Vianoce, ako sviatok oslavujúci narodenie Ježiša Krista, majú v rôznych kultúrach a regiónoch rozličné formy a tradície. V článku si prečítaš, aké tradície a zvyky majú na Vianoce a Nový rok Rusi.
V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré sa po páde komunistického režimu v 90. rokoch 20. storočia premenili, prešlo slávenie Vianoc zásadnými zmenami. Zatiaľ čo v sovietskom období boli Vianoce potlačené a v mnohých prípadoch nahradené oslavami Nového roka, po páde režimu sa tradície obnovili a dostali novú dynamiku.
Ded Moroz, ruský ekvivalent Santa Clausa
História a Vývoj Vianočných Osláv v Rusku
Vianoce sa prvýkrát stali oficiálnym sviatkom v roku 988 nášho letopočtu. Prikázal to knieža Vladimír, keď konvertoval na východnú pravoslávnu cirkev po tom, čo cestoval do Konštantínopolu a bol svedkom mnohých zázrakov, ktoré vykonal svätý Mikuláš (inšpirácia pre Santa Clausa, ako ho poznáme dnes). Po jeho príchode domov boli všetci obyvatelia územia pokrstení počas hromadného obradu.
Vianoce sa oslavovali až do boľševickej revolúcie, ktorá nastala v roku 1917. Ateistický režim zakázal Vianoce ako náboženskú tradíciu, pričom oficiálny zákaz prišiel až v roku 1929. Neskôr, v roku 1935, boli zakázané aj vianočné stromčeky. Avšak ľudia ich kupovali aj naďalej, pretože sovietska vláda nariadila, že Nový rok má nahradiť Vianoce. Preto sa vianočné stromčeky zmenili na novoročné.
Ľudia v Rusku si ale Vianoce nenechali len tak zobrať a oslavovali ich aj napriek zákazu. Robili to ale tajne. Platilo do až do pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Boľševici a neskôr aj Sovieti si dokonca zaužívali tradíciu rozdávania vianočných darčekov na Nový rok. Preto je teraz práve Nový rok čas, keď prichádza dedo Mráz (v ruštine nazývaný Ded Moroz), ktorý prináša deťom darčeky. Nosí veľkú čarovnú palicu a chodieva s pomocníčkou, svojou vnučkou, ktorá sa nazýva Sneguročka (Snehulienka). Na Silvestra sa deti pochytajú za ruky a stoja okolo vianočného stromčeka.
Niektoré rodiny majú novoročný stromček, záleží na tom, či je veriaca alebo svetská. Takto v kruhu volajú deda Mráza a Sneguročku, aby im priniesli darčeky. Ich príchod ohlasuje rozsvietenie svetiel na stromčeku a hviezdy na jeho vrchole.
Rozdiely v Dátumoch a Kalendároch
Toto ale nie je jediný rozdiel v tom, ako Rusko oslavuje Vianoce a Nový rok. Vianoce sa tam oslavujú siedmeho januára. Výnimku tvoria len katolíci žijúci v krajine, ktorí ich oslavujú 25. decembra. Rusko totiž používa iný kalendár, konkrétne staromódny juliánsky kalendár. Na ostatné veci ale používa modernejší gregoriánsky kalendár. Advent sa oslavuje tiež v inom období, ako je to u nás. Slávi sa od 28. novembra do šiesteho januára.
Oficiálnymi národnými dátumami na oslavy vianočných a novoročných sviatkov sú v Rusku 31. december až desiaty január.
Vianočné zvyky v Štiavniku
Tradičné Ruské Vianočné Zvyky
Prejdime už na konkrétne tradície, ktoré Rusi dodržiavajú na Vianoce. Zvyčajne sa oslavuje podľa minulých zvykov pred ich zákazom. Na Štedrý deň sa ľudia zvykli pôstiť. Celý deň nič nejedli. Najesť sa mohli až vtedy, keď sa na oblohe zjavila prvá hviezda. Vzhľadom ale na kratšie dni pôst netrval až tak dlho a ľuďom aspoň dostatočne vyhladlo do štedrovečernej večere.
