Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Chráni najvyšší zákon štátu (ústavu), ktorý žiaden štátny orgán ani orgány samosprávy nesmú porušovať a musia sa ním riadiť.
Budova Ústavného súdu SR v Košiciach.
Ústava má veľmi dôležitý obsah, pretože rozdeľuje právomoci medzi štátne orgány a ustanovuje základné práva a slobody. Stanovuje tak základné mantinely pre všetkých. Ústava Slovenskej republiky hovorí, že štátna moc pochádza od občanov. To znamená, že občania sú slobodní a zvrchovaní a štát je ich výtvorom a má im slúžiť.
Úlohou štátu je aj chrániť slobodu a prirodzené ľudské práva každého občana. Aby štát občanom dokázal efektívne slúžiť, musí disponovať mocou prijímať pravidlá správania záväzné pre všetkých a vymáhať ich dodržiavanie. Aby však túto moc nezneužil, musia tieto pravidlá platiť rovnako aj pre samotný štát a výkon štátnej moci musí byť tiež zviazaný pravidlami. To je princíp právneho štátu.
Aby sa tieto pravidlá dodržiavali a neboli porušované, výkon štátnej moci nesmie byť v rukách jedného človeka, ale musí byť rozdelený medzi viacerých ľudí tvoriacich viacero orgánov poverených rôznymi úlohami, ktorí sa navzájom budú brzdiť a kontrolovať. To je princíp deľby moci. Občania výkonom štátnej moci poverujú svojich zástupcov, ktorých si sami volia v pravidelných intervaloch a môžu ich teda aj pri najbližších voľbách vymeniť.
Ústava ďalej hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, ktorý chráni neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné základné práva a slobody svojich občanov a iných obyvateľov a kde platí deľba moci brániaca jej zneužitiu.
Zloženie a funkčné obdobie Ústavného súdu
Ústavný súd Slovenskej republiky začal svoju činnosť v roku 1993, keď najprv v januári boli vymenovaní jeho prví desiati sudcovia a v marci spomedzi nich vymenovaní predseda súdu Milan Čič a podpredseda súdu Štefan Ogurčák. Prvé verejné zasadnutie pléna ústavného súdu v novom zrekonštruovanom sídle sa uskutočnilo 16.
Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, ktorí sú potom vo funkcii 12 rokov. Menuje ich prezident republiky a vyberá si pritom z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých musí zvoliť Národná rada Slovenskej republiky.
Národná rada SR navrhuje prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov na sudcu ústavného súdu, ktorých má vymenovať. Ak sa nenavrhne dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tajná voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje. Ak v opakovanej voľbe nebol navrhnutý zostávajúci počet kandidátov na sudcov, vykonajú sa nové voľby.
Podľa práva by mal mať parlament zvolených osemnásť kandidátov. Parlament môže zo 40 uchádzačov zvoliť osemnásť kandidátov, nemožno tvrdiť, že nie je dosť kandidátov.
Poslanci parlamentu sa budúci týždeň opäť pokúsia zvoliť kandidátov na sudcu ústavného súdu. Voľba sa preto bude opakovať.
Kvalifikačné predpoklady kandidáta
Ústavným sudcom sa môže stať jedine slovenský občan s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorý má za sebou aspoň 15 rokov praxe právnika, dosiahol vek 40 rokov a nebol nikdy odsúdený za úmyselný trestný čin, a to ani vtedy, ak by jeho odsúdenie bolo zahladené.
Podmienky pre vymenovanie za sudcu Ústavného súdu SR:
- Občan Slovenskej republiky
- Voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky
- Vek minimálne 40 rokov
- Bezúhonnosť
- Vysokoškolské právnické vzdelanie
- Najmenej 15 rokov právnej praxe
- Morálne vlastnosti zaručujúce riadny výkon funkcie
Občanov spĺňajúcich tieto podmienky môžu na funkciu ústavného sudcu ústavnoprávnemu výboru národnej rady navrhovať poslanci, vláda, ktorýkoľvek z predsedov najvyšších justičných autorít (ústavného súdu, najvyššieho súdu, najvyššieho správneho súdu, súdnej rady), päť členov súdnej rady, generálny prokurátor, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov a vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva, kde patria aj právnické fakulty.
