Kostol sv. Jána Nepomuckého na Slovensku: História a architektúra

Na Slovensku sa nachádza niekoľko kostolov zasvätených sv. Jánovi Nepomuckému. Tieto kostoly sú významné nielen z náboženského hľadiska, ale aj z hľadiska kultúrneho a historického dedičstva. V tomto článku preskúmame niektoré z týchto kostolov, ich históriu, architektúru a umelecké prvky.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Kostol sv. Jána Nepomuckého v Lukáčovciach

Kostol sv. Jána Nepomuckého v Lukáčovciach bol vystavaný v rokoch 1780 - 1792. Stavba vznikala za farára Jána Tornera a za veľkého prispenia vtedajšieho cirkevného patróna farnosti - nitrianskeho biskupa Františka Fuchsa. Z príležitosti posviacky bolo pápežskou kanceláriou vydané aj bréve (krátky pergamenový pozdravný list) pápeža Pia VI.

Kostol je dlhý 32 metrov, široký 12 metrov a vysoký vyše 28 metrov. Hlavný oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému (je to práca J. Weppenyho z roku 1858), bočný Panne Márii. Oltárny obraz s vyobrazením patróna kostola je z 18. storočia. Z ostatnej výzdoby je možné spomenúť štyri vitrážové maľované okná, pochádzajúce z rokov 1916 - 1931. Pôvodne ich bolo šesť, počas vojny sa dve na východnej strane zničili, dnes sú len zasklené. Vzácna je neskororenesančná krstiteľnica z prelomu 17. a 18. storočia. Zaujímavé sú aj mušľovité nádoby na svätenú vodu pri vstupe do kostola (17. - 18. storočie). Kostol má dve sakristie, a to na východnej a západnej strane. Pri vchode (z ľavej strany) sa ide na chór a vežu, na ktorej sú štyri zvony.

Najstaršie písomné zmienky o existencii farnosti v Lukáčovciach sú datované do rokov 1332 - 1337. Podľa cirkevných schematizmov ostrihomského arcibiskupstva sa k roku 1397 viažu prvé zmienky o farskom kostole zasvätenom sv. Martinovi. Osudy prvého kostola v Lukáčovciach, ktorý bol zasvätený sv. Martinovi boli počas stáročí veľmi pohnuté. Podľa kanonickej vizitácie v roku 1559 už bol celý spustnutý.

Posledná väčšia rekonštrukcia sa uskutočnila za významnej finančnej podpory Obecného úradu, obyvateľov a iných dobrodincov v roku 2006, kedy bola vymenená strecha kostola (spevňovací veniec, krov, krytina a odvod zrážkovej vody) a zároveň bola urobená nová fasáda. Upravilo sa okolie a zasadilo sa viac zelene.

Interiér a výzdoba kostola

• Hlavný oltár zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému (práca J. Weppenyho z roku 1858)
• Bočný oltár zasvätený Panne Márii
• Oltárny obraz s vyobrazením patróna kostola z 18. storočia
• Štyri vitrážové maľované okná z rokov 1916 - 1931
• Neskororenesančná krstiteľnica z prelomu 17. a 18. storočia
• Mušľovité nádoby na svätenú vodu pri vstupe do kostola (17. - 18. storočie)

Pri vchode (z ľavej strany) sa ide na chór a vežu, na ktorej sú štyri zvony. Prvý, najväčší, je zasvätený Panne Márii, druhý sv. Jánovi Nepomuckému, liate v roku 1923, firmou Aloisa Kurbela v Trnave, venované farníkmi, tretí k úcte Ukrižovanému, liaty v roku 1881, firmou Vilhelma Fishera v Trnave. Štvrtý, najmenší, k úcte sv. Antona.

Kostol sv. Jána Nepomuckého v Medzibrode

Rímskokatolícky farský kostol nachádzajúci sa v obci Medzibrod je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, ktorý sa stal patrónom celej farnosti. Bol postavený medzibrodskými veriacimi v roku 1790 zo skál na náklady Kráľovskej komory a veriacich z Medzibrodu. Požehnaný bol 16. mája v roku 1791 pravdepodobne miestnym kaplánom Imrichom Strnovským.