Štedrovečerná Večera
Po prerušení pôstu sa podáva kaša zo pšenice alebo ryže podávaná s medom a ovocím, makom a nasekanými vlašskými orechmi. Kaša sa nazýva „sochivo“. Podáva sa aj jedlo s názvom „kutia“, ktorá je vlastne len iný názov pre „sochivo“. Pripravuje sa rovnakým spôsobom. Jediný rozdiel je v podávaní. Kutia sa totiž podáva z jednej rodinnej misy, ktorá symbolizuje jednotu rodiny. Okrem toho, zvykne sa lyžica kutie hádzať na strop. Ak sa prilepí, rodina bude mať v novom roku šťastie a dobrú úrodu.
Okrem kaše sa zvykne podávať aj polievka z červenej repy, tzv. boršč, zeleninové koláče, zemiakové šaláty, kyslá kapusta, vyprážaná cibuľa, huby a koreňová zelenina.
Výzdoba a Symbolika
Stôl sa tiež zvykne ozdobovať. Väčšinou sa používa biely obrus symbolizujúci plienku, do ktorej bol oblečený Ježiš po narodení. Na stole alebo v jeho blízkosti sa ukladá tiež seno, ktoré má ľuďom pripomínať, že Ježiš sa narodil v skromných podmienkach. Stred stola zdobí vysoká biela svieca, ktorá symbolizuje samotného Ježiša, ako „svetlo sveta“. Okolo sviečky je položený bochník chleba (pagáč).
Rituály a Koledy
Okolo stola sa tiež odohrávajú rôzne rituály, ktoré sú pre ľudí dôležité. Jedlo sa začína modlitbou muža, ktorý je hlavou rodiny. Po skončení modlitby sa ľudia zdravia slovami: „Narodil sa Kristus“, na čo ostatní odpovedajú: „Oslavujte ho“.
Na Štedrý deň nesmú chýbať ani koledy. Po hostine deti často chodievajú od domu k domu, zvyčajne k známym ľuďom, ako je napríklad rodina či priatelia. Zaželajú im šťastný Nový rok.
Vianočné trhy v Rusku
Príbeh o Babuške
V Rusku sa deťom zvykne rozprávať príbeh o Babuške. Nikto nevie s istotou povedať, či tento príbeh skutočne vznikol práve v Rusku alebo len na základe básne napísanej v Amerike na začiatku 20. storočia. Nech je ako chce, traduje sa rozprávanie tohto príbehu deťom. Je o ruskej žene, ktorá významným spôsobom opísala narodenie Ježiša, hoci ho nikdy nevidela.
Podľa príbehu bola Babuška doma, starala sa o oheň, aby sa zohrala, keď k jej dverám prišli traja mudrci. Babuška ich pustila do svojho domu, kde jej vyrozprávali, že ich hviezda doviedla k princovi, s ktorým sa mali stretnúť. Mudrci ženu pozvali, aby sa k nim pridala, na čo im povedala, že je už príliš stará. Okrem toho nemala ani žiadne dary. Búrka ustala, hviezda sa opäť zjavila na oblohe a mudrci sa vydali na cestu. Babuška sa napokon rozhodla, že predsa len spomínaného princa skúsi vyhľadať, čo sa jej nepodarilo.
Vianoce v Krajinách Bývalého Sovietskeho Zväzu
S pádom Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa krajiny, ktoré kedysi tvorili tento zväz, začali snažiť obnoviť a revitalizovať svoje kultúrne a náboženské tradície. V Rusku bola tradícia slávenia Vianoc obnovená až po páde Sovietskeho zväzu. V súčasnosti sa Vianoce oslavujú 7. januára. Niektoré z bežných prvkov vianočných osláv v týchto krajinách zahŕňajú:
- Návrat tradícií: Mnohé ruské tradície, ako sú vianočné koledy (kolyadki) a špeciálne jedlá, sa znovu objavili.
- Oslavy: V predvečer Vianoc sa konajú špeciálne bohoslužby v kostoloch.
