Kostol Svätej Rodiny v Považskej Bystrici: História a Význam

Kresťanstvo malo v Považskej Bystrici široké zastúpenie medzi obyvateľmi, čo sa odrazilo aj na počte sakrálnych pamiatok v našom meste. Na mnohých miestach sa stavali kríže, menšie či väčšie kaplnky a viacnásobnou premenou prešiel aj farský Kostol Navštívenia Panny Márie. Ľudia často stavali kaplnky na počesť nejakej udalosti. O niektorých kaplnkách sa už aj časom zabudlo, za akým účelom boli vlastne postavené a väčšina z nich dokonca zanikla, pretože museli ustúpiť novej výstavbe, či boli zničené vandalmi.

Kostol Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici

Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. V spise Cleridiocesis Nitriensis z roku 1250 sa uvádza, že v obci sa nachádza fara a v rokoch 1332-1337 sa v registri vyberačov pápežských desiatkov píše, že farár z Považskej Bystrice zaplatil 17 grošov, čím sa predpokladá, že išlo o väčšiu faru, keďže sa zvyčajne platievalo 6 grošov za faru.

Územný vývoj farnosti

Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. storočia.

V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov. Do farnosti patria sídliská resp.

Kostol Navštívenia Panny Márie

Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína.

Kostol bol koncom 14. storočia prestavaný. Neskôr prešiel renesančnou aj barokovou úpravou. Bol opatrený jednou vežou a zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie (jeden zdroj uvádza aj sv. Alžbete). Vedľa kostola ležal cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. V tomto roku sa začalo pochovávať na novom cintoríne na dnešnej ulici Jánskej.

Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám.

V roku 1941 (7. septembra) sa uskutočnila vysviacka zrekonštruovaného moderného trojloďového Kostola Navštívenia Panny Márie s prístavbou druhej veže, ktorú vykonal biskup Dr. Andrej Škrábik.

Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka.

V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.

Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv.

Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu).

Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.

Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv.

Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.

Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.

Pred kostolom stála kaplnka Svätého kríža, ktorú dal postaviť roku 1741 Pavol Balaša (Pál Balassa), a ktorú môžeme často vídať na starých fotografiách. Obsahovala starobylé súsošie ukrižovania, ktoré bolo neskôr presunuté pod novú vežu kostola a potom do kostola, na pozadí s maľbou mesta Jeruzalem. Neďaleko tejto kaplnky stála socha Panny Márie pred, ktorú dala vyhotoviť roku 1903 kňažná Carolina Hohenlohe. Podstavec sochy pochádza z roku 1820. Socha je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2006 prešla obnovou.

Latinský nápis na podstavci v preklade znamená: „Z milodarov najdôstojnejšieho pána Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, najvznešenejšej kňažnej Karolíny Hohenlohe a veriacich v Krista, za farára Pavla Pálfiho a čestného dekana bola postavená socha B. P. M. Vedľa kostola stála fara, ktorá bola v 19. storočí veľmi pekne zrekonštruovaná.

Samostatný odsek si zaslúži samotná veža kostola, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná podľa patrónov kostola. V roku 1908 dala kňažná Karolína Hohenlohe ako patrónka kostola zhotoviť novú strechu v tvare úzkeho ihlana pokrytú bielym plechom, ktorá sa však so svojou nevkusnosťou nikomu nepáčila a obyvatelia ju nazývali „traktár“. V rokoch 1913-1914, teda po iba piatich rokoch, bola nahradená novou konštrukciou barokového slohu, podľa návrhu princa Hohenlohe, cisárskeho úradníka z Viedne, ktorý obýval kaštieľ v Orlovom, a zmenila svoj tvar na pôvodný, cibuľovitý, ale už z bronzového plechu.

V lodi kostola na ľavej stene boli tri náhrobníky vypuklého diela - reliéfy. Na prvom, z bieleho mramoru, bol Rafael Podmanický (Rafael Podmaniczky), ktorý zomrel 9. februára 1559. Na náhrobníkoch z červeného mramoru sa nachádzal Žigmund Balaša (Zsigmond Balassa) a na druhom jeho manželka, poľská kňažná, Zborovská (Zborovszky). Proti týmto náhrobníkom na pravej strane bolo vidno podobu sv.