Samotný farský kostol je postavený v rokokovom slohu. Dlhý je 25 m, široký 9,50 m a vysoký je 7 m. Veža, ktorá je vstavaná do kostola je zakončená dvojcibuľovou strechou, ktorá bola tak ako aj celá strecha kostola pôvodne pokrytá dreveným šindľom. Svätyňa kostola, ktorá je orientovaná na východ je obdĺžnikového tvaru zakončená oválnou stenou. Pôvodne s oknom, ktoré je v súčastnosti zamurované. Loď obdĺžnikového tvaru je zaklenutá pruskou klenbou pričom je predelená nosnými pásmi.

Kostol mal pôvodne dva oltáre: hlavný so sochou sv. Jána Nepomuckého a vedľajší so sochou Lurdskej Panny Márie, ktorý sa nachádzal po pravej strane hlavného oltára. Na opačnej ľavej strane hlavného oltára stála drevená kazateľnica a pod ňou krstiteľnica. Po bočných stenách lode kostola sa nachádza 14 zastavení krížovej cesty a drevené sochy sv. Antona Paduánskeho a Sedembolestnej Panny Márie.

V súčastnosti po zrušení kazateľnice bola na jej mieste osadená drevená socha sv. Jozefa a na mieste zrušeného bočného oltára boli osadené pôvodné drevené sochy z pôvodného bočného oltára a to Lurdská Panna Mária a sv. Bernadeta. V roku 1932 bola svätyňa kostola až po triumfálny oblúk vymaľovaná akad. V roku 1938 kostol zasiahol veľký požiar, ktorý zničil drevenú predsieň kostola a celú šindľovú strechu kostola, veže aj sakristie. Obnovu kostola veriaci z Medzibrodu zvládli vo veľmi krátkom čase. Strechu kostola, veže aj sakristie urobili nanovo a pokryli ju plechom. Pred vstupom do kostola postavili novú murovanú predsieň. Už v roku 1939 maliar Schram z Banskej Štiavnice vymaľoval celú loď kostola a jeho klenbu.

V roku 1941 bol starý hlavný oltár nahradený novým oltárom, ktorý z milodarov a ofier medzibrodských veriacich a iných sponzorov postavili Jozef Weiss, Ľ Kanka, a spol. v Banskej Štiavnici. Je 6 m vysoký a 3 m široký. Socha zo starého oltára Božské srdce Ježišovo a socha sv. Jána Nepomuckého boli inštalované do nového oltára a k nim boli vyrobené aj nové sochy a to socha Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, Najsv. Trojica a dvaja anjeli. Nový oltár bol slávnostne požehnaný 18. 5. 1941 pri 150 výročí založenia farnosti Mons. Jánom Javorkom, rektorom kňazského seminára v Banskej Bastrici a hlavného diecézneho školského dozorcu za účasti nového duchovného Jána Kahaya, ktorý bol za asistencie vdp. Joezefa Tekkela a 4 kňazov miestneho dekanátu za účasti občanov Medzibrodu inštalovaný. Na slávnosti sa vtedy zúčastnil aj vtedajší medzibrodský rodák so svojou manželkou Dr.

V roku 1994 boli pôvodné lavice kostola vymenené za nové. Pri požiari kostola boli zničené aj pôvodné okná kostola, ktoré boli nahradené sklobetónovými tvárnicami. Keďže boli veľmi škaredé vďaka vdp. Martinovi Čabákovi, medzibrodskému farárovi (2007-2012) sa ich podarilo nahradiť novými vitrážovými oknami, ktoré pre kostol vyrobil umelec Ladislav Cserba v rokoch 2008-2009.

