V katastri obce je viacero sídlisk z mladšej doby a neskorej doby kamennej. Osídlenie územia je z mladšej a neskorej doby bronzovej. V lokalite Šance (Šiance) sa nachádza hradisko, vybudované v praveku, v období lužickej kultúry (700-400 rokov pred. Kr.), ktoré sa svojou rozlohou vyše 9,35 ha radí medzi najväčšie halštatské hradiská v Karpatskej kotline. V obci sa našli aj črepy z mladšej doby železnej. V doline pod vrchmi Tribeča nad potokom Vyčoma bolo staré slovanské osídlenie z čias Veľkomoravskej ríše.
Písomne je obec doložená v prvej písomnej zmienke z roku 1293 z obdobia panovania kráľa Ondreja III. Patrila tunajšej vetve Diviackovcov, neskôr mnohým zemepánom, ako Hunyadyovcom, Migazziovcom a Stummerovcom. Pôvodný názov obce bol podľa neznámeho majiteľa Herdevicsa (1310), neskôr ako je uvedené v listine sa spomína obec už ako Nová Ves. Z druhej polovice 14. storočia je podľa zemepána Andreja Novoveského, prezývaného Thékes (Klát) pomenovanie obce Klátova Nová Ves.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka, od konca 18. storočia sa rozšírila remeselná výroba, hlavne spracovanie kameňa a dreva. V roku 1884 skúpili väčšiu časť veľkostatkov v Klátovej Novej Vsi Haupt-Stummerovci, podnikateľská rodina z Moravy. Zaviedli nové postupy hospodárenia, založili ovocné sady, žrebčinec, prvú škôlku (óvodu) a postavili novú školu. Po I. svetovej vojne sa rozvinula výroba vápna a ťažba kameňa.
Cirkevná organizácia a jej vývoj
Prvé zmienky o cirkevnej organizácii na našom území nachádzame na začiatku 11. storočia, kedy sa Ponitrie stalo súčasťou Nitrianskej kráľovskej župy. Práve za vlády kráľa Štefana I. (997 - 1038) sa začala budovať farská cirkevná organizácia, ktorá nadväzovala na zvyšky cirkevnej tradície, ktorá sa tu udržala z čias Veľkej Moravy.
Podľa najstarších uhorských zákonov bolo povinných každých 10 obcí nájsť vhodné miesto a postaviť si vlastný kostol. Farský obvod tvorili dnešná Janova Ves, Klátova Nová Ves, Dolná a Horná Krnča. K nim neskôr pribudli aj Baštín a Horňany.
Sídlom jednej z najstarších fár v našom regióne sa stala osada Čížik (dnešný Sádok) s opevneným drevozemným hradiskom.
Farský kostol Panny Márie kráľovnej anjelov vo včasnostredovekej osade Čížik (Sádok) predstavuje mimoriadne cenný architektonický objekt, ktorý prekonal v priebehu stredoveku zaujímavý vývoj. Na základe vývinu cirkevnej organizácie na Ponitrí možno jeho počiatky predpokladať v druhej polovici 11., resp. najneskôr na začiatku 12. storočia. V súlade so zásadami budovania siete fár v období včasného stredoveku vznikol kostol v dominantnej (opevnenej) polohe, aby mohol slúžiť pre viacero osád na dolnom toku riečky Vyčomy. Ako farský kostol slúžil pre 6 osád (okrem samotného Čížika aj Klátová Nová Ves, Janova Ves, Bošany, Praznovce a Krnča). Počet filiálnych osád sa neskôr ešte rozšíril o Baštín, Kutňu a Horňany, ktoré vznikli v priebehu 14. stor.
Kostol v Čížiku (Sádku)
Kostolík je neprehliadnuteľný, vidieť ho už od obce Bošany. Stojí na kopci v ohradenom areáli cintorína, prístupný je len poľnou cestou.