Na vonkajšom klenutí sklepenia na ľavej strane lode bolo možné čítať nápis: „Na chválu Božu a na povišeni svatei cirkvi, fara považsko-bystricka chram tento horlive okrásnela a zvelebela. V tomto klenutí bol oltár sv. Anny zdobený alabastrovým reliéfom, pochádzajúcim podľa kostolnej knihy z kaplnky Bystrického hradu, a ktorý sa tu nachádzal už v roku 1798. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1831 sa v kostole nachádzali krypty: v troch boli pochovaní príslušníci rodiny Balašovcov, štvrtá patrila rodine Sapári (Szapáry) a piata bola spoločná. Vchody sa nachádzali v predsiene kostola a v lodi pred kňažišťom. Kostolná veža bola opatrená 3 zvonmi.

Plány vypracoval architekt Ing. arch. Gabriel Schreiber. Roku 1940 sa Obecná rada v Považskej Bystrici rozhodla venovať príspevok na prístavbu vo výške 500.000 korún a 1.

Pri kopaní základov nového kostola boli otvorené všetky krypty pod starým kostolom. Najmohutnejší sarkofág sa zachoval v kryptách po Žigmundovi Balassovi a jeho manželke. Bol z hrubého medeného plechu s kamenným reliéfovým poklopom (reliéfové poklopy sú zabudované do steny kostola). Rakva bola už otvorená. Veľmi pekné boli aj rakvy grófa Sapáriho a jeho manželky. Boli v nich dokonca ešte zachované rúcha. Cennosti sa však nenašli žiadne.

Z pôvodného gotického kostola boli pri jeho prestavbe zachované iba pôvodné gotické presbytérium s interiérom a veža, ostatná časť kostola bola zbúraná. Starý kostol ležal o niečo nižšie, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. Pôvodný kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch lodí kostola. Práce na kostole skončili v pomerne krátkom čase, za 14 mesiacov.

Posviacka, ktorá prebehla 7. septembra 1941, bola veľkou udalosťou a zišlo sa na nej vraj takmer 10.000 ľudí* zo širokého okolia. Medzi hosťami bolo veľa cirkevných hodnostárov, riaditeľ Zbrojovky Ing. Kubík, ako i prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, ktorý predniesol aj slávnostný prejav. Kostol bol posvätený biskupom Dr.

Kaplnka sv. Heleny na Rozkvete

Kaplnka sv. Heleny a časť sídliska Rozkvet v roku 1987

Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie.

Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.

Na sídlisku žije podľa oficiálnych údajov približne 10-tisíc ľudí, správca farnosti však odhaduje, že ich je o niečo menej. Veľkým posunom z hľadiska pastorácie na Rozkvete bolo zriadenie samostatnej farnosti, ktorá vznikla odčlenením od farnosti Považská Bystrica-mesto.

Keď boli dva mesiace do posviacky, na Rozkvete sa konali hody k sviatku svätej Heleny. „Na slávnostnej svätej omši v nedeľu som si hovoril: Pane Bože, ešte dva mesiace a budeme mať svätý pokoj,“ spomína s úsmevom páter Wiesław. Čo však nasledovalo o pár hodín, si zrejme nepredstavoval ani v najhoršom sne. Kaplnku sv. „V prvom okamihu som sa pýtal, čo budeme robiť: kaplnka je zhorená, kostol ešte nie je dokončený. To, čo Pán Boh urobil, bolo, že zobudil ľudí. Začali sa angažovať, vnímať všetko, čo sa tu robí. Keď sme poprosili o brigádu, prišiel príliv novej sily. Tie dva mesiace boli pracovne veľmi náročné, mali sme však pred sebou jasný cieľ - 14.

V náročnej situácii ho povzbudili aj slová zástupcu provinciála saletínov počas svätej omši večer po požiari. „,Postoj kresťana nespočíva v tom, že pozerá na tragédiu a bedáka. Postoj kresťana spočíva v tom, že pozerá na oltár, na Krista - a vy to robíte‘. Sväté omše v „prechodnom“ období slávili vonku pri malom drevenom domčeku. Nakoniec sa mohli tešiť z nového kostola a zároveň radovať z opravy kaplnky, s ktorou sa začalo takmer hneď po nešťastí. Dnes sa páter Wiesław smeje, že obnovená Kaplnka sv. Heleny vďaka požiaru vyzerá krajšie.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Považskej Bystrici

• Socha svätého Júdu Tadeáša
• Socha Panny Márie pred kostolom
• Socha sv. Jána Nepomuckého
• Kaplnka na Kalvárii
• Kaplnka Najsvätejšej Trojice
• Kaplnka sv. Jozefa
• Kaplnka Navštívenia Panny Márie

