Kostoly v Kaplnej: História a Architektúra

Obec Kaplná, nachádzajúca sa 9 km severozápadne od Senca, je známa svojimi sakrálnymi pamiatkami. Názov obce priamo svedčí o spojení dedinky a kostola, jednoznačne odvodený od slova kaplnka.

Kostolík je zďaleka viditeľný, stojí hneď pri hlavnej ceste Senec - Trnava. Postupne sa stráca za rastúcimi stromami v jeho blízkosti.

Medzi najvýznamnejšie patrí Kostol svätej Alžbety, ktorý sa považuje za vôbec prvé doložené zasvätenie sv. Alžbete na území bývalého Uhorska. Ak by bolo zasvätenie sv. Alžbete pôvodné, išlo by o jedno z vôbec najstarších na našom území i v širšom regióne.

Navštíviť Kaplnú kvôli jej románskemu kostolu chce jednu z dvoch vecí: byť fajnšmekrom na románsku architektúru, alebo cestou zo Senca si pomýliť smer a zamieriť na obec Igram. Dobrodružstvo objavovania tohto pomerne veľkého kostola spočíva v jeho patrónke. Svätej Alžbete Durínskej, známej tiež ako svätá Alžbeta Uhorská. Svätice, ktorej život je veľmi úzko spojený s Bratislavou.

Bolo to vraj na Prešporskom hrade keď sa v roku 1207 narodila uhorskému kráľovi Ondrejovi II. dcéra Alžbeta. Ťažko dnes posúdiť, či už ako dieťa bola taká pekná a milá, že ju ako štvorročnú zasnúbili s durínskym (správnejšie by prívlastok mal znieť: thuringenským) zemským pánom Ludwigom, synom grófa Hermana. Detské roky strávila na hrade Wartburg, čo by bolo veľmi príjemné, keby v rámci mocenských presunov nestratila vo veku šiestich rokov svoju matku. V roku 1213 ju zavraždili uhorskí veľmoži. Mimochodom Wartburg, okrem toho, že jeho meno nieslo svojho času mimoriadne „populárne“ východonemecké vozidlo, bol prechodným útočiskom reformátora Martina Luthera (1521), ktorý sa tiež významne zapísal do dejín európskeho kresťanstva.

Alžbeta sa neskôr skutočne vydala za svojho snúbenca, ale už ako dvadsaťročná sa stala vdovou. Ludwig sa totiž už mimo hlavného prúdu križiackych výprav (tie oficiálne mali skončiť IV. výpravou v rokoch 1202 - 1204) na jednu z tých menších a neskorších v roku 1227 vybral a veľmi úspešne obetoval život v mene viery. Zaujímavé je, že v niektorých častiach Nemecka je aj Ludwig uctievaný ako svätec. Alžbetin nesociálne cítiaci švagor Juraj Raspe ju vyhnal z hradu jej detstva napriek tomu, že v tom čase bola už matkou troch detí. Od roku 1229 sa jej domovom stal nemecký Marburg, kde založila ženskú katolícku rehoľu Alžbetínok. Rehoľu orientovanú na prácu v nemocniciach a chudobincoch.

Tomu ale predchádzalo plné podriadenie sa vedeniu jej vtedajšieho spovedníka, ktorým bol majster Konrád. Muž učený a schopný, ale málo citlivý. So svojou zverenkyňou zachádzal bezohľadne, často brutálne a sama Alžbeta priznávala, že sa ho veľmi bála. Alžbeta zomrela vo veku 24 rokov a čo je viac ako neobvyklé, už štyri roky po smrti (1235) bola kanonizovaná, teda vyhlásená za svätú. Alžbetínky sa pomerne skoro rozšírili po celej Európe a do Prešporku sa dostali na základe pozvania Imricha Esterházyho, ktorý im daroval kostol a kláštor na Špitálskej ulici. Okrem neho sa sv. Alžbeta stala patrónkou ďalšieho bratislavského kostola, známeho pod názvom Modrý kostolík.

Kaplná ako časť hradného panstva Červený Kameň sa spomína už v roku 1244. Turecká expanzia sa postarala o jej vyľudnenie, ale pôvodne románsky kostol tu stál už v polovici 13. storočia. Jeho architektúra našťastie prešla len včasnogotickou úpravou, čím si zachoval výrazne starobylý charakter. O interiéri sa to tvrdiť nedá. Ten bol v druhej polovici 18. storočia barokizovaný. Len presbytérium je zaklenuté jedným poľom včasnogotickej krížovej rebrovej klenby s kruhovým profilovaným svorníkom.

