Žiar nad Hronom, v minulosti známy ako Svätý Kríž, sa pýši bohatou a pestrou históriou. Prvá písomná zmienka o meste sa datuje do roku 1075, keď sa nazývalo Kerestur. Neskôr sa názov menil: od roku 1237 Cristur, od roku 1246 Villa Sancte Crusis de Susal, od roku 1773 Swaty Kriss, od roku 1927 Svätý Kríž nad Hronom a od roku 1955 Žiar nad Hronom.
Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1340. Pôvodne patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, časť panstvu Šášov, ktoré v roku 1388 získalo celú obec.
Panoramatický pohľad na Žiar nad Hronom
Vývoj mesta v stredoveku a novoveku
Od roku 1246 sa vyvíjala ako zemepánske mestečko, ktoré sa neskôr stalo strediskom arcibiskupského panstva v severnej časti stolice; v erbe malo kríž. V roku 1571 patrili panstvu obce Svätý Kríž, Veľká a Malá Lovča, Prestavlky, Trubín, Kopernica, Nová Lehota, Kosorín, Slaská, Nevoľné, Bartošova Lehota, Jastrabie, Pitelová, Stará Kremnica a Lutila.
V roku 1664 tu generál Souches zvíťazil nad Turkami, neskoršie došlo k bitke Thokolyho a potom aj Rákócziho vojsk s cisárskymi vojskami. V 17. storočí sa v mestečku niekoľkokrát zišli župné zhromaždenia. Z roku 1678 je doložený cech krajčírov, z roku 1690 cech ševcov, z roku 1728 cech čižmárov, z roku 1733 cech kováčov.
V roku 1536 malo mestečko 28 port, v roku 1601 faru, školu, mlyn a 79 domov, z toho 3 zemianske, v roku 1720 malo 89 daňovníkov, z toho 21 remeselníkov - čižmárov, zámočníkov, krajčírov, kožušníkov a iných krčmu a obchodníkov, v roku 1828 136 domov a 955 obyvateľov.
Svätý Kríž v 20. storočí
V roku 1872 založili Tekovsko-svätokrížsku sporiteľňu. Žiar nad Hronom mal stále poľnohospodársky ráz. Za I. ČSR pokračovalo vysťahovalectvo. Obyvatelia chodili na sezónne poľnohospodárske práce do Rakúska.
V roku 1940 vznikla ilegálna miestna organizácia Komunistickej strany Československa (MO KSČ). Veľkú aktivitu vyvíjal Revolučný národný výbor (RNV). V druhej polovici septembra 1944 tu boli veliteľstvá 1. československej partizánskej brigády, partizánskej brigády Jána Nálepku a štáb francúzskeho partizánskeho oddielu. V priestore Žiaru nad Hronom prebiehali koncom septembra 1944 veľké boje.
II. Svetová vojna a oslobodenie
Jedna z najvýznamnejších udalostí histórie mesta je oslobodenie vtedajšieho Svätého Kríža spod nadvlády fašistickej armády, ktoré sa udialo v noci z 31. marca na 1. apríla. Žiar nad Hronom bol oslobodený 31. 3. 1945. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.
Nemci po obsadení Žiaru nad Hronom tu zriadili zberný tábor zajatcov, perzekvovali obyvateľov, vypálili cigánsku osadu a jej obyvateľov povraždili.
Tlak nemeckých vojsk na úsek Prievidza, Handlová, Svätý Kríž narastal a necelý mesiac od vypuknutia povstania, 26. septembra, dopadli na majer Kupča, vzdialený len necelé tri kilometre od mestečka Svätý Kríž, prvé náboje. Veliteľstvo partizánskej brigády sa presunulo na ľavý breh rieky Hron. O päť dní neskôr, 2. októbra, vstúpili Nemci do Svätého Kríža so šiestimi tankami, proti ktorým sa postavili dve skupiny partizánov s troma ľahkými delami a protitankovou päsťou.
Každá skupina vyradila po jednom tanku, no nedokázala zabrániť nemeckým vojakom v ich postupe do obce Lovča. O ďalších päť dní neskôr, 7. októbra, sa ocitol Svätý Kríž v priamej bojovej línii a do konca mesiaca aj v priamom tyle frontu, vzdialenom tri až sedem kilometrov pri obciach Pitelová, Trnavá Hora, Jalná a Hronská Dúbrava. Päťdesiat Svätokrižanov nastúpilo do vojenských posádok v okolí mesta a ďalší osemnásti Križania tvorili skupinu vyslanú do I. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Zamínovali komunikácie, čím zabránili presunu vojenskej techniky, proviantu a vojakom. Úspešne prepadávali autokolóny na trase Handlová - Svätý Kríž a Svätý Kríž - Kremnica. Okrem toho bolo fašistické vojsko viackrát denne napadnuté povstaleckým letectvom, ostreľované guľometnou paľbou a sovietskym letectvom, čím utrpelo veľké straty na životoch a technike.
