Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej je dominantou Mestského hradu v Kremnici. Neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. Mesto Kremnica, ležiace v údolí na rozhraní Tekova a Turca, bolo známe ťažbou zlata a striebra. Kremnické dukáty boli známe v celej Európe a mesto bolo opevnené múrom, ktorého časť stojí dodnes.
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Kremnici
História Kremnice a jej farského života
Farnosť v Kremnici je starobylá a vznikla spolu s mestom. Spomína sa v pápežských decimačných protokoloch a Pazmáňov katalóg ju pozná ako exemptnú faru. Keďže Nemci, ktorí pri banskej prevádzke hrali prvoradú úlohu, vyvyšovali sa nad iné národnosti, bola vytvorená pre slovenskú národnosť slovenská farnosť, ktorá sa združovala pri kostole sv. Alžbety. Jej počiatky nie sú jasné, ale v dobe reformácie už normálne fungovala. Po reformácii ju spravovali františkáni.
Bohatstvo, ktoré si niektorí pri baniach získali, im umožňovalo zakladať fundácie za slúženie sv. omší za banské požehnanie, alebo za duše zomrelých dobrodincov. Preto vznikli „altárie“, ktorých správcovia boli povinní slúžiť istý počet omší v týždni.
Šírenie reformácie a rekatolizácia
Keď sa začalo šíriť Lutherove hnutie, v Kremnici sa u bohatých Nemcov hneď ujalo. Už v roku 1522 mal u nich Luther prívržencov. Vrchnosť sa stavala spočiatku odmietavo voči týmto reformačným snahám. Mestá boli napomínané aj panovníkom, aj OAB, aby všetko bolo zachované podľa starého poriadku.
V roku 1525 začali baníci vzburu. Panovník poslal palatína Verbőczyho a temešského župana Raskaiho, aby vzburu potlačili. Stalo sa tak vojenskou mocou. Vodcovia boli popravení, ale vzbúrenecká nálada zostala. Počas reformácie Kremničania roztavili monštranciu a zmocnili sa aj mnohého iného drahého kostolného náčinia. Ukázalo sa už vtedy jasne, že banské mestá sú pre katolicizmus stratené, omša, pôsty, celibát sú zrušené. Cirkevné fondy boli už zašantročené.
Rekatolizácia nastala v roku 1673, kedy muselo mesto vydať katolíkom zámocký a rýnocký kostol. Evanjelikom bol ponechaný špitálsky kostol, ktorý však užívali len do roku 1674. Pre evanjelikov bol ponechaný cintorín pri zámockom kostole. Mestský richtár a k nemu všetci patriaci dedinskí museli vydať reverz, že budú vo všetkom poslušní nariadeniam. Bolo nariadené, že všetky sviatosti a cirkevné úkony môžu vysluhovať len katolíci.
Patronátne práva mesta
S privilégiami Karola Róberta dostalo mesto aj plné patronátne právo. Počas reformácie patronátne sebavedomie mesta tak vzrástlo, že si osvojovalo biskupskú jurisdikciu. Kňazov ustanovovalo, dávalo príkaz nasťahovať, alebo vysťahovať sa. R. 1669 sa konala v Slov. Pravne synoda, na ktorú pozvali aj banské mestá. Kremničania nešli a napísali, že by im derogovalo zúčastniť sa na dedinskej synode, lebo sa cítia mať biskupské právo, „jus episcopale“.
Po prezradení Wesselényiho povstania stratilo mesto patronátne právo. Magistrát síce o OAB protestoval, ale márne, pretože mestskí páni boli zainteresovaní na povstaní priamo. Patronát mesta trval do roku 1922.
Architektúra a interiér kostola
Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej stojí na zámockom vrchu, na severnej časti mesta. Je súčasťou zámku, mestského opevnenia, ako to bolo zvykom v stredovekých mestách. Má na niektorých miestach dvojitú hradbu. Prichádza sa naň od južnej strany mesta po schodišti. Kostol stojí uprostred tejto pevnôstky. Vôkol neho bol kedysi cintorín, ako to svedčia mnohé náhrobné kamene na stenách kostola.
Rozmery kostola sú: dĺžka 34m, šírka 20m, s kaplnkami 29m. Pôdorys lode je štvorcový a dvoma piliermi je delená na dvojlodie. Pred svätyňou sa rozširuje o dve kaplnky a tento priestor vytvára zdanie priečnej lode. Svätyňa je polygonálna, zaklenutá kombinovanou hviezdicovo-sieťovou klenbou. Má 5 okien, vysokých, delených stĺpikom. Na severnej strane je nad sakristiou oratórium, ktoré je s kostolom spojené širokým oknom, deleným troma kamennými stĺpmi.
Interiér kostola je neogotický. Za pozornosť stojí strop presbytéria, ktorý zdobí sieťová rebrová klenba. Zobrazení sú na nej štyria evanjelisti a dvanásti apoštoli, v strede je Svätá trojica. Interiér zdobia oltáre od Franza Storna zo Šoprone. Oltáre sú krídlové, vyrobené z lipového dreva a pozlacované lístkovým zlatom. Hlavný oltár je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej.
Kostol je dvojloďový a širší ako dlhší, vďaka čomu má veľmi dobrú akustiku. Nielen, že sa tu konávajú rôzne koncerty, ale kostol je tiež častým miestom nahrávania CD-nosičov. Má dva vchody - južný je využívaný v súčasnosti a severný, ktorý sa využíval najmä v minulosti. Pôvodný vstup do kostola bol však pravdepodobne zo západnej strany.
Interiér Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej
Súčasnosť farnosti
Farnosť sv. Františka z Assisi v Kremnici patrí do Banskobystrickej diecézy. Žije v nej približne tritisíc katolíkov. Vo farnosti majú päť kostolov, no len štyri sú vo vlastníctve Cirkvi. Zámocký Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej patrí Národnej banke Slovenska. Tie sa tam slávia každú nedeľu a viacerí snúbenci si zámocký kostol volia ako miesto sobáša.
Mladých v Kremnici ubúda, odchádzajú za vzdelaním a prácou. Do mesta sa potom často vracajú už iba na návštevu. Z tohto pohľadu je ťažké viesť pastoráciu. S pastoráciou detí a mladých v Kremnici pomáha eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Ich aktivity vo farnosti zastrešuje Boris Kollár.
V poslednom týždni Cezročného obdobia slávime sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej. Populárna svätica je aj patrónkou Kremnice.
Pohľad z vyhliadkovej terasy kostolnej veže, do ktorej vedie 127 strmých schodov, ponúka výhľad na široké okolie. Na jej mieste stála pôvodne menšia veža, po jednom z rozsiahlych požiarov mesta, ju prestavali. Na veži sa striedali stráže.
Tabuľka: Prehľad kostolov vo farnosti Kremnica
| Názov kostola | Patrón/Patrónka | Vlastníctvo |
|---|---|---|
| Zámocký Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej | Svätá Katarína Alexandrijská | Národná banka Slovenska |
| Farský Kostol sv. Františka z Assisi | Svätý František z Assisi | Cirkev |
| Špitálsky Kostol sv. Alžbety Uhorskej | Svätá Alžbeta Uhorská | Cirkev |
| Kostol sv. Mikuláša v Lúčkach | Svätý Mikuláš | Cirkev |
| Kostol sv. Filiálky Kopernica | Svätý Filip | Cirkev |
tags: #kostol #svatej #katariny #alexandrijskej #kremnica