História Kostola svätého Michala a Dómu svätej Alžbety v Košiciach

Košice, metropola východného Slovenska, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby.

Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230.

V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces. Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884.

Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu.

Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety.

Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu. Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor.

Farský kostol, v ktorom sa udial zázrak, postupom času kapacitne nepostačoval prichádzajúcim pútnikom, a preto sa košickí mešťania rozhodli pre oddelenie pastorácie pútnikov a Košičanov. Tak sa zrodila myšlienka postaviť novú reprezentatívnu kaplnku podľa francúzskeho vzoru kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.

Košickú kaplnku zasvätili sv.

Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu.

Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola. Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova. Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže.

Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia. Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462.

Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).

Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu. V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar.

Mesto si prežilo aj neľahké chvíle. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.

V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu. Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Opravy sa týkali najmä interiéru, výmeny strešných krytín, portálov a vitráží. Problematickou ostala statika, ktorá po roku 1875 nadobudla kritický stav. Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom. Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II. V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

Kaplnka sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400. Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď.

V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.

Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov.

To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo. V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.

Kostol Ducha Svätého

Rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Košiciach je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou. Jeho príbeh sa začal písať ešte v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho, kedy sa uvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom. Cieľom bolo, aby sa františkáni mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich. Prekážkou tejto idey bolo to, že chýbali potrebné materiálne prostriedky na stavbu vhodnejších priestorov pre bohoslovecký seminár Košického biskupstva, zriadený práve v pôvodnom kláštore františkánov.

Biskup, vidiac potrebu výstavby nových kostolov na periférii rozrastajúceho sa sídelného mesta, zakúpil pozemok, aby na ňom dal postaviť nový kostol na počesť blahoslavenej Panny, ako Regine Pacis, tj. Kráľovnej pokoja. Jeho úmysel bol zmarený jeho smrťou v roku 1925. Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa. Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie katolíckeho spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu.

Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.

Výstavba a Posviacka

Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene. Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi. Po svätej omši pod holým nebom biskup i generálny predstavený, páter Bruno Böhm, povzbudili veriacich. Farár mesta, prelát-kanonik Barna Tost ich oboznámil s dokumentmi historického významu, ktoré sa mali vložiť do základných kameňov kostola a kláštora. Občania Márton Stiebler a István Fábián vyjadrili v mene miestnych obyvateľov vďačnosť za stavbu kostola.

Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. decembra 1939 a slávnostne ho odovzdal františkánom do používania.

Architektúra a Umelecké Diela

V modernom slohu postavený nový kostol je dielom farníka architekta Sándora Herbayho. Jeho dĺžka je 40 m, šírka 27 m a výška 12 m. Kostolná veža je vysoká 32 m. Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola.

Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúcou sa uprostred lúčov medzi anjelmi. Jeho nápis: Regina pacis ora pro nobis. - Tervezte és kivitelezte Pálka József aranykoszorús üvegfestészete. Budapešť 1940. [Kráľovná pokoja, oroduj za nás. - Obraz naprojektoval a vyhotovil maliar na sklo 3 , zlatým vavrínom ocenený József Pálka. Budapešť 1940.]

Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu.

V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.

Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho. Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.

Štruktúra a Umiestnenie Kostolov v Košickom Kraji

Košický kraj má rozsiahlu sieť kostolov a chrámov, ktoré slúžia rôznym denomináciám. Ich počet a rozmiestnenie odráža historický a náboženský vývoj regiónu.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Kostol sv. Michala v Košiciach, často prehliadaná vďaka svojmu impozantnému susedovi - Dómu sv. Alžbety, je perla s bohatou históriou a fascinujúcimi príbehmi, ktoré sú úzko späté s jej stenami, podzemnými priestormi a okolím. Vznik kostolíka, ktorý sa až do roku 2006 nazýval kaplnkou, sa datuje do druhej polovice 14. storočia, keď bola vystavaná na južnej strane farského kostola sv. Alžbety, na území stredovekého mestského cintorína. Jeho zasvätenie svätému Michalovi Archanjelovi, ktorý podľa kresťanskej tradície váži duše na Poslednom súde, dodáva miestu osobitú spiritualitu.

V 15. storočí bola ku kostolíku pristavaná bočná loď na počesť Juraja Szatmáryho, významného košického rodáka. Tento prístavok však bol odstránený počas prvej zásadnej rekonštrukcie v 20. V 17. storočí sa Kostol sv. Michala preslávil tým, že ako jediný kostol v meste poskytovala bohoslužby v slovenčine, čo mu vynieslo pomenovanie “slovenský kostol”. Kostol sv. Michala leží uprostred oblasti, kde boli na niektorých miestach v minulosti kosti nájdené až v ôsmich vrstvách pod zemou.

Prvá významná rekonštrukcia prebehla v rokoch 1903 - 1904 a bola realizovaná v duchu gotického purizmu. Kostol sv. Michala je prístupný verejnosti.

tags: #kostol #sveteho #kosice #lidl