Gréckokatolícka cirkev si pripomína mnohé významné sviatky a udalosti. Medzi ne patria sviatky ako Narodenie Pána, kedy si pripomínajú aj troch mudrcov Melichara, Gašpara a Baltazára. Mená Melichar a Baltazár majú hebrejský pôvod. Medzi ďalšie významné sviatky patrí aj Bohozjavenie Pána, ktorý sa slávi 6. januára. Augustín vo 4. storočí napísal, že sviatok Bohozjavenia pochádza z východnej cirkvi.
Traja králi
Významné Sviatky a Obdobia
Kvetná nedeľa, ktorá pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou, pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema. Túto udalosť zaznamenávajú všetky štyri evanjeliá (Mt 21, 1-11; Mk 11, 1-11; Lk 19, 28-40; Jn 12, 12-19).
Nanebovstúpenie Pána sa oslavuje vždy 40 dní po Pasche. Patrí medzi veľké Pánove sviatky a má 9 dní poprazdenstva. V prvých troch storočiach neexistuje žiadna zmienka o tomto sviatku. V 4. storočí však sviatok sa stáva už všeobecne známym, ba dokonca je na mnohých miestach považovaný za „celospoločenský“ sviatok.
Význam sviatku bol ozdobený homíliami sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Nysského, sv. Epifána Cyperského, Leva Veľkého a ďalších. Pán Ježiš sa totiž vo svojom ľudskom tele vrátil do slávy, akú mal po pravici svojho Otca v nebi. Týmto spôsobom pozdvihol ľudskú prirodzenosť k zbožšteniu a zasadol ako Najvyšší Veľkňaz, ktorý pretrpel ľudskú smrť a vstal z mŕtvych, aby zachránil ľudstvo.
Liturgia tohto sviatku má tiež niekoľko zvláštností. Pred začiatkom liturgie si všetci kľaknú. Kňaz, kľačiac pred cárskymi dverami, intonuje modlitbu k Svätému Duchu: Carju nebesnyj (Kráľu nebeský) jedenkrát, následne ľud dvakrát. Apoštol: 3. začalo (Sk 2, 1 - 11) (zo sviatku); Evanjelium: Jn 27. začalo (7, 37-52).
Svätý a Veľký piatok je dňom, kedy si pripomíname umučie a smrť Ježiša Krista na kríži.
Pascha (Veľká noc) je oslavou vzkriesenia Ježiša Krista.
Gréckokatolícka cirkev ponúka pred najväčšími sviatkami dlhší čas na duchovnú prípravu a vyzýva k modlitbe a k pôstu, aby veriaci načerpali z tajomstiev jednotlivých sviatkov hojnosť milostí.
Medzi významné sviatky patria:
- 1.1. Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- 6.1. Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- 25.3. Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne
- 15.4. Svätý a veľký piatok
- 18.4. Veľkonočný svetlý pondelok
- 26.5. Pánovo nanebovstúpenie
- 29.6. Svätí, slávni a všechválni najvyšší apoštoli Peter a Pavol
- 15.8. Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny
- 8.12. Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou
- 25.12. Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
- 26.12. Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke - Sv.
Pôstne Obdobie
Pôst je z jednej strany protiváhou konzumného spôsobu života. Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili 14 rokov. Zákon pôstu - zdržanlivosti od jedla (trikrát jesť a len raz do sýtosti) zaväzuje dospelých od 18. roku života do započatia 60. roku života.
Od pôstu i od zdržanlivosti od mäsa sú oslobodení: chorí, tehotné a dojčiace ženy, cestujúci, stravujúci sa vo verejných zariadeniach. Ak niekto nemôže dodržať pôstnu disciplínu, tak ju má možnosť legitímne nahradiť skutkom nábožnosti alebo skutkom lásky k blížnemu. Napríklad: modlitbou krížovej cesty, pôstneho molebenu, pôstnej večierne alebo bolestného ruženca či konkrétnou pomocou chorému alebo hmotnou pomocou núdznym.
