 - 1902.
V roku 1911 zvýšili vežu o tri metre a ukončili ju neogotickým zastrešením.
Architektonické Detaily a Interiér
Kostol prešiel niekoľkokrát renováciami a zmenami.
Patrocínium kostola je sv. Ladislav.
Od roku 1963 má kostol status národnej kultúrnej pamiatky.
Kostol predstavuje výraznú a jedinečnú dominantu obce Spišský Štvrtok a jej okolia.
Počiatky chrámu dosiaľ nie sú úplne objasnené, podľa niektorých autorov pochádza súčasné presbytérium s omnoho hrubšími obvodovými múrmi už z 12. storočia.
Jeho krížová rebrová klenba nesúca ešte románske znaky by potom pochádzala z prvej polovice 13.
Presbytérium je zaklenuté masívnymi rebrami s malým svorníkom bez výzdoby.
Štýlovo má klenba blízko k stavebnej dielni pôsobiacej pri kláštore cistercitov v Spišskom Štiavniku.
Pôvodnú klenbu si zachovala aj sakristia - dve polia rebrovej klenby so svorníkmi dosadajú na ihlancové konzoly, ktoré sú zdobené aj rastlinnými motívmi.
Jeden zo svorníkov nesie výzdobu v podobe maskarónu, druhý ružice.
Loď bola v rokoch 1402 - 1405 zaklenutá na dvojlodie.
Dokladajú to zachované konzoly rebier osadené v stenách lode, ako aj nález kvádra zo stredového piliera.
Západná tribúna v lodi bola podľa všetkého podklenutá troma poliami rebrových klenieb, čo naznačujú zachované konzoly.
Veža kostola nesie združené okná románskeho štýlu, na základe ktorých bola dlhý čas datovaná do románskeho obdobia.
Sú však len dodatočne osadené, pôvodne tam boli rozmerné (310 cm x 205-220 cm) gotické okná s lomeným oblúkom a kružbami.
Podľa staršej literatúry okná so stredovým stĺpikom pochádzali zo zaniknutého kostola už neexistujúcej obce Strelce a osadené mali byť pri oprave v 17. storočí.
Podľa najnovších poznatkov ide o novotvary z konca 19.
V západnej časti južnej steny lode je osadená rozeta zdobená bohatou kružbou.
Porušená bola pri výstavbe súčasného južného portálu v 15.
V južnej stene lode sa nachádza vysoké dvojdielne okno s kružbou v tvare šesťlístka.
Na južnej strane lode sa nachádza gotický sedlový portál z 15.
V interiéri sa nachádza ranogotická kamenná krstiteľnica z 13.
Pod presbytériom sa nachádza veľká krypta prístupná pôvodne vstupom z exteriéru.
V chráme sa pôvodne nachádzal aj neskorogotický drevený krídlový oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z konca 15. storočia (cca r. 1490).
Oltáre v kostole sú barokové z prvej polovice 18. storočia.
Barokové zariadenie bolo pridané v 18.
Významnou súčasťou kostola sú jeho oltáre, sochy a relikviáre, vrátane relikviára svätého Kríža a relikviárov z pozláteného striebra.
Kostol je tiež domovom rôznych umeleckých diel, ako je drevený reliéf Pieta z 16.
Zastrešenie veže sa v priebehu posledných storočí viackrát zmenilo.
Z 18. storočia je zachytená baroková strecha typického cibuľovitého tvaru.
Kaplnka Zápoľských
Kaplnka Zápoľských je poschodová gotická stavba, ktorú k lodi pribudovali v roku 1473.
Dal ju postaviť Štefan Zápoľský, dedičný spišský župan, vtedajší uhorský palatín, pre seba a svoju rodinu.
Po jej vybudovaní zmenil svoj zámer a pri katedrále v Spišskej Kapitule dal postaviť inú poschodovú kaplnku, v ktorej je pochovaný spolu s členmi svojho rodu.
Stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefánskou hutou, kde sa našli náčrty kaplnky zo Spišského Štvrtku.
Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela viedenského staviteľa Hansa Puchsbauma.
Kaplnka preto v mnohom pripomína niektoré časti dómu sv. Štefana vo Viedni.
Dlhá je 12,5 m, široká 5,6 m a vysoká 12 metrov.
Sieňové priestory kaplnky sú zakončené na troch stranách osemuholníka.
Dolná i horná kaplnka je zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou, v dolnej rebrá hruškového profilu dosadajú bezprostredne na prípory, v hornej, značne vysokej, dasadajú rebrá kalichovými hlavicami na zväzky prípor, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien.
Pod oknami je bohatá slepá arkatúra.
V západnej časti je zemepánska empora.
Poprsnica je zdobená kružbami.
Kružby okien sú pseudogotické z čias regotizovania objektu v rokoch 1899 - 1901.
Z priestoru pod chórom hornej kaplnky vedie kamenné schodište do dolnej kaplnky, odkiaľ je valene zaklenutou chodbou spojenie s bývalou kláštornou budovou.
Exteriér kaplnky je bohato členený opornými piliermi s fiálami s krabmi.
Hlavný oltár krídlového typu je pseudogotický z konca 19. storočia, uprostred obraz Smrť Panny Márie, tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450.
Je to zvyšok bývalého gotického hlavného oltára kostola a pripisuje sa norimberskému maliarovi Tucherovského oltára.
Reliéf Piety je neskorogotický z prvej polovice 16. storočia z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče.
V dolnej kaplnke je Pieta, neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. storočia.
Súčasnosť
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravuje rehoľa minoritov.
Renovácie kostola pokračovali až do súčasnosti, zahŕňajúc výmenu strechy veže za medenú a rekonštrukciu vnútorných častí.
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Obec leží na dôležitej ceste z Popradu do Spišskej Novej Vsi a Levoče.
Kostol predstavuje výraznú a jedinečnú dominantu obce Spišský Štvrtok a jej okolia.