Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi biskupovi sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto kostoly sa vyznačujú bohatou históriou, rozmanitou architektúrou a cennými umeleckými dielami. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru vybraných kostolov svätého Mikuláša biskupa na Slovensku.
Kostol svätého Mikuláša v Domaniži
Najvýraznejšou dominantou obce Domaniža je starobylý kostol sv. Mikuláša. Túto historickú pamiatku však poškodzovalo trvalé vlhnutie muriva a poškodzovanie omietok, čo sa začalo prejavovať vo vážne narušenej statike kostola, čoho svedkom sú aj výrazné trhliny v rôznych častiach chrámu. Vďaka iniciatíve správcu farnosti a farníkov sa na kostole sv. Mikuláša biskupa v Domaniži po prípravách, ktoré začali pred troma rokmi vypracovaním zámeru na obnovu, začali aj samotné záchranné a rekonštrukčné práce.
Pri obnažovaní základov stavby sa tu zároveň realizuje archeologický výskum pod vedením pracovníkov Pamiatkového úradu. Už počas odstraňovania nevhodných, nepriepustných cementových omietok na soklových partiách kostola na archeologický výskum nadviazal architektonicko - historický a umelecko- historický výskum celého objektu, ktorý sa uskutočnil v rámci praxe študentov Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
V roku 2007 Rímskokatolícky farský úrad v Domaniži za podpory Ministerstva kultúry začal so záchrannými prácami na zabezpečení statiky Kostola sv. Mikuláša v našej obci. Skôr ako sa tieto práce začali bolo nutné previesť archeologický prieskum základov jeho najstarších častí. Archeologický prieskum bol zverený pracovníkom Pamiatkového úradu v Bratislava. Odkryté sú základové murivá a pracovníci Pamiatkového úradu v Bratislave začali s archeologickým výskumom. Domnievajú sa, že kostol je postavený na základoch oveľa staršej stavby.
Pod stavbou rotundy vo východnej časti kostola bolo zistené najstaršie murivo základov, pravdepodobne románske, obdĺžnikového pôdorysu, ktoré bude predmetom ďalšieho bádania. Tu sa našlo tiež murivo základov z obdobia gotiky, baroka, ale aj súčasné. Celkovo bolo vykopané sondy na 5 miestach rotundy do hĺbky spodného okraja základov rotundy. Práce viedol Dr. Prášek a Dr. Baxa.
Sonda č.1 bola vykopaná na spojnici muriva prístavby kostola, hlavnej lode a rotundy, sondy 2 a 3 sú orientované východne až severovýchodne od rotundy, sonda 4 na spojnici rotundy a vchodu do krypty kostola a sonda 5 v časti medzi schodíkmi sakristia a zamurovaným vchodom do chrámovej lode. V tejto sonde bolo postupne odkryté základové murivo prístavby kostola, hlavnej lode, vonkajšieho plášťa rotundy a nakoniec aj , akoby pieskovo-ílovité murivo, použité ako základové, ako podpera, na ktorom je vlastne postavené všetko mladšie.
Po vysekaní časti základy rotundy sa objavilo ďalšie murivo, ktoré je pravdepodobne pokračovaním muriva hlavnej lode chrámu. Pritom sa v základovom murive objavili opracované kamenné bloky aj so zvyškom výzdoby. Znamená to, že na základovú časť rotundy sa použilo tzv. sekundárne murivo, teda materiál z inej zbúranej stavby, alebo jej časti. Pri výkopových prácach sa okrem kostrových nálezov našli zbytky dvoch hlinených nádob a zbytok tzv. terčového skla. Okrem toho sa náhodne našiel aj poškodený medailón, ku ktorému sa vyjadril Mgr. averz : svätý Anton, reverz: svätý František z Assisi, datovanie: 19.
Sonda č. Bola vykopaná až na pieskovcové podložie. V tejto sonde boli zistené kostrové nálezy, ktoré zabiehali až pod základové murivo rotundy. Sonda nepotvrdila prítomnosť pieskovcového muriva. V severnej časti sondy bola lebka ležiaca na pravej strane so stopami medi nad pravou spánkovou časťou. Pod lebkou bol približne 25 cm dlhý a 8 cm široký zostatok pravdepodobne zuhoľnateného dreva. V blízkosti tohto kostrového nálezu sa našiel aj miniatúrny zostatok koženej pracky, možno ozdoby, so zostatkom asi medeného kovového nitu.
