Prvá písomná zmienka o Veľkom Grobe je datovaná do roku 1275, o osade Tarnok do roku 1301. Koncom 16. storočia sa tu postupne začali usadzovať chorvátski a nemeckí osadníci následkom čoho sa obec začala rozrastať. Bola poddanskou dedinou Svätojurského panstva, od konca 17. storočia panstva Kráľová pri Senci. Pôvodné obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu, vinohradníctvu, z remesiel prosperovalo tkáčstvo a výšivkárstvo. V nádherných výšivkách, svojráznom grobskom kroji, maľovaných izbách, pitvoroch i v architektúre starých domov nachádzame prvky slovenského, habánskeho, chorvátskeho i maďarského kultúrneho odkazu svojrázne pretavené do miestneho koloritu.
Rímskokatolícky kostol sv. Anny
Rímskokatolícky Kostol sv. Anny je zasvätený svätej Anne. Svätá Anna (hebr. Hannah, חַנָּה, t. j. milostiplná, milá) bola podľa raných apokryfných evanjelií matkou Panny Márie a manželkou svätého Joachima. Žiadne z novozákonných kanonických evanjelií svätú Annu vôbec nespomína. Ich sviatok sa v liturgickom kalendári katolíckej cirkvi slávi 26. júla.Podľa tradície Anna pochádzala z rodovej línie starozákonného proroka a prvého veľkňaza Árona a jej manželom bol svätý Joachim. Manželia žili v Nazarete a obaja boli už vo veľmi pokročilom veku. Boli bezdetní čo ich veľmi trápilo. Joachim preto odišiel hlboko do púšte kde v modlitbách k Bohu a držaním pôstu strávil štyridsať dní. Vtedy sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a jeho manželka čoskoro porodí vytúžené dieťa. Narodenie dcéry vyvolalo v ich okolí veľký údiv. Joachim umrel krátko po Máriinom narodení.
Podľa Zlatej legendy, zbierky životopisov svätých z rokov 1255 - 1266, sa Anna po Joachimovej smrti vydala ešte dvakrát. Druhým manželom bol Kleofáš (jeden zo sedemdesiatich apoštolov) a tretím muž menom Šalamún. Legenda uvádza, že s každým z mužov mala jednu dcéru (obe sa volali Márie). Umrela vraj ako sedemdesiatdeväťročná a spolu s Joachimom sú pochovaní v hrobke v Getsemanskej záhrade. Napriek nevierohodným svedectvám sa kult svätej Anny rozšíril pomerne rýchlo po celom kresťanskom svete; vo východných cirkvách ho možno doložiť od šiesteho, v kresťanských cirkvách na Západe od ôsmeho storočia. Najintenzívnejší bol v 15. a 16. storočí zásluhou pápeža Sixta, ktorý v roku 1481 prijal Annu do rímskeho kalendára. O storočie neskôr, v roku 1584, nariadil pápež Gregor XIII. slávenie sviatku svätej Anny. Šíreniu kultu svätej Anny pomohlo uctievanie matky Panny Márie viacerými rehoľnými spoločenstvami.
Podľa kresťanskej ikonografie býva svätá Anna zobrazovaná v dlhých šatách, s hlavou zahalenou závojom. K jej atribútom patria kniha ako symbol učenosti a múdrosti (pomerne časté zobrazenie ako svätá Anna vyučuje mladú Máriu) alebo ľalia ako odkaz na nepoškvrnenosť Panny Márie.
Kostol sv. Anny bol v obci postavený v roku 1771 zväčšením pôvodnej barokovej kaplnky. V roku 1775 bol vymaľovaný. Klasicistický obnovený v 1. tretine 19. storočia. Dispozičná schéma jednoloďového priestoru s presbytériom a vstavanou vežou. Fasáda je klasicistická s náznakom portika v priečelí. V kostole sa nachádza orgán, ktorý pochádza jednoznačne z dielne trnavského organára Valentína Arnolda približne z prelomu 18. a 19. storočia. V kostole sa tiež nachádzajú dva bočné oltáre s podobizňami sv. Jozefa (vľavo) a sv. Jána Nepomuckého (vpravo). Pri kostole Sv. Anny sa nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého z obdobia rokoka (pol. 18. storočia)
V rím.kat. kostole sv. Anny sa nachádzajú 3 zvony. Veľký má nápis: “Ku cti sv. Jána Krstiteľa z Láskavej obety farníkov Slovenský Grob 1926. Sleto od Richarda Herolda v Chomutove.” Je tu taktiež reliéf sv. Jána Krstiteľa. Na strednom zvone je nápis: Sv. Mikulášu biskupe oroduj za nás. “Uléto u Richarda Herolda v Chomútove. Z láskavej obety farníkov Slovenský Grob 1926.” Na malom zvone je zasa nápis: “Sléto od Richarda Herolda v Chomutove. Ku cti sv. Jozefa dali mňa uliať Jozef Škríp a jeho manželka Alžbeta rod. Šefčík aj s familiou 1922”.
