Obec Rybky, ležiaca v malebnom prostredí Slovenska, sa môže pochváliť bohatou históriou, ktorej súčasťou je aj miestny kostol. Tento článok sa zameriava na jeho históriu, architektonický vývoj a význam pre miestnu komunitu.
Prehľad histórie a súčasnosti obce Biely Kostol, ktorá spája bohatú históriu, prírodné krásy a moderné možnosti trávenia voľného času. Či už hľadáte pokojné miesto na prechádzku, historické pamiatky alebo aktívny oddych, Biely Kostol vás určite nesklame.
Kostol sv. Martina v Bielom Kostole
Biely Kostol, malebná obec na Trnavskej pahorkatine, sa nachádza len štyri kilometre severozápadne od krajského mesta Trnava. Táto lokalita ponúka návštevníkom jedinečnú kombináciu pokojného vidieckeho prostredia a dostupnosti mestských služieb.
História Bieleho Kostola
História Bieleho Kostola siaha až do 13. storočia. Prvá zmienka o lokalite pochádza z roku 1244, keď kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem zvanú Parná. Táto oblasť je považovaná za predchodcu dnešného Bieleho Kostola. Názov obce Alba Ecclesia - Biely Kostol sa objavuje už v pápežských desiatkoch.
Pôvodný kostol v obci bol zasvätený sv. Martinovi a jeho najstarší opis pochádza z roku 1634. Súčasný kostol, ktorý je dominantou obce, bol postavený v rokoch 1940 - 1941.
Poloha Slovenska v Európe
Významné pamiatky v Bielom Kostole
Jednou z najvýznamnejších pamiatok Bieleho Kostola je barokový kaštieľ, postavený v roku 1719. Táto dvojpodlažná štvorkrídlová stavba slúžila ako letné sídlo a majer trnavskej jezuitskej univerzity. Kaplnka umiestnená v severnom krídle a arkádová chodba dodávajú kaštieľu osobitý šarm.
Aktivity a voľný čas
Pre milovníkov prírody a histórie ponúka obec Náučný chodník chotárom Bieleho Kostola. Neďaleké Trnavské rybníky sú domovom až 150 chránených druhov vtákov, čo robí z tejto oblasti raj pre ornitológov a milovníkov prírody. Cez obec vedie aj cyklotrasa Šúrovce - Trnava - Častá, ktorá je ideálna pre cyklistov všetkých vekových kategórií.
Obec Kostolné je spomínaná v historických dokumentoch v 14. storočí. Patrila k panstvu Čachtického hradu. Žigmund ho 7. marca 1392 daroval za zásluhy vojvodovi Ctiborovi zo Ctiboríc s Čachticami a 20 dedinami, medzi ktoré patrila i obec Kostolné. Toto sú písomné správy.
Obec však bola pravdepodobne založená ešte v 13. storočí po tatárskom vpáde, kedy boli tieto kraje vyľudnené. Na tieto územia boli povolaní kolonisti - Kumáni, ktorí unikali pred tatárskymi hordami a po uhorskej krajine si zakladali osady.
K zaujímavej histórii obce patria popolnice s popolom, ktoré sa našli pri kopaní základov domov v časti Sachanovec, či pri budovaní hospodárskych budov bývalého JRD.
Prietrž bola do roku 1565 senickou fíliou. V tomto roku bola v miestnej časti Vŕšok postavená drevená kaplnka, ktorá bola v roku 1591 nahradená kostolom z tvrdého materiálu. Aj nový kostol už po niekoľkých rokoch nespĺňal kapacitné požiadavky a bol v roku 1616 rozšírený. Evanjelici ho využívali však iba do roku 1671 kedy im bol počas prenasledovania evanjelikov násilne odobraný a evanjelický farár bol vyhnaný a nahradený katolíckym pátrom.
Katolícky kňazi sa v čisto evanjelickej obci necítili dobre a postupne z nej všetci utekali preč. V roku 1688 ostal kostol prázdny a zase ho obsadila evanjelická cirkev. Chrám bol v roku 1724 zase rozšírený, bola pristavená veža a bol obohnaný múrom. Už v roku 1733 bol kostol zasa evanjelikom odobraný a evanjelický farár vyhostený.
Ale barón Jesenák, ktorému Prietrž vtedy patrila vymohol vo Viedni u cisára Karola VI. prenesenie práv artikulárnej cirkvi zo Stráží pri Piešťanoch do Prietrže. Základný kameň nového artikulárneho chrámu bol položený 29.mája 1733. Tento artikulárny chrám slúžil v Prietrži až do roku 1906 kedy bol silnejším zemetrasením silno poškodený a musel byť zbúraný.
Tabuľka č.
| Obdobie | Sobášnosť (‰) | Živorodenosť (‰) | Úmrtnosť (‰) |
|---|---|---|---|
| 1880-1930 | 8,19 | 29,91 | 18,53 |
| 2005-2009 | 3,61 | 4,98 | 13,53 |
Vedenie matrík v Prietrži súvisí s postavením artikulárneho evanjelického kostola v obci. Matriky sa začali písať po 11.novembri 1733. Vtedy boli v matrikách vedené viaceré obce ktoré pripadali k prietržskej artikulárnej cirkvi. Matriky boli vedená pre obce Prietrž, Brezová pod Bradlom, Senica ( a dve jej terajšie časti Kunov a Čáčov), Častkov, Hlboké, Jablonica, Krajné, Podbranč, Podkylava, Rovensko, Rohov a Rybky, Sobotište, Turá Lúka a Vrbovce.
Prvé informácie o počte obyvateľov Prietrže sú z roku 1715. Obec vtedy mala väčšinou poddanské rodiny a roľnícke, ktoré boli v tej dobe zbedačované a nemohli vlastniť vlastný záprah. Týchto rodín bolo spolu 46 a k nim ešte treba prirátať 4 slobodné domácnosti. V roku 1752 mala obec už 109 rodín.
Najvyšší počet obyvateľov Prietrž dosiahla v roku 1828 a to 1591 ľudí, ktorí žili v 228 domoch. Na jeden dom pripadalo zhruba 7 obyvateľov. Od toho roku počet obyvateľov Prietrže až po rok 1890 postupne klesal. Najmenej ľudí v sledovanom období žilo v Prietrži podľa zistených informácií v roku 1880. Obec vtedy čítala 907 obyvateľov. Od ďalšieho sčítania v roku 1890 až po koniec až po 1930 počet obyvateľov rástol.
V Prietrži sa v tomto roku nachádzalo až 1 010 obyvateľov s evanjelickým a.v. vyznaním, čo predstavovalo až 95,28 % podiel z celkového počtu obyvateľov obce. V obci sa nachádzali i rímskokatolíci, ale bolo ich iba 45 s celkovým podielom 4,25 %. Z iných vierovyznaní boli v obci už iba Židia, ku ktorým sa hlásilo v roku 1910 iba 5 obyvateľov obce.
Snažili sme sa porovnávať súčasný stav obce Prietrž so súčasným stavom v Trnavskom kraji a v Slovenskej Republike. Priemerná hrubá miera živonarodených v rokoch 2005 až 2009 bola v Prietrži 4,98 ‰, zatiaľ čo v kraji bola 9,28 a v SR dokonca 10,42 ‰. V Prietrži sa v rokoch 2005 až 2009 priemerne uskutočnilo 3,61 sobáša na 1000 obyvateľov za rok. Hrubú mieru úmrtnosti má zase obec Prietrž nad úrovňou Slovenska a Trnavského kraja.