Sonda č. Sonda je umiestnená na severnej časti chrámovej lodi v mieste dávneho vchodu do nej, ktorý sa volal „ Vášťanský „. V tejto sonde sa vykopali zostatky bočnej steny tohto vchodu do chrámovej lode, ktorý je v súčasnosti zamurovaný. Toto bočnej steny vchodu je tvarovo a použitým materialom zhodné s bočnou stenou súčasného gotického vchodu do kostola cez žobráčnicu pod vežou kostola. Po odkrytí základov medzi murivom sakristia a chrámovej lode sa objavili dva druhy základového muriva a to jedno presne lícované a druhé ukladané voľnejšie bez presnejšieho lícovania.
Dominantou obce je starobylý kostol sv. Mikuláša, ktorý je svedkom bohatej histórie a kultúry.
Architektúra a úpravy
Ako prvý kostol sa v Domaniži predpokladá rotunda, sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse. Takýto pôdorys má v podstate dnešné presbytérium - svätyňa, ktorá je ale v rozhodujúcej miere novšia ako gotická loď, ktorú postavili spolu s vežou niekedy v 14. storočí. Iba na severnej strane svätyne by sa podľa doterajších poznatkov dali čakať prípadné zvyšky múrov pôvodnej starej rotundy. Kruhovú svätyňu i loď osvetľovali veľké kruhové okná, ktoré sú v súčasnosti zachované pod zámurovkou.
V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér - zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami, zdobenou bohatým štukovým ornamentom, zvýšenie a zaklenutie svätyne kupolou, ktorú vyzdobili figurálnou nástennou maľbou. Bolo to počas vlastníctva obce rodinou Eszterházyovcov, ktorí boli zároveň aj patrónmi kostola. Vtedy bola pod svätyňou zahĺbená aj ich krypta, ktorá bola neskôr prepojená so suterénom mladšej sakristie. Na vtedy ešte drevenú panskú emporu, koncom 18. storočia nahradenú murovanou, sa chodilo krytým schodiskom pri južnej stene veže. Toto schodisko zaniklo až v 40-tych rokoch 20. storočia, kedy bola ku kostolu pristavaná južná loď, výrazne zvyšujúca jeho kapacitu.
V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne a z prostriedkov Ministerstva kultúry SR z fondu „Obnovme si svoj dom" sa súčasne začal realizovať reštaurátorský prieskum na včasnobarokovom hlavnom i vedľajších oltároch, kde reštaurátor Mgr. art. J.
História obce a kostola je aj predmetom záujmu miestnych nadšencov, ktorí s veľkým zápalom a systematicky zbierajú historické údaje, artefakty a tieto ďalej spracovávajú a publikujú. Pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky (1268) vyšla v r. 1998 pozoruhodná publikácia o histórii obce z pera viacerých autorov a v roku 2003 pri príležitosti 735. výročia útla, ale obsahovo bohatá knižka o dejinách kostola od R. Šujanského „Pútnický a privilegovaný chrám". Publikované historické údaje budú doplnené o výsledky prebiehajúceho pamiatkového a archeologického výskumu.
Ťažiskom výskumu však popri nových odborných poznatkoch bude predovšetkým spracovanie podkladov pre jeho obnovu, pri ktorej budú odstránené statické poruchy a nevhodné sekundárne zásahy do hmoty svojou dispozíciou i detailmi jedinečného pútnického domanižského kostola stredovekého pôvodu. V priebehu septembra a októbra pokračovali práce na reštaurovaní hlavného oltára a bude pokračovať archeologický prieskum a to najbližšie v sonde č. 1 a sonde č. 2, pre tieto účely bola odkrytá aj časť muriva nad sondou č.
Kostol svätého Mikuláša v Sliači
Aj v súčasnosti pôsobí Kostol svätého Mikuláša v Sliači stále impozantne. Rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Sliači postavili v priebehu 13. storočia / 1. štvrtina 14. storočia. Pôvodne bol ranogotický, v priebehu storočí bol niekoľkokrát prestavaný a architektonicky upravený. Vedľa kostola bola v 17. storočí postavená zvonica.