Okná zobrazujú:

1. Sv. Ján Nepomucký, patrón našej farnosti
2. Sv. Rodina
3. Sv. Otec Ján Pavol II
4. Bl. Zdenka Schelingová
5. Sv. Martin z Tours
6. Sv. Cyril a Metod

Vzadu v lodi kostola sa ešte nachádza organový chór, ktorý je postavený stojí na vežových pilieroch. Chór je rozdelený na dve časti, ktoré predeľuje hracia skriňa organu. V zadnej časti chóra sa nachádza okrem priestoru pre veriacich aj vstup do veže kostola v ktorej sa nachádzajú mechanické vežové hodiny a tri zvony, ktoré boli v roku 1990 elektrifikované. mechov doplnený o elektrický ventilátor, ktorý nahradil manuálne ťahanie mechov, ktoré je v súčastnosti plne funkčné a v prípade výpadku elektrickej energie sa zvykne aj použiť.

Kostol sv. Jána Nepomuckého v Turej Lúke

Dedina Turá Lúka sa nachádza len 2 km od Myjavy, od roku 1980 je jej mestskou časťou. Má 40 osád, kopaníc a samôt, ktoré sa rozprestierajú po úbočiach a dolinách v okolí. Ozdobou Turej Lúky je renesančný rímskokatolícky farský Kostol svätého Jána Nepomuckého z roku 1610 s barokovým vybavením.

O založení dediny predtým v roku 1580, následne kostola a potom aj cintorína v roku 1637 hovorí latinský nápis na tabuli na južnej stene kostola. V septembri a v októbri 1663 prepadli Tatári tri razy Turú Lúku i Myjavu. Po vypálení turolúckeho kostola a fary odišiel prvý farár Ján Krman do Bukovca, kde čoskoro zomrel. K histórii kostola patria i dramatické dejiny náboženských konfliktov medzi katolíkmi a evanjelikmi.

Prvý krvavý incident na Turej Lúke sa stal 14. júla 1672, keď sem po návštevách obcí čachtického panstva prichádzal z Myjavy biskup Juraj Bársony so svojím sprievodom. Jeho príchod sa stretol so zbrojeným odporom Turolúčanov a Bukovčanov, ktorých dal privolať ev. farár Daniel Krman st. Pri tomto incidente bol zabitý biskupov brat protonotár Ján Bársony, život ďalších členov sprievodu zachránil len zásah Krmanovej manželky. Dňa 31. novembra 1674 umučili priamo na fare v Turej Lúke P. Jána Simonidesa.

Roky plynuli a 23. januára 1733 v kostole na Turej Lúke slávnostne inštalovali farára Jána Gogoláka. Kostol sa tak po takmer 50 rokoch stal opäť katolíckym. Posledná oprava kostola sa uskutočnila v roku 2010.

Filiálny kostol sv. Jána Nepomuckého v Kubrici

Filiálny kostol sv. Jána Nepomuckého bol postavený až v roku 1905. Pred tým na tomto mieste stála malá kaplnka slúžiaca na bohoslužobné účely. Zasvätená bola svätému Jánovi Nepomuckému. V nej slúžievali len tri sväté omše do roka: Vianočnú na Štefana, na Veľkonočný a Svätodušný pondelok, príležitostne len pri pohreboch. Veriaci sa v kaplnke schádzali v nedeľu poobede na litánie bez kňaza.

Keďže kaplnka mala len šindľovú strechu a chatrné základy bez použitia betónu, už po dvadsiatich rokoch si vyžiadala opravu, lebo do nej zatekalo a steny praskali. Stavba je jednoloďová s hranolovitou predstavanou vežou na osi hlavnej fasády kostola ukončený s polkruhovou aspidou. Celková dĺžka kostola je 14 metrov, jeho výška 9 metrov, loď kostola je zaklenutá. Postavili ho podľa projektu Michala Milana Harminca. Zaujímavá je jeho fasáda bohato zdobená architektonickými a dekoratívnymi prvkami. Požehnanie novej stavby sa uskutočnilo 21. Od výstavby prešiel kostol viacerými zmenami tak v interiéri, ako aj aj v exteriéri. 21. mája 1934 počas folklórnych slávností, montujú do veže kostola dva nové zvony. Oltárny obraz svätého Jána Nepomuckého bol nainštalovaný 1. apríla 1945. Dovtedy sa tam nachádzala socha Panny Márie. Autorom oltárneho obrazu je Lajko Dobozy, žiak a neskôr i kolega prof. Okolo roku 1948 kostol vymaľoval miestny maliar Michal Skrúcaný a v roku 1976 pribudol do kostola organ, ktorý nahradil staré harmónium. V roku 1990 pristavujú sakristiu a obnovujú fasádu chrámu.