Románsko-gotický kostolík Panny Márie Kráľovnej anjelov sa spokojne týči na vrchu kopca Chríb (200 m n. m.) v chotári obce Klátova Nová Ves v miestnej časti s názvom Sádok. Ide o výraznú a dominantnú stavbu viditeľnú zo širokého okolia. Kostolík bol postavený na mieste ranostredovekého hradiska známeho pod názvom Čížik a jeho počiatky spadajú do 12. storočia. Kostolík stojí na návrší a je obohnaný opevnením. Pôvodný jednoloďový románsky kostol bol viackrát upravovaný a dnes sa z neho zachovali len časti múrov lode a svätyne. V 13. storočí pravdepodobne padol za obeť tatárskym vpádom. Následne bol opravený a jeho kapacita sa rozšírila prístavbou južnej lode. Na stavbe kostolíka viete veľmi pekne čítať jeho vývojové fázy. Pomáha k tomu prístup, ktorý zvolili reštaurátori. Niekde vidíme odhalené vrstvy, inde sú naznačené. V období gotiky kostolík obohatila aj severná sakristia.
Kostol Narodenia Panny Márie v Klátovej Novej Vsi
Vznik a vývoj
Počiatky kostolíka siahajú na začiatok 12. storočia a možno aj hlbšie do minulosti. Vznikol ako farský chrám slúžiaci pre viacero okolitých dedín a osád. Postavili ho ako neveľký jednoloďový objekt s kvadratickou apsidou, ktorý mohol padnúť za obeť Tatárom počas ich vpádu v rokoch 1241 - 1242. Polozrúcaný objekt, z ktorého sa zachovali dnes už len severné múry lode a svätyne, obnovili okolo polovice 13. storočia. Loď bola predĺžená západným smerom a doplnená emporou, na ktorú nadväzovala veža. Už koncom 13. storočia však dvojlodie zrušili a priestory lodí zjednotili. Kvôli lepšiemu osvetleniu prerazili na južnej strane nové okná už gotického tvaru. Južným smerom rozšírili aj románsku svätyňu, apsida bývalej bočnej lode však zostala ešte zachovaná. Ešte v období gotiky pristavali severnú sakristiu.
Kostolík v takejto podobe pretrval nasledujúce storočia, až kým sa nepristúpilo v 17. storočí k renesančnej prestavbe. Tú podnietil najmä zlý stav statiky objektu. Preto zbúrali polkruhovú apsidu a k nárožiam lode z južnej strany doplnili oporné piliere. Románsku vežičku nad emporou nahradili mohutnou predstavanou vežou s murovanou helmicou.
Koncom 18. storočia i v nasledujúcich desaťročiach kostolík chátral, obnovy sa dočkal až v druhej polovici 19. storočia a neskôr i viacerých v priebehu 20. storočia. Na prelome storočí bol však už opäť v havarijnom stave, čo podnietilo v roku 2002 vznik občianskeho združenia Slovacia Incognita, ktoré začalo záchranu kostolíka. Obnovu exteriéru dokončili v roku 2009.
V rokoch 1957-58 boli obnovené fasády a zrekonštruovaný okružný múr vymedzujúci dodnes funkčný cintorín. V rokoch 2002 až 2009 prebiehala obnova exteriéru a kostolík dostal novú fasádu. V roku 2009 dostal kostolík novú fasádu a v rokoch 2009 - 2011 sa reštaurovali fresky v presbytériu. Následne sa začalo s prácami na maľbách v lodi.
Sádok tvorí dnes časť obce Klátová Nová Ves a leží cca 11 km východne od Topoľčian. Kostolík je neprehliadnuteľný, vidieť ho už od obce Bošany. Stojí na kopci v ohradenom areáli cintorína, prístupný je len poľnou cestou.
Zďaleka dominujúci kostol sa vyníma na vrchole kopca Chríb vo východnom okraji Sádku, dnes miestnej časti obce. Predpokladá sa, že vznikol na mieste staršieho včasnostredovekého hradiska zvaného Čížik, ktoré nadviazalo na staršie osídlenie z obdobia lengyelskej kultúry doložené nálezmi keramiky.