Fašistická posádka sa 7. októbra 1944 presunula zo Svätého Kríža smerom na Handlovú a chystala sa napadnúť Zvolen a Banskú Bystricu. Využili to Križania, ktorí sa vracali domov z bojov v Lovči. Nečakal ich tu však už žiaden domov. Museli si postaviť provizórny drevený most, nakoľko tie pôvodné boli strhnuté. Aj ten im však vysoká voda viackrát odplavila. V meste bolo na viacerých miestach poškodené vodovodné potrubie. Domy boli zničené a chýbal stavebný materiál na ich opravu. 90% domov bolo zasiahnutých strelami, mali roztrhané strechy a rozbité okná. Viac ako polovica z nich bola vyrabovaná a rovnako na tom boli hostince a obchody. Štyri domy zhoreli do základov.
Výživa obyvateľstva bola už aj tak ohrozená, no ešte viac ich zaťažovalo vojsko, ktoré ostalo v meste a museli ho živiť. Železničné spojenie bolo prerušené, lekárska starostlivosť viac ako mesiac nedostupná. Vystavení hrôzam a morálne podlomení znášali povinnú robotu a furmanky, na ktoré museli chodiť. V biskupskom kaštieli sa usídlili velitelia nemeckej armády a v parku zhromažďovali ranených partizánov, zajatých vojakov a zaistených občanov.
Akoby bolo hrôzy málo, tak pri návrate fašistickej jednotky z obce Pitelová 17. októbra vyhladili krížsky „Cigánsky tábor". Na mieste ostalo dvadsaťštyri obetí, medzi ktorými boli ženy aj deti. V novembri bol Svätý Kríž vyhlásený za partizánske mesto, čo ešte viac zhoršilo frontové útrapy, drancovanie, zatýkanie, vraždenie povstalcov a ich rodinných príslušníkov. Gestapo sa snažilo vypátrať partizánov, ktorí sa zdržiavali v horách, no neúspešne. Križania ich aj v ťažkých podmienkach stále podporovali. Zásobovali ich jedlom, šatstvom a vzácnymi informáciami.
Nový rok 1945 priniesol správy o neustále sa zhoršujúcej pozícii samotnej Nemeckej ríše, čo viedlo k ešte väčšiemu tlaku na obyvateľov. Vo veku od 16 do 60 rokov sa museli všetci Križania zúčastňovať na spevňovacích prácach. Postupne sa museli zapájať aj ženy a deti, nakoľko muži sa popridávali k partizánom v horách. Koncom januára sa od Zvolena, Novej Bane a Banskej Štiavnice priblížila sovietska armáda, čo spôsobilo rýchly presun nemeckých vojsk smerom na Handlovú.
Úľava obyvateľov netrvala dlho, pretože už 25. februára ich bombardovali sovietske a spojenecké lietadlá. Veľký útok spojencov nastal 6. marca, kedy lietadlá zbombardovali Hlavnú ulicu, po ktorej sa presúvali nemecké vojská smerom do Handlovej. Bomby dopadli i na nádvorie biskupského kaštieľa, kde práve nastúpila početná vojenská jednotka a štáb velenia. Nemci utrpeli veľké straty na životoch a technike. Život v meste sa počas marca odohrával v podzemí. Obyvatelia sa skrývali v pivniciach a von vychádzali iba v noci. Nemci realizovali spevňovacie práce už sami. Podmínovali všetky mosty cez Hron, Lutilský potok, bitúnok, kamenárstvo na výrobu mlynských kameňov a niekoľko iných domov. Tie pred odchodom z mesta vyhodili do vzduchu.
Na boj o Svätý Kríž sa po vybojovaných výhodných pozíciách sovietskou armádou pripravovala gardová pechotná divízia, delostrelecká divízia a mínometné jednotky. Červená armáda sa približovala od Štiavnických vrchov, podporovali ju rumunské oddiely od Ladomerskej Viesky a Horných Opatoviec a ďalšie Sovietske jednotky v smere od Šášovského Podhradia. Nemecké vojsko bolo opevnené v meste.
