Kostolík v Hrušovom, ktorý sa podľa Jozefa Ľudovíta Holubyho mohol stavať v rovnakom období ako haluzický kostolík (okolo roku 1240), bol v skutočnosti podľa archeologického prieskumu z roku 1997 postavený v gotickom štýle až v 14. storočí.
Odmietnutý bol aj husitský pôvod stavby: v listine z roku 1436 sa hrušovský kostol nespomína, rovnako ani v zápise z cirkevnej vizitácie z roku 1560. Prvá konkrétna zmienka pochádza až z roku 1692, keď evanjelický farár Peták pokrstil dieťa práve v tomto kostolíku.
Napriek tomu sa kostolík ešte objavuje ako funkčný v neskoršom období - pod ním sa nachádzala krypta šľachtickej rodiny Beňovských. Od roku 1733 už patril katolíckej cirkvi. V roku 1788 sa tu konali katolícke omše každú tretiu nedeľu. Kostolík bol skromne zariadený, mal dva drevené chóry. Okolo roku 1790 bohoslužby zanikli a budova chátrala až do úplných ruín. V roku 1859 sa už podľa Jozefa Beneša nachádzal 70 rokov v ruinách. V roku 1879 bol rozobraný, jeho materiál poslúžil na výstavbu katolíckej školy v Dolných Bzinciach.
Zvony majú v každej farnosti a cirkevnom zbore dôležitú úlohu: zvolávajú ľudí na bohoslužby, oznamujú významné udalosti i smútok. Zvonári v minulosti zvonili ručne každé ráno, na obed, večer a počas sviatkov či pohrebov.
Bzinský evanjelický farár ThDr. Igor Kišš sa rozhodol posunúť zvonenie na vyššiu úroveň a obrátil sa na Pavla Mrázika, strojného zámočníka. Spolu navštívili cirkevný zbor vo Vrútkach, kde už mali zvonenie elektrifikované.
Otec Pavla Mrázika, Martin Mrázik, po prvej svetovej vojne zorganizoval nadstavbu zvonice o jedno poschodie. Po štyridsiatich rokoch kurátor Pavel Mrázik so svojimi pomocníkmi zhotovil na všetkých poschodiach zvonice nové drevené podlahy a schody. Práve v tomto období začal pripravovať elektrifikované ovládanie zvonov. V roku 1990 sa v jeho dielni začali montovať prvé elektrické pohony.
Prvé elektrické zvonenie bolo úspešne inštalované na veži evanjelického kostola v Bzinciach, nasledovala Lubina a ďalšie obce - Miškech Dedinka, Cetuna, Bošáca a ďalšie.
S rodinou Mrázikovcov je zvonica v Hrušovom spätá už viac než sto rokov - nadstavba z roku 1918, zakúpený zvon a neskôr unikátne hodiny s 24-hodinovým ciferníkom, ktoré sú slovenskou raritou. Pavel Mrázik, vyučený strojár, zostrojil mnoho zaujímavých prístrojov, medzi nimi aj „stolný vesmír“.
Hodiny s netradičným ciferníkom začal konštruovať po tom, ako ho zmiatlo hlásenie času v rádiu. V roku 1992 sa rozbehli dve veľké hodinové ručičky na zvonici, pričom ciferník má priemer jeden meter a čísla od 1 po 24. Hodinový mechanizmus konštruoval viac než desať rokov a všetko dôsledne vypočítal a navrhol. Hodiny fungovali bez väčších problémov až do smrti majstra Mrázika v roku 2007. Potom sa na dlhých osemnásť rokov zastavili.
Zvonica v Hrušovom je pamätníkom tvorivej remeselnej práce, občianskej solidarity a technickej inovácie. Je zároveň symbolom premeny - od ručne ovládanej zvonice až po unikát s elektrickým pohonom a netradičnými hodinami.
Kostolík v Hrušovom
Elektrifikácia zvonov
Aktuálne 2 izbový prízemný dom + samostatná kuchyňa + kúpeľňa + 2x technická miestnosť (s možnosťou rozšírenia podľa Vašej potreby o ďalšie 1-2 izby) umiestnený v extra tichej uličke, mimo hlavnej cesty, postavený na krásnom slnečnom a širokom pozemku s výmerou 1317 m2 (dĺžka 63 m a super šírka 21 m), ktorý poskytuje dostatok priestoru pre trvalé bývanie, rekreačné účely alebo aj možnosť výstavby ďalšieho domu. Kompletne oplotený čo poskytuje súkromie. K dispozícií inžinierske siete: dom pripojený na plyn, obecný vodovod, v cene domu nová elektrická prípojka v oplotení (230/400V) a odpad potrebné vyviesť do žumpy (obec nemá kanalizáciu). Na pozemku sa nachádza ovocný sad s množstvom mladých ovocných stromov a kríkov: 2x veľká čerešňa, jablone, slivky, hruška, 2x vzácna moruša, egreše, ríbezle a veľký bonus je aj veľká klenbová pivnica na konci záhrady. Okrem toho stále množstvo miesta, ktoré si môžete prispôsobiť podľa svojich predstáv (terasa, altánok, záhrada, bazén a iné). Pozdĺž celého domu sa tiahne prestrešenie.
Zvonica v Hrušovom