Uchádzači o funkciu ústavného sudcu musia, samozrejme, s návrhom súhlasiť a musia k svojej kandidatúre pripojiť životopis, motivačný list a ďalšie dokumenty, ktoré sa uverejňujú po dobu najmenej 45 dní na webe národnej rady, aby sa verejnosť mohla s uchádzačmi oboznámiť.
S uchádzačmi potom prebehnú vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom, ktoré sú verejné. Uchádzač sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky.
Po svojom úvodnom vystúpení uchádzač odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky, prípadne jeho zástupcu. Kandidátov na sudcov následne volí celý parlament.
Parlament musí zvoliť dvakrát toľko kandidátov, ako je sudcovských miest, ktoré je na ústavnom súde potrebné obsadiť. Každý uchádzač musí získať v prvej a opakovanej voľbe minimálne 90 hlasov, pričom ak aspoň 90 hlasov získa väčší počet uchádzačov, než je potrebné zvoliť, zvolení sú tí s najväčším počtom.
Ak sa nepodarí zvoliť potrebný počet kandidátov, vyhlásia sa nové voľby, v ktorých sa nanovo navrhujú uchádzači a celý proces sa opakuje, až kým sa k už zvoleným kandidátom nezvolí potrebný počet kandidátov.
Zo zvolených kandidátov si následne vyberie prezident republiky a vymenuje potrebný počet sudcov ústavného súdu.
Sudcom zanikne funkcia okrem zjavných dôvodov, ako sú skončenie funkčného obdobia, vzdanie sa funkcie alebo smrť, aj v prípade dovŕšenia 72 rokov veku a vtedy, ak prezident republiky sudcu odvolá. Ústava presne vymenúva dôvody, keď tak prezident musí urobiť.
Prezident spomedzi ústavných sudcov menuje na celých 12 rokov aj predsedu súdu, ktorý súd riadi, a podpredsedu súdu, ktorý predsedu zastupuje.
O niektorých veciach môže ústavný súd rozhodnúť iba v plnom zložení všetkých 13 sudcov, o iných veciach sa rozhoduje v trojčlenných senátoch.
Sudcom s ich prácou pomáha zamestnanecký aparát, najmä ich poradcovia, analytici a tajomníčky, ktorí sú zamestnaní v Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Predseda ústavného súdu súd riadi a navonok ho zastupuje a v jeho mene koná. Zabezpečuje riadny chod ústavného súdu tým, že menuje a odvoláva vedúceho kancelárie ústavného súdu.
Ústavný súd už od svojho vzniku pestuje bohaté vzťahy so zahraničnými ústavnými súdmi a zapája sa do aktivít rôznych medzinárodných inštitúcií. Do Konferencie európskych ústavných súdov vstúpil v roku 1997 a členom Svetovej konferencie pre ústavné súdnictvo je od samého začiatku. Medzi svoje priority kladie rozvoj spolupráce s európskymi inštitúciami, ako je napr. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu či Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu.
Predseda ústavného súdu má aj významné protokolárne právomoci vo vzťahu k prezidentovi republiky. Prezident republiky sa ujíma funkcie zložením sľubu do rúk predsedu ústavného súdu. Naopak, predsedu ústavného súdu podľa vlastného uváženia spomedzi jeho sudcov vyberá a menuje prezident republiky a prijíma aj jeho sľub.
Väčšinu svojich právomocí ústavný súd vykonáva v pléne, ktoré sa skladá zo všetkých 13 sudcov, kde sa na prijatie rozhodnutia vyžaduje, aby s návrhom súhlasili aspoň siedmi z nich. Tí sudcovia, ktorí s rozhodnutím nesúhlasia alebo chcú k nemu niečo doplniť, môžu k rozhodnutiu pripojiť svoje odlišné stanovisko.
Takto plénum schvaľuje návrh rozpočtu súdu, svoj spravovací a rokovací poriadok, kde sa detailnejšie upravuje postup v konaní pred ústavným súdom, ako aj rozvrh práce jednotlivých senátov.
V pléne sa musí rozhodnúť aj o tom, či zákony a právne predpisy s celoslovenskou pôsobnosťou, ako sú napr.