Mladšie stredoveké archeologické nálezy z tejto lokality a nedávny výskum identifikujúci viacero románskych etáp vývoja kostola umožňujú očakávať vznik jeho najstarších častí najneskôr v 12. storočí. Z pôvodného malého jednoloďového kostola (8 x 7 m) sa zachovala len severná stena lode vymurovaná z lomového kamenného muriva.
Neskoršou románskou úpravou kostola bola loď predĺžená smerom na západ, čím dosiahla celkovú dĺžku 12,5 m. Aj ďalšia románska prestavba bola zameraná na zväčšenie plochy sakrálnej stavby. Tentokrát ju rozšírili z južnej strany o prístavbu nízkej bočnej lode presvetlenej malými polkruhovými okienkami.
Loď bola na východe ukončená samostatnou svätyňou, otvorenou do interiéru cez dodnes zachovaný lo-mený víťazný oblúk. S opísanými románskymi prestavbami kostola súvisí aj zachovaný neskororománsky portál, včlenený neskôr do prístavby veže.
Niekedy v priebehu 2. polovice 13. storočia sa dvojloďový interiér kostola zjednotil do priestranného jednolodia presvetleného od juhu novými vysokými oknami. Okná mali dekoratívne kamenné ostenia zakončené trojlístkami, tzv. „mníškami“. Rovnakými okennými otvormi vtedy presvetlili aj novú priestrannejšiu a dodnes stojacu pravouhlú svätyňu kostola. Tá nahradila severnejšiu asanovanú románsku apsidu, pričom južnejšia neskororománska apsida zostala zachovaná. Z opísanej ranogotickej prestavby sa v interiéri kostola zachovali súvislé plochy maľovanej výzdoby.
Mladšie stredoveké prestavby v 14.-15. storočí sa týkali predovšetkým prístavby severnej sakristie prístupnej zo svätyne kamenným portálom s „mníškou“ a postupného nahradenia všetkých ranogotických okien rozmernejšími. Z rokov 1332 - 1337 sa zachoval aj prvý písomný údaj o existencii tunajšej fary, ktorá patrila medzi najbohatšie v okolí.
V období od konca 16. až do konca 17. storočia, kedy bol kostol v rukách evanjelikov, boli jeho múry vo veľmi zlom stave. Staticky narušená južná stena lode bola preto podopretá nárožnými piliermi a južná narušená apsida bola odstránená. Kostol vtedy získal aj novú dominantu, mohutnú hranolovú vežu zakončenú neskôr murovanou helmicou. Vežu pristavali do stredu západného priečelia a situovali do nej hlavný vstup využijúc starší románsky portál. Prestavané okná na fasádach vyzdobili omietkovými maľovanými rámami, tzv. paspartami, a v interiéri pribudla dekoratívna drevená empora. Okrem toho boli v kostolnej lodi vyhĺbené viaceré krypty rodín Bačkádyovcov, Gostoniovcov a Husárovcov, ktoré pre nedostatok priestoru rozšírili i mimo plochu kostola.
Vizitácia z roku 1778 - 1779 konštatuje, že kostol sa podobá ruine. Zlý stav stavby zotrval i v 19. storočí, keď vo východnom susedstve chrámu ešte stála malá kostnica. V rokoch 1957 - 1958 boli obnovené fasády a zrekonštruovaný okružný múr vymedzujúci dodnes funkčný cintorín. Napriek tomu bola v roku 1985 strecha už v zlom stave a jej havarijný stav odstránila až obnova krovu v roku 1992.
V súčasnosti je táto národná kultúrna pamiatka miestom konania pravidelných výročných omší a obľúbeným cieľom turistov.
Architektonické detaily
- Kopec, na ktorom kostolík stojí, sa volá Chríb. Toto meno nesú lokality spojené so stredovekým slovanským osídlením a na Slovensku ich existuje niekoľko desiatok.
- V exteriéri sa zachovalo viacero okien z rôznych období, časť z nich, objavená pri poslednej obnove fasád, však nebola prezentovaná (napr. na južnej stene lode).