- Na Ukrajine sa Vianoce oslavujú 7. januára. Kozlíky a koláče: Ukrajinci pripravujú špeciálne jedlá ako kutyu a varenyky (plnené taštičky), ktoré sú súčasťou vianočnej večere.
- V Bielorusku sa Vianoce oslavujú 7. januára. Rodinné stretnutia: Rovnako ako v iných krajinách, Vianoce sú časom na rodinné stretnutia.
- Na Litve sa Vianoce oslavujú 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Tradičné zvyky: Medzi litovské tradície patrí aj príprava slamy pod stôl, čo symbolizuje skromnosť Ježišovho narodenia.
- V Arménsku sa Vianoce oslavujú 6. januára, kedy sa kombinuje narodenie a krst Ježiša Krista. Oslavy a tradície: Počas Vianoc sa konajú bohoslužby, kde sa číta evanjelium o narodení Krista.
Dnes Vianoce v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu predstavujú zmes tradičných a moderných osláv. Vianoce v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu prešli od potláčania a nahradenia sekulárnymi oslavami Nového roka k obnoveniu tradičných náboženských a kultúrnych praktík.
Svetlo, ktoré Vianoce prinášajú, symbolizuje nádej, obnovu a zjednotenie, čo je dôležité pre mnohé komunity, ktoré sa snažia znovuobjaviť svoju kultúrnu identitu.
Prečo Sa Vianoce Oslavujú 7. Januára? Historický Kontext
Prečo sa vlastne po prekročení hraníc vo Vyšnom Nemeckom ocitáme vo svete odlišného vianočného času? Počiatky treba hľadať v šestnástom storočí, keď vtedajší rímskokatolícky pápež Gregor XIII. vydal bulu (nariadenie), nazvanú Inter gravissimas. Caesarov kalendár bol na svoju dobu veľmi dobrý -- odchýlka od reality predstavovala asi jedenásť minút za rok. Slávny rímsky imperátor ho zostavil v roku 45 pred naším letopočtom. Za 128 rokov však vznikol "sklz" o jeden deň, čo si vtedy málokto všimol. Čas však pomaly plynul a odchýlka sa zväčšovala.
Trvalo však niekoľko storočí, kým sa pristúpilo k zmene. Podľa Haľka bol kľúčový dokument -- Pápežská bula Inter gravissimas, vydaný 24. februára 1582. V nej Gregor XIII. nariaďoval, že v októbri toho roku sa z kalendára odoberie desať dní. Práve taký bol vtedy rozdiel medzi realitou a juliánskym kalendárom. "Tým, čo by sa náhodou nechceli starého kalendára vzdať, pohrozil pápež odlukou z cirkvi," dopĺňa etnologička Bužeková.
Hlavnou motiváciou cirkvi zreformovať kalendár bolo určovanie dátumu slávenia veľkonočných sviatkov. Výpočet dátumu Veľkej noci, najdôležitejšieho kresťanského sviatku, stanovil záväzne cirkevný koncil v Nicei v roku 325. Dátum jarnej rovnodennosti vtedy pripadal na 21. marca. Veľká noc sa mala sláviť v nedeľu, ktorá pripadla na prvý spln, ktorý nasledoval po 21. marci, čo bol deň oficiálne uznaný koncilom za deň jarnej rovnodennosti.
"Ku koncu 16. storočia však jarná rovnodennosť reálne nastávala už 11. marca, napriek tomu oficiálne sa stále za deň rovnodennosti považoval 21. marec. Ak teda spln nastal medzi 11. a 21. marcom, nepokladal sa oficiálne za prvý jarný spln," vysvetľuje pre HN Bužeková. Muselo sa čakať na ďalší spln, v dôsledku čoho sa Veľká noc -- tento typický jarný sviatok, posúvala bližšie k letu.