Vpravo, pri vstupe do kostola je umiestnená nika s pamätnou tabuľou „Na pamiatku 10. výročia národného oslobodenia a ku cti občanom padlým vo svetovej vojne 1914 - 1918“. V blízkosti kostola sa nachádza aj niekoľko zaujímavých pamiatok, jednou z nich je kamenný kríž umiestnený vpravo pred vchodom do kostola. Je to jednoduchý kríž zhotovený z pieskovca, z prvej polovice 19. storočia. Za týmto kamenným krížom je kríž drevený, je to kríž k misii z roku 1950, prvý kríž tu ale už stál po misiách v roku 1923. Socha Nepoškvrnenej Panny Marie je umiestnená tiež pred kostolom, a pochádza z roku 1861. Socha Panny Marie má nad sebou plechovú striešku, okolo jej hlavy je kruh z hviezd. Stojí na zemi a jednou nohou stúpa na hlavu hada, ktorý je okolo zeme ovinutý. Socha bola po zlúčení obce s mestom pri úprave, regulácii kubranského potoka odstránená. Na jej nové miesto, kde by sa dala umiestniť sa v tej dobe už nenašlo povolenie. Došlo k tomu až po zmene režimu, 14.

V blízkosti kostola, pri ceste v smere na Kubricu je aj socha sv. Smerom vľavo od kostola je lurdská jaskyňa Panny Márie, na mieste, kde 14. júla 1929 vykonával svoju primičnú omšu kubranský rodák Štefan Hlaváč z dôvodu veľkého množstva ľudí, pre ktorý by bol kostol malý. Na tomto mieste, pod bývalou starou hornou školou v čase vojny 14. júla 1941 došlo k slávnostnému posväteniu tejto lurdskej jaskyne.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Divinke

Na území Divinky z väčších cirkevných stavieb existovala iba verejná kamenná Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (niekedy spomínaná aj ako kostol). Nechala ju vybudovať v roku 1742 príslušníčka zemianskej rodovej línie Agneša Suňogová, spolumajiteľka kaštieľa v Divinke.

Nie je bez zaujímavosti, že kaplnka stála takmer o tri desaťročia skôr ako murovaný divinský kostol. Bol to teda prvý murovaný kostolík v divinskej doline. Na kaplnke sa nachádzala malá drevená vežička pokrytá na červeno maľovaným šindľom. Vnútri na menze z pálených tehál stál oltár s obrazom sv. Jána Nepomuckého. Menzu zakrývalo antipendium s výjavom zhodenia svätca do Vltavy z Karlovho mosta v Prahe.

Podrobnejší opis kaplnky zachytáva Kanonická vizitácia farnosti Veľká Divina, ktorá vznikla 1. septembra 1828 z podnetu Jozefa II. Vuruma, nitrianskeho diecézneho biskupa. Baroková kaplnka, dnes stojaca takmer na brehu vodnej nádrže Hričov, sa aj v čase svojho vzniku nachádzala pomerne ďaleko od samotnej obce, v blízkosti rieky Váh. Predpokladáme, že vznikla z dôvodu ochrany Divinky pred povodňami, preto ju zasvätili sv. Jánovi Nepomuckému.