Ako som už napísal, návšteva tohto kostola je určená skôr pre ľudí, ktor majú vzťah k sakrálnej architektúre. Okolie nie je turisticky zaujímavé, iba ak by ste spojili návštevu Slnečných jazier v Senci s výletom do včelárskeho skanzenu v Kráľovej pri Senci a potom sa vybrali smerom na sever k obci Kaplná. Pozrieť si interiér kostola je možné počas bohoslužieb v nedeľu o 08.00 a o 09.30 hod., cez týždeň v zimnom období o 18.00 hod.

Obec vznikla určite skôr ako v prvej polovici 13. storočia, keď podľa odborníkov postavili terajší kostol. Ten predstavuje ukážkový príklad postupného prechodu od románskeho slohu ku gotike a jeho zasvätenie sv. Alžbete sa považuje za vôbec prvé doložené na území bývalého Uhorska. Kostol mal na vtedajšiu dedinu s odhadovaným počtom obyvateľov 100 až 200 nezvyčajne veľké rozmery.

Kostol začali stavať ako pomerne veľkú trojloďovú románsku stavbu s dvojvežovým západným priečelím a kvadratickým presbytériom, na ktorom už boli použité gotické prvky (rebrové klenby a okná s lomeným oblúkom). Loď kostola nesie ešte románske prvky (5 štrbinových okien), na presbytériu už prevládajú gotické (rebrová klenba, okná s lomeným oblúkom - pôvodne na južnej, východnej i severnej strane presbytéria.

Štvorcové presbytérium však už stavitelia postavili v ranogotickom štýle s uplatnením typických prvkov tohto slohu - krížovou klenbou s masívnymi hranolovými rebrami a oknami s lomeným oblúkom. Na južnej strane lode sa zachovala časť pôvodného portálu, zrejme ešte s románskym polkruhovým oblúkom.

Stavbu dnes môžeme obdivovať v pôvodnej podobe - s neomietnutou tehlovou fasádou v kombinácii s bledoružovou omietkou, ktorej by ešte svedčala šindľová strecha. Ako jedna z mála našich tehlových stavieb nie je omietnutý, čo zodpovedá pôvodnému stavu. Na stavbu kostola sa použilo približne 400 000 kusov tehál.

Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol poškodený a spustol, podľa ústnej tradície z 18. storočia v ňom už rástli aj stromy, výškou presahujúce obvodové múry. Opravy sa kostolík dočkal niekedy v 20. rokoch 17. storočia. Vtedy bol zastrešený a loď dostala nový plochý strop. Pravdepodobne počas tejto obnovy došlo aj k zbúraniu južnej veže.

V rokoch 1760 a 1762 došlo v rámci barokovej prestavby k zamurovaniu románskych okien a pôvodného portálu na južnej strane lode, ktorá dostala nové, dobové okná i vchod. Obvodové múry boli znížené o cca 60 - 70 cm a loď bola zaklenutá a nanovo zastrešená. V roku 1776 bola pred južným vchodom postavená prístavba, tzv. Ďalšie významné práce sa urobili v rokoch 1787 a 1788. Najprv dostal kostol novú šindľovú strechu, potom bol chrám prvýkrát omietnutý. Obnova sa dotkla aj veže, ktorej okná boli zmenšené. Aj v 19.

V rokoch 1960 - 62 sa uskutočnila obnova stavby, v rámci ktorej boli po odstránení omietky odkryté stredoveké stavebné prvky. V roku 2008 sa v objekte robilo kúrenie. Počas rekonštrukcie v minulom storočí odkryli zamurované románske okná i zvyšok portálu. Stále slúži miestnej farnosti rímskokatolíckej cirkvi i potrebám neďalekého saleziánskeho strediska. Kostol v Kaplne sa stal jubilejným 50.

Kostol v Kaplne sa dlhé roky tešil aj z ďalšej výnimočnosti - presne datovanému roku vzniku, čím sa môže pochváliť len minimum našich stredovekých stavieb. Sám uhorský kráľ Belo IV. mal v roku 1244 udeliť bratom Vlkovi a Dávidovi z Kaplny povolenie postaviť v obci kostol zasvätený sv. Alžbete. Ukázalo sa však, že ide o falzifikát, vyrobený približne o sto rokov neskôr. Výskum navyše nepotvrdil pravosť ani druhej najstaršej listiny z roku 1313, v ktorej sa kostol sv. Alžbety taktiež spomína.