Podľa etnologičky Feglovej však nešlo len o cirkevné dogmy. Okrem toho, že Inter Gravissimas nariadila, aby po štvrtku 4. októbra 1582 nasledoval piatok 15. októbra, ošetrila i to, aby sa v budúcnosti kalendár neposúval. "Aby nenastával posun, z každých 400 rokov sa navrhovalo vyhodiť tri dni. Rozdiel s astronomickým rokom sa v gregoriánskom kalendári stáva významným až po uplynutí 3 323 rokov," objasňuje Bužeková.
Nečudo, že učenci tej doby boli novým kalendárom nadšení. Chválili ho napríklad Tycho de Brahe či Johannes Kepler. Na druhej strane, ako upozorňuje Jozef Haľko, vyvolala reforma zákonite i búrku odporu. "Pápeža obviňovali, že je antikrist, ktorý sa takýmto spôsobom snaží ovládnuť národy." Pravoslávna cirkev prijala nový kalendár až po 1. svetovej vojne, časť pravoslávnej cirkvi ho však neprijala dodnes.
Nový Rok: Sekulárna Alternatíva?
Ak nepatríte k tým, čo striktne dodržiavajú náboženské tradície, je pre vás v Rusku príchod nového roka väčším sviatkom ako Vianoce. Pri tejto príležitosti sa zdobia jedličky, ľudia si vymieňajú darčeky. S tým rozdielom, že to nie sú vianočné stromčeky a darčeky, ale novoročné. V Rusku je voľno nielen 1. januára, ale štátnym sviatkom je i 2. "Nový rok je v Rusku aj na Ukrajine prvým zimným sviatkom v poradí. Oslavuje sa všade vo svete, keďže kalendár je jednotný," vysvetľuje Mazar.
Niektoré domácnosti zdobia stromček už s blížiacim sa Novým rokom. Tie, ktoré sa riadia cirkevným kalendárom, tak robia až na Štedrý večer, ktorý podľa juliánskeho kalendára pripadá na 6. januára.
Boľševici síce ponechali v zimných sviatkoch nadprirodzene prvky, no tie nadobudli čisto rozprávkovú či magickú formu, nie náboženskú.
Komercializácia a Duchovná Podstata Vianoc
Vari najviac omieľaná predvianočná téma bola: dokedy a do akej miery budú otvorené obchody. Takmer sa nehovorí o otváraní sŕdc v čase vianočnom. Prečo sa z Vianoc stali sviatky konzumu? A má ešte vôbec význam bojovať za prinavrátenie ich duchovného rozmeru? Nemalo by nás tešiť, že ešte nezanikli? Veď raz im to už celkom vážne hrozilo.
V čase pandémie, pri takmer zatvorených kostoloch a obchodoch, ide možno o zbytočné otázky. Názory, kedy a kde sa Vianoce začali znesväcovať (sekularizovať) a obchodne využívať či skôr zneužívať, sa líšia aj medzi historikmi. Jedni tvrdia, že to prišlo až s moderným obchodom, reťazcami a prirodzene, s reklamou. Ale v starých kronikách sa možno dočítať, že istý kňaz v Norimbergu sa sťažoval mestskej rade na vianočné trhy ešte v roku 1616!
Plynul čas. V 19. storočí začali popri vianočných trhoch vznikať najprv v Spojených štátoch a potom i v európskych metropolách veľké obchodné domy, ktoré mali hlavnú žatvu takisto v predvianočnom čase. Aby pritiahli pozornosť rodičov i detí, potrebovali vhodného maskota. Milého a zároveň smiešneho. Na rozdiel od Ježiška, Mikuláša, Pére Noëla, La Befana, Deda Maroza či ďalších národných nosičov darčekov mal byť Santa Claus akýmsi univerzálnym obdarovateľom s ambíciou obsiahnuť celú planétu.
Postupom času sa však vytrácal pôvodný obsah Vianoc i predvianočnej prípravy, duchovná podstata sviatkov: „Zastaviť sa a stíšiť“, povedané slovami pápeža Františka a „otvoriť srdcia tým, čo nás potrebujú“, „pripraviť sa na životné prekvapenia a zvraty“.