O niektorých veciach rozhoduje ústavný súd v senátoch skladajúcich sa z troch sudcov. Trinásti sudcovia sú podľa rozvrhu práce schvaľovaného v pléne rozdelení do štyroch senátov, pričom predseda súdu je členom niektorého zo senátov namiesto iného sudcu v prípade, že vec mu je pridelená ako sudcovi spravodajcovi. V senátoch sa rozhoduje najmä o ústavných sťažnostiach.
Existuje viacero mechanizmov, ako zabezpečiť, že senáty budú rozhodovať jednotne. Ak niektorý senát v obdobnej veci nesúhlasí so skorším rozhodnutím iného senátu a mieni rozhodnúť odlišne, tieto odlišné právne názory senátov zjednocuje plénum. Rovnako predseda ústavného súdu predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie právnych názorov, ak sa zistí, že senát ústavného súdu sa svojím rozhodnutím odchýlil od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu.
Odbornú podporu a plnenie úloh spojených s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením poskytuje sudcom Kancelária Ústavného Súdu Slovenskej republiky. Na jej čele stojí a v jej mene ako štatutár koná vedúci, ktorého menuje a odvoláva predseda ústavného súdu.
Medzi najbližších spolupracovníkov sudcu ústavného súdu patria jeho súdni poradcovia. Predseda ústavného súdu, predseda senátu a sudca spravodajca môžu súdneho poradcu zároveň poveriť vykonaním jednotlivých procesných úkonov v konaní, ktoré inak patria samotným sudcom. V rámci skúmania splnenia procesných podmienok konania môže ísť napríklad o výzvy na odstránenie nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach návrhov na začatie konania.
Súdni poradcovia taktiež spravidla vyzývajú účastníkov konania, zúčastnené osoby či iné subjekty, u ktorých je to vzhľadom na okolnosti prerokúvanej veci potrebné, na vyjadrenie sa k veci, prípadne k relevantným procesným otázkam. Analytici sú zase takpovediac „očami a ušami“ ústavného súdu. Ich hlavnou úlohou je vypracúvanie odborných podkladov, stanovísk a analýz potrebných najmä k zložitejším prípadom.
Právomoci Ústavného súdu
Tak ako v prípade ústavných súdov v iných krajinách, aj Ústavný súd Slovenskej republiky má ako svoje hlavné poslanie kontrolu, či zákony sú v súlade s ústavou a ostatnými ústavnými zákonmi, prípadne aj s pre Slovenskú republiku záväznými medzinárodnými zmluvami, najčastejšie tými o ľudských právach. Takúto kontrolu zákonov a iných právnych predpisov však nemôže iniciovať každý občan, napokon len veľmi málo štátov dáva svojim občanom takúto možnosť. Len subjekty presne vymenované v ústave tak môžu učiniť, pričom najčastejšie sa tak deje na návrh skupiny aspoň 30 (spravidla opozičných) poslancov, prezidenta republiky a generálneho prokurátora.
Ústavný súd vykonáva aj právomoc, ktorá nie je bežná pre ústavné súdy, keď kontroluje, či voľby, referendum alebo ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta republiky prebehli v súlade s ústavou a so zákonom.
Ústavný súd takisto preveruje, ak ho o to požiada prezident republiky pred vyhlásením referenda, či ústava dovoľuje uskutočniť referendum o určitej otázke.
Ústavný súd tiež s konečnou platnosťou a všeobecnou záväznosťou rozsudzuje spory štátnych orgánov o správny výklad ústavy a ústavných zákonov.
Zároveň sa môže ktokoľvek obrátiť na ústavný súd, keď sa domnieva, že právoplatným rozhodnutím alebo akýmkoľvek iným zásahom iného orgánu - najčastejšie niektorého všeobecného súdu - boli porušené jeho základné práva.
Tieto právomoci sú jednoznačne tie najvýznamnejšie, ale ústavný súd rozhoduje aj o mnohých iných veciach, no dochádza k tomu oveľa menej často.