Okrem kostola sv. Anny a kaštieľa, sa vo Veľkom Grobe nachádzajú aj ďalšie zaujímavé pamiatky:
- Neskororenesančný kaštieľ z druhej polovice 17. storočia.
- Pálfiovský kaštieľ - postavený pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia ako sídlo hospodárskeho obvodu feudálneho panstva a obydlie pre panského úradníka.
- Evanjelický kostol - evanjelici, ktorí spočiatku chodili na bohoslužby do susedných Pustých Úľan, si chrám v obci postavili v roku 1788, v roku 1821 bola k nemu pristavaná veža. Súčasný kostol bol postavený podľa návrhu architekta Harminca v roku 1936, pričom veža bola ponechaná zo starého kostola.
- Rodný dom a pamätník Kataríny Brinzovej
- Pamätník padlým prvej svetovej vojny - postavený v novembri 2018
V obci sa tiež nachádza neskororenesančný kaštieľ z druhej polovice 17. storočia. Ide o prízemnú budovu s pôdorysom tvaru písmena "L" a dvojtraktovým dispozičným riešením. Vo sa nachádza prebiehajúca pilierová arkáda zaklenutá krížovými klenbami, čo dodáva budove historický nádych.
| Fakt | Popis |
|---|---|
| Postavený | 1771 (zväčšením barokovej kaplnky) |
| Obnovený | 1. tretina 19. storočia (klasicisticky) |
| Zasvätený | Sv. Anne (matke Panny Márie) |
| Zvon veľký | "Ku cti sv. Jána Krstiteľa", 1926 |
| Zvon stredný | "Sv. Mikulášu biskupe oroduj za nás", 1926 |
| Zvon malý | "Ku cti sv. Jozefa", 1922 |
V obci sa nachádzajú aj kaplnky. Najatraktívnejšou stavbou je kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1790. Vo veži kaplnky Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza jeden zvon. Je na ňom nápis: “A.1750 Fusam 1723 Incendio Solutam Refvid Me. /Tyr./ Navie Carolum Filigrader. Sue Parocho Michale Hajósi Expensis Egere Tóth Grabiensis.” V preklade: “Uliali ma v roku 1723 v dôsledku požiaru v roku 1750 som sa roztopil, prelial ma Karol Filgrader v čase keď farárom bol Michal Hajösi z peňazí obetabej obce Slovenský Grob:” Na zvone je reliéf sv. Kríža. V strede obce sa nachádza prekrásna kaplnka z obdobia baroka. V kaplnke sv. Anny je iba jeden zvon s letopočtom 1921 a priemerom asi 40 cm. Pri kostole sa nachádza pomník z roku 1932 venovaný pamiatke grobských rodákov padlých v 1. svetovej vojne.
Obec si počas celej doby svojej existencie zachovávala poľnohospodársky charakter, počet remeselníkov nebol veľký. Muži z Veľkého Grobu po vypuknutí prvej svetovej vojny narukovali do rakúsko-uhorskej armády.
Významnou osobnosťou obce bola Katarína Brinzová (29.11.1877 - 4.3.1976) - ľudová maliarka, výšivkárka. Vytvárala maľby a výšivky predovšetkým pre tradičné prostredie, ale jej tvorbu viackrát použil architekt Dušan Jurkovič v ním navrhnutých interiéroch. Po vzniku organizácie ÚĽUV sa stala jednou z prvých majsteriek umeleckej výroby. Okrem nástennej maľby sa venovala aj zložitej výšivke zlatom a plochej výšivke na hrubom plátne.
Veľký Grob bol pred prvou svetovou vojnou známy ako výšivkárske stredisko. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo rozšírené maľovanie stien pitvorov a okolo ohnísk pod komínmi.
Erb obce Veľký Grob
Svätá Anna (26. júla): zázračné nájdenie jej relikvií
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Ak máte záujem o návštevu ďalších sakrálnych pamiatok v okolí, môžete navštíviť:
- Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Modre, ktorý je najstaršou zachovalou stavbou v meste.
- Dóm sv. Martina v Bratislave, gotický korunovačný dóm.
- Modrý kostolík v Bratislave, secesný kostol sv. Alžbety.
- Lurdskú jaskyňu v Marianke, pútnické miesto.
- Bratislavskú Kalváriu, postavenú na pamiatku bitky proti Turkom pri Viedni.