Murovaná kaplnka je postavená na štvorcovom pôdoryse s osobitne vyčlenenou plytkou pravouhlou svätyňou. Vstupné priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom, lemovaným profilovanou rímsou, nad ktorým je osadená drevená hranolovitá vežička so zvonom. Hlavný vstupný portál, lemovaný kamenným ostením s páskou po obvode, má zachovaný pôvodný zámok a kľučku. Kaplnka je presvetlená dvomi polkruhovo tvarovanými oknami, pred ktorými sú osadené železné prevliekané mreže. Interiér stavby je zaklenutý dvomi poľami valenej klenby s lunetovými výsečami, ktoré dosadajú na krátke profilované rímsy.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1828 sa kaplnka nachádzala uprostred polí, na bezpečnom mieste pred povodňami a požiarmi. Keďže bola malá, mala aj proporčne malú drevenú vežičku pokrytú dreveným šindľom natretým červenou farbou. V období vizitácie bola v dobrom technickom stave. V interiéri boli štyri odnímateľné svietniky. Bola tu aj skriňa na uschovanie omšových liturgických odevov. Vzácnejšie rúcha boli uložené v neďalekom suňogovskom kaštieli a tie si kňaz obliekal na omšu. V kaplnke bolo osem lavíc. V kanonickej vizitácii sa zachoval aj zoznam liturgických predmetov z tejto kaplnky.

Na kaplnku sa v roku 1828 neviazala žiadna základina (teda nemala zvláštnu finančnú zábezpeku), ani privilégiá a odpustky. Starostlivosť o ňu, vrátane zábezpeky liturgických predmetov, na seba prevzala zemianska rodina Suňogovcov z Divinky. K tomu zaviazala aj svojich potomkov, ako to dosvedčuje kópia záväzkovej listiny uvedená v prílohe vizitácie pod číslom 10.

Farár v kaplnke nemusel slúžiť sväté omše počas celého roka. V priaznivom počasí iba kázaval a omšu slúžieval iba na sviatok svätého Jána Nepomuckého, na štvrtý deň Krížových dní s väčšou nábožnosťou a za väčšej účasti veriacich; na sviatok Narodenia Pána slúžieval druhú, slávnostnú svätú omšu na úmysel rodiny Suňogovcov. Farár tu však svätú omšu mohol slúžiť kedykoľvek počas roka, ak chcel. Kedy a kým bola kaplnka požehnaná, sa v čase vizitácie nevedelo, ani to, ktorý z biskupov udelil povolenie sláviť v kaplnke svätú omšu. S najväčšou pravdepodobnosťou to však bol biskup Imrich I. Esterházi, ktorý svoj úrad zastával v rokoch 1740-1763.

Podľa zachovaných historických fotografií a opisov kaplnky poznáme jej pôvodné vnútorné zariadenie a mobiliár. Centrom kaplnky bol oltár s obrazom sv. Jána Nepomuckého, ktorý neskôr doplnili sochy sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho a dve menšie sochy neznámych svätíc. Na oltárnej menze sa nachádzali bohato vyrezávané barokové svietniky a menší svätostánok. Barokové zariadenie sa v kaplnke nachádzalo ešte v roku 1959. Dobová fotografia kaplnky však zachytáva aj mladšie sochy z 20. storočia, a to sochu Lurdskej Panny Márie, ktorá bola postavená priamo pred oltárnym obrazom a dve menšie sošky Božského srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie, ktoré sa dnes nachádzajú v lodi kaplnky.

V súčasnosti sa z pôvodného barokového zariadenia zachovala v interiéri len časť rámu oltárneho obrazu s motívom akantu s mriežkou. Obraz predstavujúci sv. Jána Nepomuckého je novodobý, rovnako ako samotný oltár a ostatné liturgické zariadenie. Rok výstavby kaplnky 1742 sa nachádza aj v štíte vstupnej fasády, nad ním je však aj letopočet 1900, ktorý udáva opravu kaplnky.

Okolo roku 1973 urobili striešku nad vchodom do kaplnky, aby sa chránili vstupné dvere pred dažďom a kaplnka bola oplotená. V tomto období pravdepodobne urobili aj iné stavebné zásahy. Poslednú, generálnu obnovu tejto barokovej sakrálnej stavby vykonala obec Divinka v roku 2016 a dňa 15. mája toho istého roku kaplnku benedikoval správca divinskej farnosti Mgr. Martin Poživenec. Slávenie bohoslužieb sa tu uskutočňovalo raz ročne, a to 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie.