Vzhľad Kostola sv. Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou, sakristiou a južnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou. V kostole sa nachádzajú barokové obrazy Najsvätejšej Trojice, Svätej Rodiny, Zvestovania, klasicistické diela sv. Mikuláš, sv. Hieronym a rokokový reliéf sv. Napriek neskorším úpravám si kostol v Sliači až do súčasnosti zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali pôvodné gotické kružby.
Kostol sv. Mikuláša dala údajne postaviť Božena, manželka kráľa Ondreja II. v roku 1263. V štatúte Ostrihomskej kapituly z roku 1397 sa spomína Kostol sv. Mikuláša v Hájnikách a fara v Hájnikách. Prvým známym farárom hájnickej fary bol Christofor, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv. V 15. storočí prebehla v rámci kostola neskorogotická prestavba. V roku 1627 napadli a spustošili kostol Turci, pričom odvliekli 2 zvony. Najstarší zvon sv.
Z vizitácie v roku 1713 vieme, ze sa v kostole nachádzal tabuľový oltár. Uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia a pod nimi svätostánok. Spomína sa aj murovaná zvonica, zo 17. V priebehu 20. storočia prešiel kostol modernizáciou, zavedená bola elektrina. V roku 1935 bola zasypaná v kostole krypta, v ktorej bola údajne pochovaná zemianska rodina.
Najstarším aj najväčším zvonom je zvon sv. Mikuláša odliaty zvonolejárom majstrom Andrejom. Zvon nesie latinský nápis *Ave*maria*gratia*plena*dominus*tecum*tpf *domini*cristofori*plebani*a*d*m*5*13. Zvon sv. Mikuláša má úctyhodné parametre. Je vysoký 115 cm s priemerom 153,5 cm a váži zhruba 2850 kg.
Druhý renesančný zvon z roku 1635 je bez vyznačeného pomenovania, s latinským nápisom: „Vigilate quia nescitis qua hora veniet Dmus.A.D. Tretí zvon s názvom sv. Jozef bol vyrobený v roku 1924 ako náhrada za zrekvirovaný zvon z roku 1698. Je od majstra Richarda Herolda z Chomutova. Je vysoký 100 cm s priemerom 105 cm, váži 670 kg. Zvon zdobí reliéf sv. Rodiny s nápisom: K úcte sv. Jozefa obetovali rím. kat. veriaci hájnickej farnosti za farárovania Jozefa Kačku 1924. Ochranca sv. Rodiny ochraňuj našu cirkev a náš slovenský národ.
Štvrtý zvon s názvom sv. Ondrej, pochádza z roku 1928 od majstra Jána Mráčka z Banskej Bystrice. Je vysoký 78 cm s priemerom 86 cm, váži 360 kg. Na zvone je nápis: K úcte sv. Ondreja v desiate výročie vzkriesenia slovenského národa za farárovania Jozefa Kačku 1928 obetovali veriaci hájnickí r. k. Farnosti. Keď vás budím, vstaňte, keď vás volám, príďte, keď sa lúčim, plačte. Uliaty v zvonolejárni J. Mračko B. Piaty zvon má priemer len 24 cm a váži 10 kg.
V interiéri Kostola sv. Mikuláša sa nachádzajú maľby slovenského maliara Jozefa Hanulu, ktorý vymaľoval freskami aj Kaplnku sv. Vo zvonici boli pôvodne umiestnené tri zvony. Najstarší a najväčší z nich - zvon Mikuláš patrí k najstarším a najväčším zvonom na Slovensku. Jeho hmotnosť je 5,1 tony.
Kaplnka svätej Hildegardy v Sliači
Klasicistickú Kaplnku sv. Hildegardy dal postaviť v roku 1855 rakúsky arciknieža Albrecht ako vďaku za zlepšenie zdravotného stavu manželky arcikňažnej Hildegardy. Kaplnku sv. Hildegardy posvätil biskup Štefan Moyses 1. júla 1855. Jej interiér v roku 1938 vyzdobil freskami známy slovenský maliar Jozef Hanula. Okrem hlavného nástenného oltárneho obrazu sv. Hildegardy, nad ktorým je obraz Najsvätejšej Trojice, sa tu nachádza obraz Ukrižovaného od neznámeho autora a obraz Kristus v Emauzoch od D. Bőhma zo začiatku 20. storočia.
