Obec Jakubova Voľa sa písomne prvý raz spomína v roku 1315 ako Jakubova Ves (Jacabfolua). Pod takýmto názvom sa spomína v listine kráľa Karola Róberta, ktorý z vďačnosti za pomoc v bitke pri Rozhanovciach (1312) udeľoval verným vojakom a šľachticom majetkové podiely. Tak to bolo aj v prípade Rikolfa z Kamenice, ktorý v roku 1312 dostal Červenicu, ale aj les a kultivovanú pôdu na pravom brehu rieky Torysy. Na tomto pravom brehu Torysy jeho poddaní na čele so šoltýsom Jakubom vybudovali obydlia obce, ktorú pomenovali podľa šoltýsa Jakubova Ves. Táto nová obec (nova villa) už mala kultivovanú zem a v listine sa zdôrazňovalo, že teraz (nunc) sa nazýva Jakubova Ves. To evokuje názor, že dávnejšie na jej mieste bola iná obec a nazývala sa inak. Potvrdenie tohto názoru nachádzame v listine Spišskej kapituly z roku 1352, ktorá riešila spor o vlastnícke vzťahy k Jakubovej Voli medzi Tekulovcami a Rikolfom z Kamenice. V listine sa píše, že obec Jakubova Ves sa pôvodne nazývala Tharchahat.
Písomne sa prvý krát spomína v roku 1315 ako Jakabfolua /Jakubova Ves/ v súvislostí s transakciami Rikolfovcov z Kamenice s Detrikovymi synmi Langom a spoločníkmi. Na slovanské osídlenie v katastri obce poukazuje miestny názov náhornej plošiny južne od sídliska, ktorú obyvatelia obce nazývajú Hradisko. Z metačnej listiny vyplýva, že na začiatku 14.storočia sa v katastri obce Kisayto, ktorého severná hranica sa tiahla potokom Kohút smerom na Červenický potok, začala vyvíjať nová obec Jakabfolua, ktorá bola založená na zákupnom nemeckom práve. Jej prvým šoltýsom / richtárom / bol istý Jakub, pravdepodobne poľského pôvodu.
História Kostola
Až do roku 1975 stál v dedinke Jakubova Voľa neďaleko Sabinova románsky kostolík z polovice 13. storočia. Postavili ho vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu druhej polovice 13. Románsky kostol postavili v obci v druhej tretine 13. storočia, čo tiež dokazuje, že pred rokom 1315 tam jestvovala staršia dedina s murovaným románskym kostolom, ktorého duchovným patrónom bol pravdepodobne sv. Vavrinec.
Už v prvých rokoch existencie novej obce si obyvatelia postavili murovaný neskororománsky kostol sv. Michala. Okolo roku 1330 v ňom účinkoval farár Lukáš. Jakubovovoliansky kostol mal pozdĺžnu loď a presbytérium polkruhového pôdorysu, čo bolo typické pre kostoly budované v období románskeho slohu.
V období gotiky sa realizovali aj ďalšie úpravy, ako o tom svedčí prenesený južný portál do lode. Kým loď mala pôvodne rovný drevený strop, apsida bola pôvodne zaklenutá valenou románskou klenbou, alebo renesančnou klenbou z prestavby v 17. storočí. Až v 70. rokoch 20. storočia, pri stavebných úpravách kostola, klenbu apsidy asanovali a nahradili ju rovným stropom. V období reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov, začiatkom 18. storočia bol už značne schátraný.
Kostol v Jakubovej Voli mal v minulosti ešte jednu vzácnosť. Ide o gotické maľby na tabuliach zo smrekového dreva, ktoré sú uložené v depozite Východoslovenského múzea v Košiciach. Predstavujú vyobrazenia zo života diakona a mučeníka sv. Vavrinca. Z tohto dôvodu sa odborníci domnievajú, že kostol v Jakubovej Voli bol v stredoveku zasvätený tomuto svätcovi. Pretože obrazy sú maľované na oboch stranách tabúľ, je evidentné, že pochádzajú z pohyblivého krídlového gotického oltára.
Prvý zachovaný výjav predstavuje sv. Vavrinca na súde pred cisárom Déciom; druhý, oveľa viac poškodený výjav, predstavuje sv. Vavrinca medzi chudobnými. Na opačných stranách, po zatvorení ľavého krídla gotického oltára, sa ukázali temperové maľby sv. Gabriela archanjela zo scény Zvestovania a na druhej tabuli postava sv. Tabuľové maľby, ktoré sa zachovali iba ako torzovité fragmenty pôvodného hlavného oltára, pochádzajú z obdobia okolo roku 1510. Odborníci považujú za ich autora neznámeho spišského maliara z okruhu maliarskej dielne Majstra tabúľ oltára sv. Mikuláša v Spišskej Sobote. Vznikli v maliarskej dielni, ktorá fungovala na rozhraní 15. a 16. storočia na Spišskej Kapitule. V Jakubovej Voli sa zachovali na antependiu hlavného oltára, ktorý pochádzal z prvej polovice 18. storočia.