Tehlové murivo netradične nebolo omietnuté ani v interiéri presbytéria, ktorý v stredoveku býval zvyčajne bohato zdobený freskami. Maľba sa však našla len okolo dodatočne vytvoreného pastofória obdĺžnikového tvaru. Kvalitná úprava muriva v zachovanej veži a medzivežovom priestore naznačuje, že tam pôvodne mohli byť obytné miestnosti. O ich účele sa dodnes vedú diskusie. Jedna z hypotéz napríklad hovorí o celách pre mníchov - františkánov či mníchov inej rehole, ktorým sa niekedy postavenie kostola pre jeho veľkosť pripisuje. V neskoršom období tu bolo obecné väzenie.

Románske okno sa nachádza netradične aj na krátkom južnom úseku východnej lode. Nájdeme im aj v Roštári a Žípe.

Stavba bola v staršej literatúre datovaná do roku 1244, kedy sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV., ktorou mal udeliť bratom Vlkovi a Dávidovi z Kaplny povolenie postaviť v obci kostol zasvätený sv. Alžbete. Ide však o falzifikát z polovice 14.

Ďalšie sakrálne pamiatky v obci a okolí:

  • Rímskokatolícky kostol v časti Jánošíková
  • Kaplnka sv. Martina v časti Nové Košariská
  • Evanjelický kostol a.v. v časti Nové Košariská
  • Neogotická zvonica v časti Nová Lipnica

Rímskokatolícky kostol v časti Jánošíková dal postaviť v roku 1786 opát Daniel Somogyi na mieste gotického kostola z 13. storočia. Dostavaný bol v roku 1797 s patrocíniom Povýšenie sv. Kríža. Kostol získal vzácnu sochu Panny Márie s dieťatkom od mníchov z kláštora Celldömölk, ktorí utekali pred Turkami. Do roku 1975 bol aj pútnickým kostolom, púte boli obnovené v roku 1995.

Rímskokatolícky kostol v časti Jánošíková
Kaplnka svätého Martina v Nových Košariskách

K neoddeliteľným pamiatkam obce patril do roku 1984 rímskokatolícky gotický kostol sv. Martina, postavený v prvej polovici 13. storočia, ktorý bol v roku 1770 prestavaný na barokový. V roku 1854 vyhorel spolu s celou dedinou. Zachovalo sa iba presbytérium (miesto pri hlavnom oltári kostola). Na jeho mieste stojí kaplnka sv. Martina.

Evanjelický kostol a.v. bol postavený v roku 1814 v klasicistickom štýle. V roku 1914 bola pristavená veža a kostol nadobudol dnešnú podobu.

Evanjelický kostol a.v.
Zvonica v Novej Lipnici z roku 1864

V roku 1864 bola v neogotickom slohu postavená zvonica v časti Nová Lipnica. V minulosti slúžila na ohlasovanie času obeda, či živelných pohrôm.

Dóm sv Alžbety v Košiciach

Kam na výlet v Kaplne a okolí

  • Kúpalisko Cífer - Pác: Umiestnené v obci Cífer, ponúka 25-metrový plavecký bazén, detský bazén, tenisové kurty, beach volejbal, basketbalové ihrisko, minigolf a detské ihrisko.
  • Slnečné jazerá Senec: Jedno z najnavštevovanejších rekreačných stredísk na Slovensku, rozdelené na tri zóny s rôznymi atrakciami vrátane aquaparku Aquathermal Senec.
  • Budmerický kaštieľ: Kaštieľ s anglickým parkom z 19. storočia, inšpirovaný renesanciou z Francúzska, s kaplnkou Panne Márii Lurdskej.
  • Mestské múzeum v Senci: Múzeum s dvomi stálymi expozíciami - prírody a histórie mesta Senec, umiestnené v renesančnej kúrii, známej ako Turecký dom.
  • Kúpalisko Kamenný mlyn Trnava: Prírodné kúpalisko s čistou, nechlórovanou vodou, plaveckým bazénom a možnosťou hry petangue a stolného tenisu.
  • Golf Borša Hrubá Borša: Golfový areál s 18-jamkovým majstrovským ihriskom a 9-jamkovým verejným ihriskom, krytá budova driving rangu a reštaurácia s letnou terasou.

tags: #kostol #v #kaplne #z #polovice #13