Medzi právomoci Ústavného súdu patrí:
- súlade zákonov, nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy [čl. 125 ods. 1 písm. a)] s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom
- súlade medzinárodných zmlúv (čl. 7 ods. 5) s ústavou
- súlade predmetu referenda (čl. 95 ods. 3) s ústavou
- kompetenčných sporoch (čl. 125a ods. 1)
- výklade ústavy alebo ústavných zákonov (čl. 128)
- volebných veciach (čl. 129 ods. 1)
- sťažnosti proti výsledku referenda (čl. 129 ods. 2)
- sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta (čl. 129 ods. 2)
- preskúmaní rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia (čl. 129 ods. 4)
- obžalobe proti prezidentovi (čl. 129 ods. 5 a čl. 107)
- súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu (čl. 129a) s ústavou
- súlade uznesenia národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti (čl. 129b) s Ústavou Slovenskej republiky
- neplatnosti právnych predpisov (čl. 152 ods. 4)
- ústavnej sťažnosti (čl. 127)
- sťažnosti orgánu územnej samosprávy (čl. 127a)
- sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca národnej rady (čl. 129 ods. 3)
- súlade všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy [čl. 125 ods. 1 písm. c) a d)] s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi
- preskúmava rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (čl. 10 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.)
Sídlom ústavného súdu je mesto Košice. Súčasný komplex budov ústavného súdu stojí na mieste bývalej mestskej zbrojnice a kasární, ktoré sa mesto rozhodlo zbúrať. Vojsko po roku 1885 postavilo nové kasárne a od roku 1910 časť kasární slúžila mestskej polícii. Vďaka citlivým architektonickým zásahom a rekonštrukcii sa podarilo zmeniť kasárenské priestory na reprezentatívny areál. Prvé verejné zasadnutie pléna ústavného súdu v novom zrekonštruovanom sídle sa uskutočnilo 16.
Ústavný súd v súčasnosti sídli v troch budovách, ktoré tvoria jeden ucelený komplex. V budove na Hlavnej ulici majú svoje kancelárie predseda a ostatní sudcovia. Súčasťou tejto budovy je aj Sieň nezávislosti, v ktorej sa uskutočňujú neverejné zasadnutia pléna súdu a slúži na prijímanie vzácnych návštev a hostí. V budove na Mäsiarskej 59, kde je aj vchod pre verejnosť, sa nachádzajú hlavná pojednávacia miestnosť, podateľňa, pracoviská zamestnancov, knižnica a archív. Na priečelí budovy na Hlavnej 110, ktorá je od 13. februára 1981 národnou kultúrnou pamiatkou a tiež súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie Košice, bola 15. decembra 2009 osadená socha Justície, ktorej autorom je Martin Štepka. Komplex rekonštruovaných budov bývalých Jiskrových kasární do súčasnej podoby reprezentatívneho a funkčného sídla ústavného súdu dotvorila prístavba novej pojednávacej siene slávnostne otvorenej 9. apríla 2013.
Poslanci Národnej rady SR si opäť nesplnili svoju povinnosť zvoliť 18 kandidátov na post sudcov Ústavného súdu, z ktorých má prezident vybrať deväť sudcov. Koalícia si vo voľbe kandidátov na ústavných sudcov navolila čisto svojich kandidátov.
Ústavný súd SR so siedmimi sudcami nemožno považovať za funkčný. Povinnosťou poslancov NR SR voči občanom je zabezpečiť, aby jedna z najvplyvnejších štátnych inštitúcií bola plne obsadená.
Kandidátmi na túto funkciu sú:
- Anton Dulak
- Martina Jánošíková
- Michaela Králová
- Zuzana Pitoňáková
- Lívia Trellová
Voľba ústavných sudcov musí byť pre všetkých poslancov Národnej rady (NR) SR absolútne najdôležitejšia téma zo všetkých.
Našou povinnosťou je čo najskôr obsadiť chýbajúce miesta na Ústavnom súde SR. Neúplné zloženie pléna Ústavného súdu má vplyv na počet vybavených podaní.
Proces výberu sudcov Ústavného súdu sa blíži ku koncu. Situáciu sledujeme online. Parlament už vyčerpal všetky body programu. O 17. hodine začali poslanci hlasovať o prerokovaných návrrhoch zákonov. Potom začala voľba 18 kandidátov na ústavných sudcov.Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) v súvislosti s voľbou ústavných sudcov avizoval, že preferuje verejnú voľbu, za tú je aj koaličný partner Most-Híd.