Z významných osobností, ktoré slúžili sv. omše v Kaplnke sv. Hildegardy, je potrebné spomenúť Andreja Hlinku, Dr. Jozefa Tisa, biskupa Dr.
Ďalšie kostoly svätého Mikuláša na Slovensku
Okrem spomínaných kostolov sa na Slovensku nachádza mnoho ďalších kostolov zasvätených svätému Mikulášovi biskupovi. Medzi ne patrí napríklad kostol svätého Mikuláša v Porube, ktorý je známy svojimi freskami, alebo kostol svätého Mikuláša v Novej Lehote, ktorý bol postavený v barokovo-klasicistickom štýle.
Bazilika sv. Mikuláša v Trnave - goguliver.sk
Kostol svätého Mikuláša v Porube
Fresky, ktoré patria k najpočetnejším najzachovanejším na Slovensku, môže nájsť verejnosť v Kostole sv. Mikuláša biskupa v hornonitrianskej obci Poruba. Národná kultúrna pamiatka stojí v obci od 14. "Stavba Kostola svätého Mikuláša biskupa sa datuje do vzniku obce. Tu v Porube sa usídlili a postavili si tento kostol. Kostol môžeme teda datovať zhruba do 40. rokov 14.
Výmaľba interiéru kostola sa datuje na prelom 14. a 15. storočia. Najstaršími freskami sú konsekračné kríže, ktoré sa nachádzajú po celom obvode lode a pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Ide o symboliku toho, že priestor slúži na bohoslužbu.
V období rekatolizácie, čiže od 60. rokov 17. storočia, v kostole nainštalovali drevený strop, maľby na ňom majú iluzívny charakter kvetov a živočíšnych výjavov. Zaujímavosťou kostola sú aj tri zvony, jeden nie je datovaný, no pravdepodobne pochádza minimálne zo 17. a 18. storočia, druhý je z roku 1633, tretí zvon svätých Cyrila a Metoda bol v kostole nainštalovaný v roku 1929 a zakúpili ho veriaci, ktorí prichádzali zo sezónnych prác, väčšinou z Francúzska. Bol povolaný profesor Groch z vtedajšej Viedne, ktorý sa postaral o prvotné reštaurovanie tohto kostola.
Kostol svätého Mikuláša v Novej Lehote
Kostol sv. Mikuláša môžeme nájsť v mestskej časti Nová Lehota, ale podrobné historické záznamy o ňom by sme v handlovských cirkevných knihách hľadali márne. Kostol začali stavať v roku 1785 uprostred obce na vyvýšenom mieste a na pôvodných základoch kostola z konca 15. storočia. Postupom času obyvateľstvo narastalo a tak domáci zväčšovali chór v kostole hneď niekoľkokrát - v roku 1823 a v roku 1924, kedy vybudovali trojstranný chór. V roku 1841 bol kostol vydláždený kamennými platňami a v roku 1923 predláždený keramickými dlaždicami. Podľa záznamov oltár vyhotovil F. Šteffek a kostol vymaľoval L. Schrammek z Banskej Štiavnice.
Kostol svätého Mikuláša v Tomášove
Farnosť v Tomášove je starobylá. Jej korene siahajú minimálne do roku 1390, keď sa po prvý raz spomína v listine ostrihomského kanonika. Prvá známa vizitácia miestneho kostola pochádza z roku 1561 a uvádza, že chrám bol v dobrom stave a slúžil katolíckym veriacim. Kostol bol skromnejší než ten dnešný - postavený asi z pálených tehál, s drevenou vežou pokrytou šindľom. Už v tom čase bol zasvätený sv. Mikulášovi, čo potvrdzujú viaceré záznamy zo 17. storočia.
V roku 1674 sa dokončila hrubá stavba nového kostola, ktorý mal nahradiť starý chrám. Stavebný materiál - kameň - pochádzal z ruín kostola v Malinove, ktorý zničila povodeň. Projekt bol realizovaný na príkaz arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho a pod vedením farára Mateja Radonaya. Nový kostol bol väčší, pevnejší a architektonicky bohatší. Hoci kostol slúžil veriacim už od svojej výstavby, z dôvodov, ktoré nie sú úplne jasné, nebol oficiálne posvätený viac ako sto rokov. Dôležitý historický zlom nastal 28. mája 1775, keď bol kostol slávnostne konsekrovaný.