Svätý Ján Nepomucký

Sv. Ján Nepomucký prichádza na svet v Pomuku pri Plzni okolo roku 1345. Meno „Nepomucký“ vzniká nesprávnym čítaním latinskej verzie jeho mena „de Pomuk“. Ján získava vzdelanie v kláštore cisterciánov, potom v Žatci v slávnych latinských školách a nakoniec sa dostáva aj na univerzitu do Prahy, ktorú práve v tom čase zakladá cisár Karol IV. V roku 1370 sa Ján stáva notárom a pisárom v arcibiskupskej kancelárii. Je takisto osobným tajomníkom biskupa. V roku 1380 sa stáva súčasne aj farárom vo farnosti sv. Havla v Starom meste. V rokoch 1382-1387 študuje kánonické právo v Padove, kde získava doktorát, a potom sa vracia späť do Prahy. Stáva sa kanonikom a generálnym vikárom arcibiskupstva. Má na starosti veľa zodpovedných úloh v Cirkvi. Okrem toho káže v chráme sv. Víta a v Týnskom chráme.

Pokiaľ je na tróne cisár Karol IV., sú medzi arcibiskupstvom a cisárskym dvorom veľmi dobré vzťahy. To sa však mení nástupom Karolovho syna Václava IV., ktorý je korunovaný za českého kráľa už ako dvojročný. Spočiatku sa drží otcovho vzoru, no neskôr sa oddáva poľovačkám a zábavám. Okrem toho je veľmi zlostný a hnevlivý. Robí si zálusk na benediktínske opátstvo v Kladruboch v západných Čechách. Keď ho však nedostáva, jeho hnev sa obracia doslova proti celej Cirkvi v Čechách. Zajíma Jána a dvoch ďalších arcibiskupových spolupracovníkov. Ostatných dvoch neskôr prepúšťa, ale Jána dáva natiahnuť na škripec, mučia ho rôznymi spôsobmi a nakoniec ho v noci odvádzajú a hádžu z pražského mosta do rieky Vltavy. Je 20. marec 1393.

Po niekoľkých dňoch jeho telo nachádzajú a pochovávajú v kostole sv. Kríža; neskôr ho prenášajú do chrámu sv. Traduje sa, že sv. Ján je mučeníkom spovedného tajomstva. Údajne sa ho kráľ vypytuje na hriechy svojej manželky Žofie. Tá sa spovedáva práve u Jána. Kráľ ju podozrieva z nevery, pretože sám sa tejto neresti dopúšťa. Keďže však Ján nič nevyzrádza, mučia ho a nakoniec zomiera vo vlnách rieky Vltavy. Túto tradíciu potvrdzuje aj fakt, že jazyk sv. Jána Nepomuckého sa zachováva neporušený.

Svätý Ján Nepomucký na Karlovom moste

Zoznam zvonov Kostola sv. Jána Nepomuckého

• 1. zvon Božské Srdce Ježišovo a sv. Ján Nepomucký
  • Hmotnosť: 220 kg
  • Priemer: 715 mm
  • Výška: 650 mm
  • Hrúbka venca: 55 mm
  • Pôvod: Pavel Ranko, Trenčín, r.
• 2. zvon Panna Mária a sv. Ján Nepomucký
  • Hmotnosť: 90 kg
  • Priemer: 532 mm
  • Výška: 470 mm
  • Hrúbka venca: 30 mm
  • Pôvod: Pavel Ranko, Trenčín, r.
• 3. zvon anjel strážny „umieračik“
  • Hmotnosť: 25 kg
  • Priemer: 344 mm
  • Výška: 320 mm
  • Hrúbka venca: 25 mm
  • Pôvod: Pavel Ranko, Trenčín, r.
• 4. hodinový zvon (cimbal)
  • Hmotnosť: 27 kg
  • Priemer: 395 mm
  • Hrúbka steny: 20 mm
  • Pôvod: Albín Ivák, Liptovské Sliače, r.

tags: #kostol #sv #jana #jepomuckeho