Čoraz viac ľudí najmä v mestách sa držalo už len niektorých vonkajších znakov najväčších sviatkov v roku, napríklad vypekania a vyvárania vianočných jedál. A ich konzumácie. Nemecký sociológ náboženstva Ernest Troeltscher už pred sto rokmi vyslovil myšlienku, že sekularizácia znamená nielen „zosvetštenie posvätného, ale aj sposvätnenie svetského“.
Nie, komercionalizácia Vianoc sa nezačala až v 21. storočí, ani v 90. rokoch minulého storočia, ale prinajmenšom pred sto rokmi. Ešte skôr sa začala meniť vonkajšia podoba Vianoc, ich zvyky a tradície, svojím pôvodom v nejednom prípade siahajúce až do pohanských čias.
Transformácia Vianoc v Sovietskom Zväze
Podľa jedného zo scenárov, vypracovaných v pražskom ústredí Komunistickej strany Československa, mali tradičné Vianoce najprv prísť o svoj kresťanský obsah a neskôr aj zaniknúť. Ľuďom malo stačiť oslavy Nového roka s niektorými prenesenými vianočnými zvykmi. Malo ísť o postupný transformačný proces, rozvrhnutý na niekoľko rokov, možno aj desaťročí.
Namiesto Ježiška a Mikuláša mal darčeky deťom roznášať Dedo Mráz. Tento trend trval takmer do konca 50. rokov. Na rozhraní 50. a 60. rokov sa aj na Slovensku začalo viac dariť konzumnému spôsobu prežívania Vianoc. Priala tomu o čosi lepšia situácia v zásobovaní vnútorného trhu. Rozvoj televízie a neskôr aj atmosféra normalizácie úplne premenili Vianoce na rodinný sviatok - na stretávanie príbuzných pri sviatočnom stole.
Moderná Doba a Zachovanie Tradícií
A čo sa dialo po nežnej revolúcii, keď už nebolo zakázané ani vysielanie polnočnej omše v priamom prenose (čosi nepredstaviteľné za minulého režimu)? Konzumný a rodinný charakter Vianoc sa paradoxne ešte posilnil, prejavila sa ich duchovná vyprázdnenosť. S odstupom času sa dokonca zdá, že to, čo nezmohla ateistická transformácia Vianoc, môže sa podariť novým a novým vlnám ich komercionalizácie.
Na západ od nás, ale najmä za veľkou mlákou sa veci medzitým dostali až tak ďaleko, že anglo-americký publicista Peter Brimelow začal písať o „vojne proti Vianociam“. Podnietili ho k tomu pokusy spochybniť ich pôvod, potláčať oslavu Vianoc na verejnosti a dokonca ich premenovať či nemenovať.
Reťazec obchodných domov Macy's medzi prvými odstránil z výkladných skríň tradičný nápis „Veselé Vianoce“ politicky korektným „Veselé sviatky“. Dôvod? Vtedy, pred pätnástimi rokmi, sme sa na to spýtali múdreho kňaza a človeka Antona Srholca. Vari je možné, aby Vianoce zanikli? „Ak strácajú niektoré vonkajšie znaky, to ešte nie je žiadna tragédia,“ odpovedal. „Zmeny v spôsobe života si predsa žiadajú svoje. Potom sa na chvíľu zamyslel a dodal: „Vianoce by naďalej mali niesť v sebe rozmer zmierenia. Nielen medzi ľuďmi, ale aj voči prírode.“
Tabuľka: Porovnanie Vianočných Zvykov v Rusku a na Slovensku
| Zvyk/Tradícia | Rusko | Slovensko |
|---|---|---|
| Dátum oslavy | 7. január (podľa juliánskeho kalendára) | 24. december |
| Hlavná postava | Ded Moroz (Dedo Mráz) a Sneguročka (Snehulienka) | Ježiško |
| Štedrovečerná večera | Kutia (kaša z pšenice), boršč | Kapor, zemiakový šalát |
| Náboženský aspekt | Silnejší v pravoslávnych rodinách | Rôzny, od silne náboženského po sekulárny |
| Obdarúvanie | Nový rok | Štedrý večer |