Poškodené maľby, nájdené v roku 1955 pri súpise pamiatok, zakonzervovala reštaurátorka Mária Marianiová. V rokoch 1964 - 1966 ich reštauroval v Bratislave akademický maliar Michal Staudt st. Po reštaurovaní sa však už do kostola v Jakubovej Voli nevrátili. Po rozhodnutí Krajského pamiatkového strediska v Prešove maľby získalo 28. júla 1969 Východoslovenské múzeum (VM) v Košiciach.
Kostolík mal dlhé obdobie iba samostatne stojacu drevenú vežu, tá sa však v roku 1864 zrútila. Nahradila ju murovaná veža pristavaná v nasledujúcom roku k západnému priečeliu lode. Novo bol vyriešený aj vstup do kostola, keď sa doň vchádzalo z južnej strany veže a následne do lode. V roku 1963 získal kostolík status národnej kultúrnej pamiatky.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia bol vypracovaný projekt na obnovu a rozšírenie kostolíka. Dôvodom mali byť okrem iného aj statické poruchy muriva románskej lode. V roku 1975 sa pristúpilo k samotnej prestavbe. V rámci nej zbúrali klenbu apsidy a jej múry zvýšili. Zbúrané boli aj obvodové múry lode, ktorú nahradila širšia (o 50 cm na obidve strany) a dlhšia novostavba. Tá do svojej hmoty poňala aj pôvodne predstavanú západnú vežu. Tú navyše taktiež zvýšili o jedno podlažie. V interiéri postavili novú murovanú tribúnu a položili novú dlažbu. Prestavaný objekt dostal aj nový krov a plechovú strechu.
Počas prestavby bol na južnej strane lode objavený zamurovaný gotický portál, ktorý následne osadili do novopostavenej južnej steny lode. Celý projekt rozšírenia kostolíka si vyžiadal aj ľudský život, keď pri prácach 3. Zo stredovekého objektu sa tak po obnove zachovali iba múry apsidy s východným románskym oknom, jednoduchý gotický portál druhotne osadený v južnej stene lode a v interiéri apsidy hodnotné gotické fresky zobrazujúce výjavy zo života Krista, apoštolov sv. Petra a sv. Pavla i ďalšie svätice.
Kostol sa nevyhol stavebným rekonštrukciám ani v období baroka.
Kostol sv. Mikuláša v Prešove
Nástenné Maľby
Nehnuteľnou vzácnosťou jakubovovolianskeho kostola sú tiež nástenné gotické maľby v apside chrámu. V centrálnej osi chrámu je vo svätyni úzke neskororománske okno s kamenným ostením, ktoré má svoj hlboký duchovný význam. Z oboch strán okna sú vyobrazení dvaja adorujúci anjeli. Pri rannom svite lúčov slnka, ktoré prenikajú cez okno, je vyjadrený dôležitý výrok evanjelia, keď Kristus hovorí: „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8, 12). Adorujúci anjeli sa klaňajú Kristovi ako Svetlu.
Poniže anjelov sú po stranách podobizne sv. Petra s knihou a kľúčom a sv. Ostatné plochy svätyne pozostávajú zo štyroch scén, ktoré sa označujú za mariánsky cyklus, ale pokojne ich môžeme pomenovať ako vianočný cyklus. Zľava doprava vo výške očí pozorovateľa sú výjavy: 1. Zvestovanie, 2. Narodenie Pána, 3. Poklona mudrcov a 4. Obetovanie Pána. Zaujímavosťou v kompozícii malieb je námet ležiacej Panny Márie na obraze Narodenie Pána. Veľmi podobný mariánsky cyklus s ležiacou Pannou Máriou zo scény Narodenie Pána poznáme aj na nástenných maľbách z 11. storočia v starobylom Kostole sv.
Autora malieb v kostole v Jakubovej Voli nepoznáme, no treba priznať jeho vysokú umeleckú úroveň a znalosť sakrálnej symboliky. Pritom nemožno vylúčiť jeho spoluprácu a konzultácie s jeho učiteľom, miestnym duchovným tohto obdobia, respektíve s objednávateľom či donátorom umeleckého diela. Kontinuita malieb na južnej stene svätyne bola prerušená, pravdepodobne v renesancii (za držby kostola protestantmi) pomerne veľkým oknom, ktoré však v tomto prípade citlivo zasahovalo do plochy maľby, takže sa zachoval pôvodný zámer autora obrazov. Pri realizácii okna, zrejme zo scény Obetovanie v chráme vypadla postava sv.
Nástenné maľby v 70. rokoch 20. storočia renovoval so svojimi spolupracovníkmi akademický maliar Andrej Kuc zo Spišského Podhradia. Považoval ich za dielo neznámeho maliara z 13. storočia. Aj dnes tvoria unikátnu výzdobu svätyne kostola v Jakubovej Voli a sú vzácnym interiérovým klenotom, ktorý neobdivujú len stáli návštevníci bohoslužieb, ale aj študenti umenia, odborníci a záujemcovia zo Slovenska, z Česka, Poľska, Maďarska a krajín západnej Európy.
Kostol po viacerých prestavbách a opravách stratil v interiéri gotický vzhľad, ale pohľad do sanktuária, najmä vo Vianočnom období, umocňuje a prehlbuje uvažovanie nad tajomstvom príchodu, narodenia Ježiša Krista.
Bazilika sv. Egídia v Bardejove