Odporúča sa aj zdržiavanie sa nadmerného hluku, televízie, fajčenia, prázdnych rečí atď. Často sme svedkami, že ľudia okolo nás pozerajú na pôstnu disciplínu cirkvi ako na prežitok a o pôstnom čase si myslia, že je to smutný čas. Opak je pravdou. Ježiš sa vyjadril o pôste takto: „A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci.“
Farnosť Pokrova Presvätej Bohorodičky Lukov
Farnosť Lukov sa nachádza na hornom toku rieky Topľa na severnom úpätí Čergovského pohoria. V súčasnosti má dve filiálne obce Livov a Livovskú Hutu. Tento stav je od roku 2004, predtým bol Livov samostatná farnosť s filiálkami Kríže a Livovská Huta.
Dejiny farnosti Lukov siahajú pred rok 1500 ako to uvádza farský inventár z roku 1834. Prvá písomne doložená zmienka je z 20. novembra 1726, keď sa v Lukove konalo prijatie Zamoščskej synody pre Šarišský dekanát pod vedením Jána Jozefa Hodermarského vikára biskupa Juraja Genadija Bizanciho. V tom čase tu bol farárom Konštantín Tarasovič, šarišský archidiakon.
V správe z kanonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho z roku 1746 sa spomína, že v Lukove je starobylý drevený chrám v dobrom stave a farárom je Vasiľ Tarasovič. Ako filiálka sa spomína Venécia, kde je drevený chrám v starobylom stave.
Podľa súpisu gréckokatolíckych chrámov z roku 1814 patrila farnosť Lukov do Sekčovského dekanátu. Patronátne právo mal gróf Jozef Forgacs, ktorý bol fundátorom prvotného farského chrámu Pokrova presvätej Bohorodičky postaveného už z kameňa v roku 1800. Tento chrám si vystavili samotní gréckokatolícki veriaci s prispením ich zbierok a milodarov.
Podobnou usilovnosťou veriacich bol vybudovaný a vybavený chrám v Livove, ktorý bol podľa láskavého a milostivého intimátu s číslom 14 347 z dňa 25. júla 1797 povýšený na farský chrám, ku ktorému je priradená ako filiálka Kríže. V spomínanej správe sa uvádza i Venécia ako filiálka Lukova.
Chram v roku 1833 zhorel aj s celou dedinou. Zachránil sa z nej len obraz Posledná večera, Nikolaj a Spasiteľ. V roku 1834 tento chrám bol znovuobnovená, no 8. augusta 1873 znovu zhorela aj s horným koncom dediny. V blízkosti obce sa nachádza kaplnka postavená v roku 1828 je zasvätená Svätej trojici. V krásnom chotári sú tri kríže. Kríž pod obcou dala postaviť rodina Sidorjaková a Buliščaková v roku 1831.
Obyvatelia obce Lukov sú v prevažnej miere gréckokatolíckeho a pravoslávneho vierovyznania. V obci sa nachádzajú tri chrámy.
Aktuálne Opatrenia a Informácie
Vzhľadom na aktuálnu situáciu sú pre cirkevné spoločenstvá záväzné opatrenia pri slávení bohoslužieb a ďalších podujatiach. Je potrebné dodržiavať respiračnú etiketu, dezinfikovať ruky pred rozdávaním svätého prijímania, posvätených chlebov a agapé. Pri prijímaní sa odporúča prednostne podávanie chleba na ruku. Zároveň sa zakazuje používať obrady pitia z jednej nádoby a odstraňovať nádoby s vodou.
Od 25. 4. na základe rozhodnutia Konferencie biskupov Slovenska všeobecný dišpenz od povinnej účasti na nedeľných bohoslužbách a prikázaných sláveniach stratil svoju platnosť 30. júna.
V kostole Svätej Rodiny sú pravidelné nedeľné gréckokatolícke SVÄTÉ LITURGIE o 15.30 h. Tu je možné sledovať priamy prenos z katedrály Povýšenia sv.
NANEBOVSTÚPENIE PÁNA
Nanebovstúpenie Pána
tags: #nanebovstupenie #pana #grkatpo