Farský kostol svätého Michala archanjela v Leviciach bol postavený v rokoch 1784 až 1786. Výstavba reprezentatívneho chrámu bola nákladnou záležitosťou, o ktorú sa postarala cirkev, svetskí patróni a veriaci. Svetskými patrónmi mesta boli spravidla majitelia panstva.
V prípade Levíc to boli Esterházyovci a od 60. rokov 19. storočia Schoellerovci. Medzi najpôsobivejšie prvky výzdoby kostola bezpochyby patria farebné výplne okien, takzvané vitráže. Keďže zhotovenie vytráže bolo a je stále nákladnou záležitosťou, bolo zaužívané, že jednotlivé vitrážové okná dali zhotoviť súkromné osoby, jednotlivci, rodiny, prípadne náboženské spolky. Majetnejšie vrstvy si zhotovenie vitráže v kostole nenechali ujsť.
Dejiny našej farnosti sú známe už vyše 850 rokov. Prvou písomnou zmienkou o nej a súčasne o Leviciach je totiž práve donačná listina, zachovaná v archíve ostrihomskej kapituly, podľa ktorej v uvedenom roku v osade Bratka arcibiskup Martirius posvätil kostol, postavený županom Euzidinom. Osada Bratka, ktorú v cirkevno-správnom zmysle treba považovať za priameho predchodcu Levíc, ležala na juhozápadnom okraji mesta a zanikla v rokoch 1429-1456 počas husitských výbojov.
Levice boli vtedy len bezvýznamnou poddanskou osadou, patriacou k tekovskému hradnému panstvu. V období po vpáde Tatárov (1241) bol neďaleko osady Leva postavený kamenný hrad. Stál na skalnom výbežku nad močaristou rovinou dolného Pohronia a pod jeho pevnostnými múrmi sa začalo vzmáhať podhradské mestečko. Farský kostol Levíc bol postavený v jadre starého mesta a situovaný kolmo na jeho hlavnú komunikačnú os - na tzv. Pánsku ulicu (dnes ulica sv.
Kostol stál na tomto mieste už v 14. storočí a bol zasvätený sv. Ladislavovi. Bol menších rozmerov, mal zaklenutú svätyňu, doštenú strechu a malú vežičku. Roku 1663 obsadili Levice turecké vojská a zotrvali tu 223 dní. 18. augusta 1696 Levice spustošil obrovský požiar, pričom zhorel aj kostol.
O dva roky neskôr feudál Mikuláš Jaklin spolu s mešťanmi dal postaviť nový, trochu väčší kostol. Od roku 1647 mal už levický farský kostol nového patróna; jeho ochranným svätcom sa stal sv, Františkánski mnísi začali po dostavaní kláštora v roku 1714 s výstavbou kostola. Stavbu dokončili v roku 1720. 12.septembra 1772 zúril v meste hrozný požiar, ktorému padlo za obeť 245 domov a tri ľudské životy; zhorel aj farský kostol a roztavili sa aj zvony.
Roku 1786 z nariadenia cisára Jozefa II. museli františkáni opustiť Levice a odsťahovať sa do mesta Szécsény. V neskorších rokoch slúžil kláštor ako vojenská nemocnica. 24. júla 1808 zachvátil Levice veľký požiar; zo 680 domov mesta zhorelo 303, medzi nimi aj katolícky kostol spolu s pristavanou vežou.
20 a 21. Roku 1946 preberá kláštor aj kostola sv. Jozefa rehoľa tešiteľov. V pomernej krátkej dobe, za pomoci veriacich, obnovili zničené časti budov. Pôsobenie tešiteľov v Leviciach sa skončilo náhle v pamätnú noc z 13. na 14. Po odvlečení rehoľníkov do kláštora nasťahovali olaských Cigánov - Rómov. Títo ho natoľko doničili, že ich v rokoch 1982-83 bolo treba vysťahovať, pretože bola povážlivo narušená statika objektu. Potom bol kláštor provizórnym skladom Tekovského múzea. V kostole sv. V tom istom roku bola v Leviciach na sídlisku Rybníky zriadená Cirkevná základná škola sv.
Rád Františkánov, ktorý sa v Leviciach zdržiaval v rokoch 1675 až 1786, začal na vŕšku budovať areál krížovej cesty. Barón Mikoláš Jaklin, v tom čase majiteľ levického panstva, v roku 1695 rozdelil nevyužívané svahy Kalvárie na vinohrady a dal ich chudobným obyvateľom. V závete z roku 1702 zanechal 700 forintov na výstavbu Kalvárie.
Krížová cesta sa začínala na južnom výbežku kopca v blízkosti Levického hradu. Celková dĺžka krížovej cesty, ktorá má tradične 14. zastavení, bola približne 350m. Lemovalo ju pät murovaných kaplniek, pričom v každej z nich nástenné maľby zobrazovali dve zastavenia. Tri dalšie zastavenia boli v interiéri kostolíka (dve na bokoch lode a oltár Piety). Zastavenie Ukrižovania znázorňovalo súsošie za kostolíkom.
areál levickej kalvárie. Kalvária bola obnovená podľa projektu Ing. arch. Jozefa Frtúsa, rodáka z Podlužian, ktorý navrhol netradičné riešenie torza historického kostolíka a vyhliadkovej veže.
Kalvária Levice
V ďalšej časti si povieme o Farskom kostole svätého Michala archanjela v Leviciach, ktorý bol postavený v rokoch 1784 až 1786.