Kaplnka sv. Márie Magdalény 80. roky

Významné udalosti vo farnosti

Farnosť Považská Bystrica je miestom, kde sa pravidelne konajú rôzne podujatia a aktivity pre veriacich. Medzi ne patria:

• Krížová cesta na Veľký Piatok
• Farský ples
• Farský deň
• Koledovanie Dobrej noviny
• Jasličková pobožnosť
• Šarkaniáda v Praznove
• Denné a letné tábory pre deti
• Duchovná obnova birmovancov
• Mikuláš na stretku
• Špekačková párty
• Rozprávkový les
• Púť detí na Butkov

Prehľad aktivít farnosti v posledných rokoch

Tu je tabuľka s prehľadom aktivít farnosti v posledných rokoch:

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

• Mikuláš Bystrický (?
• Andrej Škrábik (?
• Ján Baroš de Beluss (?
• Štefan Rabček (?
• Pavol Peter Škrábik (?
• Mikuláš Baroš de Beluss (?
• Tomáš Nevolný (?
• Ján Piaček (?
• Henrik Náhlik OFMConv.
• Ladislav Belás, tit.
• Michal Peter Piaček, OFMCap.

V súčasnosti pôsobí vo farnosti aj Wiesław Krzyszycha z rehole saletínov.

Cirkevné centrum voľného času

Jedným z prvých krokov bolo zriadenie Cirkevného centra voľného času. Keďže nemali vlastné priestory, poprosili neďalekú súkromnú základnú školu, aby im nejaké prenajala. Program cirkevného centra voľného času sa podľa jeho riaditeľa Miroslava Dérika sústreďuje na niekoľko oblastí. „Tou prvou je činnosť zameraná na potreby farnosti, ktorá spočíva v príprave prvoprijímajúcich detí v záujmovom krúžku Svetielko a birmovancov v dvojročnom cykle. Sú tam tiež organizované stretnutia mladých Oáza a takisto stretnutia tých, ktorí sú na hranici tínedžerského veku, to je Oázka,“ vymenúva Miroslav Dérik.

Okrem toho v centre organizujú krúžky spoločenských a technických vied a tiež športový krúžok. Mladí sa tak môžu rozvíjať vo futbale či v šachu, no zároveň majú možnosť zájsť i na krúžok šikovných rúk, veselej kuchárky alebo tanca. Pre tých najmenších, ktorí chodia do cirkevnej materskej školy sídliacej v tej istej budove, už rok prebiehajú aj katechézy Dobrého pastiera. Tie im pomáhajú chápať a ... krížová cesta Veľký Piatok 202429.3. Farský ples_foto časť 2/25.1. Farský ples_foto časť 1/25.1. Farský deň31. 12. Koledovanie Dobrej noviny 26.12. Jasličková pobožnosť 25.12. ŠarkaniádaPraznov 29.10. Denný tábor14.8. Medjugorje5.8. Letný tábor pre mladšie detí 202316.7. Duchovná obnova birmovancovObnova našich Birmovancov 19. Ples Svätej rodiny1. Koledovanie Dobrej noviny26.12. Vysielacia sv.omša koledníkovGbeľany 11.12. Mikuláš na stretku 6.12. Špekačková párty 19. 11. Rozprávkový les 4.9. Denný dochádzkový tábor 2022denný tábor "Zábavná cesta so svätým Františkom" 1.8. - 5.8. Letný tábor 2022eRko tábor "Cesta okolo sveta - destinácia nebo" Zliechov 16.7. - 22.7. Vysielacia svätá omša koledníkov Dobrej Noviny 2021Podmanín 12.12.2021 otec biskup Mons. eRko víkendovka Si soľou a svetlomDomaniža 13.8. Letný tábor 2021eRko tábor "Rozprávková cesta do neba" Zubák 17.7. Vysielacia svätá omša koledníkov Dobrej Noviny 2020Praznov 12.12.2020 otec biskup Mons. Detská "Párky párty"Ihrisko Praznov 31.8. eRko víkendovka so sv. eRko tábor so sv. Púť detí na ButkovButkov 29. 9. Detský tábor Svätej rodiny 2019Pätnásť deti, štyria animátori a pán kaplán, sa rozhodli si skrátiť prázdniny krátkym táborom na starej fare v Domaniži. Tábor sa uskutočnil v dňoch 5. až 7. augusta 2019 a deti hľadali počas týchto troch dni poklad.

tags: #kostol #svatej #rodiny #povazska #bystricaaladin