- Na veži je kruhové okno osadené kamennou rozetou. Tá sa pôvodne zrejme nachádzala na západnom priečelí kostola nad portálom.
- Do kostolíka sa vstupuje zo západu cez renesančnú vežu. Pri jej výstavbe však vytvorili portál z častí pôvodného románskeho. Rovnaký nájdeme aj v podveží, osadený v bývalom západnom priečelí lode. Pôvodne šlo o jeden ústupkový portál s dvoma stĺpikmi vložených v dvoch ústupkoch. Hlavice stĺpikov zdobí bobuľový dekór.
- Okolo kostola sa našli hrubo tesané náhrobné kamene, typické pre ranostredoveké cintoríny.
- Ranogotické presbytérium je zaklenuté ešte valenou klenbou, naopak dnes už zamurovaný víťazný oblúk do zbúranej apsidy bočnej lode je goticky lomený. V presbytériu sa zachovala nika s trojuholníkovým ukončením, jeho vnútorná plocha je zdobená maľbami. Portál do sakristie má netradičný tvar päťlístka vytvoreného zdvojenou mníškou.
- Pred oltárnou menzou vo svätyni je v dlažbe osadený náhrobný kameň s reliéfom kríža. V západnej stene lode bola objavená a zreštaurovaná časť ostenia románskeho portálu pôvodne vedúceho na emporu.
Fresky
Spomínané fresky v interiéri kostolíka Panny Márie Kráľovnej anjelov boli objavené sondami pod hrubými nánosmi mladších omietok až v roku 1966. Na následný odborný výskum si však museli počkať ďalších štyridsať rokov. Výsledkom bolo objavenie mimoriadne vzácnej stredovekej maliarskej výzdoby v celom interiéri kostolíka. Vo svätyni sa dokonca našli zvyšky ranogotických fresiek pochádzajúcich z prelomu 13. a 14. storočia. V lodi prevládajú neskorogotické maľby z prelomu 15. a 16.
Prieskum v roku 2007 odkryl freskovú výzdobu v interiéri, najstaršiu etapu ktorá sa datuje v prípade presbytéria už do prvej polovice 13. storočia (objav fragmentov románskej omietky s freskovou výzdobou - časť tváre, detail krídla) a v prípade lode do obdobia prelomu 15. a 16. storočia. Dominantou výmaľby presbytéria v ranogotickej etape bol obraz Ježiša Krista v mandorle na valenej klenbe, ktorý dopĺňajú postavy anjelov a symboly štyroch evanjelistov.
Fresky v presbytériu kostola
Pod nimi na južnej stene lode sú zobrazení apoštoli v iluzívnych arkádach Nebeského Jeruzalema (podobne ako v Žiline-Rudinách). Na východnej stene lode bola zreštaurovaná maľba Klaňania sa troch kráľov, ktorí sú zobrazení ako jazdci na koňoch. Na južnej stene lode (pri víťaznom oblúku zbúranej apsidy) sa našla monumentálna maľba sv. Krištofa, ktorá sa častejšie vyskytuje na vonkajšej fasáde kostolíkov. Vrchná časť fresky s troma sväticami a postava ďalšieho svätca bola odkrytá na južnej stene lode. V dlažbe lode je osadený náhrobný kameň s erbom rodu Bacskady z roku 1734.
Odkrytie fresiek bolo ocenené výročnou cenou revue Pamiatky a múzeá za rok 2011 v kategórii objav - nález.
Kostol sv. Tomáša Becketa v Novej Vsi nad Žitavou
Presun cirkevnej organizácie
Do Klížskej doliny sa síce nepustili, ale starobylý kostolík na Čížiku (Sádku) vzbudil ich pozornosť a celá osada ľahla popolom (r. 1531). Z tejto tragédie sa už Čížik nikdy nespamätal a aj po svojom obnovení ostal už len malou osadou. Z tohto dejinného faktu by sme mohli usudzovať, že toto bol moment, kedy cirkevná organizácia bola prerušená alebo sa začala sporadicky presúvať z Čížiku do Novej Vsi.