Pôvodný barokový oltár bol v roku 1807 nahradený jednoduchším, klasicistickým oltárom s obrazom sv. Mikuláša, tento sa v kostole s úpravami nachádza dodnes. V roku 1864 bol postavený nový osemregistrový organ od bratislavského organára Michala Slezáka, ktorý sa používa dodnes. V 70. a 80. Nové oltáre v svätyni mali rôzny pôvod a príbeh. Prvé dva prenosné oltáre skončili v Moste pri Bratislave (1976) a v Kolárove (1997). Koncom 90. rokov bola demontovaná kazateľnica a jej predná časť bola použitá ako podstavec pre nový, už tretí prenosný oltár. V roku 2007 ho nahradil nový oltár s plastikou Poslednej večere, ktorý sa používa dodnes.
Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Tabuľa hovorí, že ide o kultúrnu pamiatku, pôvodne románsky kostol goticky prestavaný v polovici 14. storočia, s barokovými a klasicistickými dostavbami z 18. Medzi nami, je ľahko možné, že je to najstarší doteraz stojaci, vysvätený kostol v Bratislave. Isté však je, že stál najneskôr už v prvej polovici 13. storočia.
V Archeologickej topografii Bratislavy sa môžeme dočítať aj to, že v roku 1964 sa v stene oddeľujúcej povalu nad svätyňou od lode objavila zamurovaná kamenná doska s fragmentom rímskeho nápisu z 3. storočia. To znamená, že pri stavbe kostola bol druhotne využitý materiál z nejakej rímskej stavby.
Už spomenuté tri vitrážové okná boli zhotovené a osadené v 19. storočí a odvtedy až donedávna vytvárali dekoratívne pozadie neogotickému hlavnému oltáru. Ďalšou raritou svätyne sú rôzne mená a roky zo 17. storočia vyryté v latinčine na stene pod stredným vitrážovým oknom. Rozhodne však stojí za to do nej vstúpiť. Nájdete tam ranogotickú klenbu, ktorá je ešte staršia ako neskorogotická klenba vo svätyni.
Keď kostol ani po úpravách v 18. storočí už kapacitne nepostačoval potrebám farníkov z Podunajských Biskupíc, rozšírili ho v rokoch 1937-38 o dve bočné krídla. Tie sú vizuálne zladené s hlavnou loďou jednotným neogotickým mobiliárom aj spoločnou dekoratívnou výmaľbou. Na internetových stránkach farnosti však nájdete pri zmienke o rozšírení kostola aj povzdych nad tým, že sa realizovalo bez archeologického výskumu. V juhovýchodnej bočnej lodi na stene je epitaf rodiny Ormosdy.
Kostol bol vybudovaný v roku 1221 najmä z lomového kameňa bratislavských kameňolomov. Budova bola postavená v ranogotickom štýle. Z architektonického hľadiska bol postavený na základe vzoru benediktínskych farských kostolov. Budova si až do prvej tretiny 20. storočia zachovala pôvodný ráz. Svätyňa má krížovú klenbu. Klenba zostala v pôvodnom stave zachovaná aj v sakristii. Prostrednú loď oddeľuje od svätyne víťazný oblúk. Nová klenba bola vybudovaná v roku 1480, je už neskorogotická a je zhotovená pomerne nedbalo.
Väčšia renovácia kostola sa vykonala za čias arcibiskupa Csákyho v rokoch 1751-1755. Začiatkom 20.storočia narástol počet obyvateľov obce a hoci bol kostol pomerne veľký jeho kapacita už nestačila. Farár Evangelista János Tyukoss získal v roku 1937 financie na rozšírenie kostola o dve bočné krídla, vďaka čomu má kostol veľkosť katedrály. Žiaľ, prestavba kostola sa realizovala bez archeologického výskumu. Vo veži boli tri zvony, dva z nich vzali počas prvej svetovej vojny, nahradené boli v roku 1921 pri príležitosti 700-ročného výročia založenia cirkevného spoločenstva sv.Mikuláša. V roku 2002 bol z milodarov farníkov nahradený poškodený 300 kilogramový zvon moderným zvonom.Jednomanuálový 12 registrový organ s pedálom v rokoch 1910-14 zhotovil bratislavský staviteľ organov Vince Mozsný.