Bratislavský rozhlas dňa 8. marca ohlásil ťažké boje v okolí Novej Bane, Svätého Kríža nad Hronom a Hronskej Dúbravy. Sovietskym jednotkám 133. divízie sa podarilo prebrodiť Hron a začali sa boje. Tuhé boji boli v noci z 30. na 31. marca. V sobotu pred Veľkou nocou boje utíchli a všetci očakávali príchod sovietskych vojakov. Čelný predvoj sa objavil po polnoci 1. apríla 1945 a obyvatelia mestečka vítali vojakov Červenej armády s radosťou a stiskom ruky. Týmto dňom sa pre Svätý Kríž nad Hronom II. svetová vojna skončila.
Bilancovanie po bojoch bolo bolestné. 260 obytných domov bolo rozbombardovaných, verejný majetok ako vodovod, elektrické vedenie, obecný dom, pastierňa, knižnica, kováčska dielňa, cesty a komunikácie boli zničené. Vyhaslo 84 ľudských životov.
Niektorí Križania bojovali v partizánskych posádkach v okolí mesta, ďalší vytvorili skupinu vyslanú do I. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Časť z nich pomrela, časť sa do mesta vrátila až po jeho oslobodení. Boli to všetko však srdcia dobrovoľníkov, ktoré bili a zomreli v mene slobody. Slobody, ktorú teraz vnímame možno ako samozrejmosť.
Povojnový vývoj
Vybudovala sa tu jediná hlinikáreň v bývalej ČSSR - Závody SNP. V prevádzke boli i kameňolomy automobilové opravovne, potravinárske závody, výrobňa hračiek. Miestne závody poskytovali zamestnanie obyvateľom mesta i širokého okolia. Počet obyvateľov sa niekoľkonásobne zvýšil. Vybudovali sa nové sídliská, sociálne a kultúrne zariadenia a služby. V roku 1960 sa Žiar nad Hronom stal sídlom okresu. Mal a má priznaný štatút mesta.
Do roku 1960 mesto patrilo pod Tekovskú župu, okres Kremnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 bolo okresom v Stredoslovenskom kraji.
Významné dátumy v histórii Svätého Kríža (Žiaru nad Hronom)
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1075 | Prvá písomná zmienka o meste pod názvom Kerestur. |
| 1246 | Mesto sa vyvíja ako zemepánske mestečko Villa Sancte Crusis de Susal. |
| 1664 | Generál Souches víťazí nad Turkami pri Svätom Kríži. |
| 1872 | Založenie Tekovsko-svätokrížskej sporiteľne. |
| 1945 | Oslobodenie Svätého Kríža spod fašistickej nadvlády (31. marec - 1. apríl). |
Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži
Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európe. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi.
Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22.08.1982. Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry.
Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i gréckokatolíckych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku.
Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži
Kostol má zaujímavý 43 m dlhý pôdorys v tvare kríža. Pôvodne bol postavený v roku 1693 v Paludzi, avšak v rokoch 1974 až 1982 ho premiestnili do Svätého Kríža, kde následne v auguste 1982 prebehla slávnostná posviacka. Kostol vo Svätom Kríži je posledným umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry a nie je trúfalosť napísať, že zrejme aj najvýznamnejším.
V interiéri Vás okamžite zaujme drevený barokový oltár, ktorý pochádza z roku 1693, s obrazom Premenenia Krista. Za unikátnu sa považuje taktiež kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe hneď pri barokovom anjelovi, ktorý akoby ju podopieral. Obidva tieto skvosty, oltár aj kazateľnica, sú dielom kežmarského rezbára J. Lercha.
Dvojposchodové chórové empory, ktoré sú zdobené biblickými maľbami s lustrom z benátskeho skla vytvárajú dokonalý súlad a presne zapadajú do interiéru kostola. Nepostrádateľnou súčasťou interiéru je ešte organ a kamenná krstiteľnica. V exteriéri tvorí s kostolom nerozlučnú dvojicu zvonica, ktorú tvorí samostatne stojaca drevená veža. Tá bola pristavená až neskôr, v roku 1781. V rokoch 1921 - 1922 boli vo veži osadené nové zvony.
Otváracie hodiny Dreveného artikulárneho evanjelického a. v. kostola vo Svätom Kríži:
- Pondelok: 10:00 - 16:00 hod.
- Utorok: 10:00 - 16:00 hod.
- Streda: ZATVORENÉ (alebo na telefonické vyžiadanie)
- Štvrtok: 10:00 - 16:00 hod.
- Piatok: 10:00 - 16:00 hod.
- Sobota: 10:00 - 16:00 hod.
- Nedeľa: 10:00 - 16:00 hod.
- Posledný vstup: 15:45 hod.