Táto domnienka môže byť umocnená aj tým faktom, že v druhej polovici 16. stor. prišlo na Ponitrí k masovej reformácii a ostrihomskí vizitátori udávajú, že fara v Sádku už v r. 1559 bola opustená.
V období rokov 1680 - 1788 bol post farára na Sádku / Klátovej Novej Vsi veľmi často neobsadzovaný a preto sa v tomto období Sádok stal filiálkou bošianskej fary, Klátova Nová Ves a Janova Ves boli filiálkami fary v Klížskom Hradišti. Preto z tohto obdobia máme záznamy len o dvoch kňazoch pôsobiacich v Klátovej Novej Vsi - Szomolányi Juraj (1667 - 1678) a Poka Štefan (1680).
V týchto rokoch zrejme bol postavený prvý kamenný kostolík so zvonicou v Klátovej Novej Vsi, čo dosvedčuje vizitácia z roku 1695 a hovorí o zvonici postavenej v r. 1673, ktorá už v tom čase bola tiež v dezolátnom stave. Toto obdobie muselo byť pre cirkev veľmi ťažké.
18. storočie sa nieslo v znamení konsolidácie hospodárskych a spoločenských pomerov. Počet obyvateľov vzrástol natoľko, že, že v druhej pol. 18. stor. nedokázal pojať počas omší všetkých veriacich. Z iniciatívy klížskeho farára Juraja Nedeckého, ktorú podporili aj miestni zemepáni Huňadyovci a Husárovci, sa začalo začiatkom 60. rokov 18. stor. so stavbou neskorobarokového kostola Narodenia Panny Márie priamo na mieste zbúraného staršieho kamenného kostola. Stavba nového kostola bola dokončená v r. 1764.
Vďaka Fondu pre náboženské záležitosti cisára Jozefa II., bola v r. 1788 v Klátovej Novej Vsi zriadená a finančne zabezpečená fara. Od obdobia založenia farnosti mala Klátova Nová Ves nepretržite svojho vlastného kňaza.
Kaštiele a iné pamiatky v obci
Obec patrila Diviackovcom, neskôr mnohým zemepánom, ako Hunyadyovcom, Migazziovcom a Stummerovcom. Hneď vedľa hlavnej cesty sa nachádza renesančný kaštieľ. Kedysi to bol opevnený kaštieľ - tvrdza, sídlo zemepánov, pochádza z druhej polovice 16. storočia, jej výstavbu tak možno spájať s Novoveskovcami, ktorí boli v tých časoch majiteľmi obce. Zvláštnosťou sú dômyselné prieduchy a strieľne na ochranu tvrdze.
Na druhej strane hlavnej cesty, vidieť ďalší skvost, barokový, Thurónyiho kaštieľ z polovice 18. storočia. Bol postavený rodinou Husárovcov ale súčasnú, neobarokovú podobu, mu dal jeho posledný majiteľ barón Leopold Haupt-Stummer okolo roku 1892.
V Janovej Vsi je renesančný kaštieľ, ktorý postavili Bošanyiovci. Tento sa niekoľkokrát prestaval a vznikla viackrídlová stavba. V roku 1905 sa pristavila poschodová secesná vila, dobudoval sa park a rybníky. Od roku 1967 je tu detská ozdravovňa. Sakrálna stavba sa vyníma na návrší v južnom okraji obce. Dnešný barokový kostol vznikol na mieste staršieho kamenného kostola s vežou, spomínaného vo vizitácii z roku 1695. Podľa dostupných prameňov bola výstavba dnešného kostola ukončená v roku 1764 a finančne ju podporili miestni zemepáni Huňadyovci a Husárovci. Tomuto datovaniu zodpovedajú aj slohové znaky hlásiace sa do obdobia neskorého baroka.
Pod kostolom sa nachádzajú aj dve klenuté krypty, z toho krypta Huňadyovcov pod bočnou kaplnkou a krypta Marcibániovcov pod sakristiou.