Kostol svätých Filipa a Jakuba je významnou rímskokatolíckou sakrálnou stavbou nachádzajúcou sa na Alstrovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača. Jeho história siaha až do 14. storočia.
História Kostola
Najstaršia písomná zmienka o kostole je z roku 1390, avšak odborníci predpokladajú, že existoval už v prvej polovici 14. storočia. V prvej polovici 14. storočia bola kaplnka na miestnom cintoríne postupne prestavaná na kostol v gotickom slohu. Farský kostol vznikol postupnou prestavbou z kaplnky, či menšieho kostola na cintoríne. Záznamy o gotickej veži kostola postavenej na dvoch múroch o hrúbke 1,5 m pochádzajú z roku 1306.
Pôvodne bol kostol zasvätený rôznym patrónom, vrátane Všetkých svätých, svätého Leonarda a Panny Márie. V r. 1508 bol kostol zasvätený úcte Všetkým svätým. Na prelome 15. a 16. storočia, po cca 50 ročnej držbe evanjelikmi počas reformácie, sa kostol vrátil v r. 1629 späť katolíkom. Spory o kostol medzi katolíkmi a evanjelikmi skončili až v r. 1637 vyhnaním evanjelického farára z obce.
Podľa knihy „Rača z dehín a pamiatok“ od autora Ludovíta Havloviča, bol 1. mája 1844 kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi. Dôležitým medzníkom v jeho dejinách je 1. máj 1844. Vtedy bol kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi a pri tejto príležitosti dostal aj nový hlavný oltár.
V dejinách tejto historicky významnej račianskej stavby boli v priebehu storočí zaznamenané mnohé významné udalosti. Zmienka o zriadení krypty v kostole je datovaná z r. 1754. Ďalšia prestavba a obnova kostola bola v r. 1888.
Prvý májový víkend teda už neodmysliteľne patrí k Račianskym hodom, ktoré Račania slávia práve pri tejto príležitosti - zasvätenia kostola sv. Filipa a Jakuba.
Bratislava - Rača (SK), kostol sv. apoštolov Filipa a Jakuba ml. (horný) - zvony
Architektúra a Prestavby
Kostol je postavený v gotickom štýle, čo je charakteristické pre sakrálne stavby z tohto obdobia. Ďalšie prestavby kostola niesli známky renesančného a barokového slohu. Súčasná podoba kostola je výsledkom prestavby v r. 1888, ktorá trvala 1 rok. Nepostačujúca kapacita kostola viedla v r. 1888 k prestavbe, ktorá trvala 1 rok.
Po vstupe do tohto pozoruhodného objektu návštevníka zaujme hlavný oltár z kararského mramoru z r. 1949, päť nádherných vitrážnych okien so sakrálnou tematikou z r. 1896, sochy, nástenné obrazy, baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia a dva pamiatkovo chránené barokové bočné oltáre z r. 1700.
Súčasnosť
Kostol slúži svojmu účelu. Dnes kostol slúži ako aktívne miesto bohoslužieb pre miestnu farnosť. V Rači majú štyri kostoly, Evanjelický kostol na Alstrovej ulici č. 39, Katolícky farský Kostol sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici č. 121, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne na Detvianskej ulici č. 35 v Starej Rači a Katedrálu sv. Šebastiána na Peknej ceste č. 2 v Krasňanoch.
Kostol svätých Filipa a Jakuba je významnou rímskokatolíckou sakrálnou stavbou nachádzajúcou sa na Alstrovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača. Jeho história siaha až do 14. storočia.
Ostatné sakrálne stavby v Bratislavskom kraji
Bratislavský kraj reprezentuje takmer komplexne prehľad vývoja sakrálnej architektúry kultových stavieb od najstarších čias. A to nielen z hľadiska štýlovo-architektonického zaradenia, ale aj typologickej rôznosti stavieb: od jednoloďových kostolov a rotúnd, po baziliky, viacloďové halové priestory i centrálne stavby.
Najstaršie zachované kresťanské stavby - aj keď len v základoch identifikované ako veľkomoravské, nachádzajú sa na bratislavskom hrade - bazilika, na hrade Devín - veľkomoravský kostol a kruhová sakrálna stavba v predhradí. A v súčasnom územnom ohraničení bratislavskej arcidiecézy, mimo územnosprávnej jednotky kraja, sa nachádza jediná dokladovaná stojaca stavba veľkomoravského obdobia - kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.
Z románskeho obdobia máme prezentované nálezy kaplnky sv. Jakuba staršieho priamo v meste Bratislava - na Námestí SNP.
Zachované doklady neskororománskej architektúry na území kraja predstavujú kostoly v Kaplnej, v Rusovciach kostol sv. Víta, v Moste pri Bratislave, Podunajských Biskupiciach, Vajnoroch, pričom doteraz úplne zabudnutý a výnimočný je kostol sv. Jána Krstiteľa na cintoríne v Modre, s objaveným cyklom nástenných malieb výraznej kvality a zatiaľ celkom nedoskúmaného rozsahu.
V ďalšom vývoji sakrálnej gotickej architektúry Dóm sv. Martina a kláštorné kostoly františkánov a kláštora klarisiek sú pre Bratislavu ikonickými stavbami stredoveku.
Gotika 14.-teho storočia je v Bratislave rekonštruovaná v obnovenej kaplnke sv. Kataríny na Michalskej ulici, ale do tohto obdobia zaraďujeme kostoly v Devíne, Rači, r. k. kostol v Pezinku Nanebovzatia Panny Márie, vo Svätom Jure na Hornom predmestí, v Pezinku - Grinave, Marianke, v Doľanoch kostol sv. Kataríny aj kaplnku sv. Leonarda, v Závode, Častej, Štefanovej, Limbachu, v Senci kostol sv. Mikuláša. Bratislava, Kostol a kláštor sv. Alžbety.
V nasledujúcom storočí renesancie vznikajú sakrálne stavby: kostol sv. Ducha v Devínskej Novej Vsi, ranorenesančná kaplnka v Dúbravke, kostoly v Lábe, Kostolišti, v Šenkviciach s jedinečne zachovaným renesančným opevnením.
Renesančnú architektúru a podstatu v 17. storočí reprezentujú v Bratislave kostol P. M. Loretánskej kláštora uršulínok, kostol sv. Mikuláša na hradnom kopci. Renesancia zasiahla nielen do architektonického výrazu sakrálnych stavieb, ale nesie i duch reformácie spojený so stavbami najmä evanjelických kostolov, ktoré často, tak ako napríklad kostol Najsvätejšieho Spasiteľa na Františkánskom námestí v Bratislave, boli v čase protireformácie zabrané katolíkmi, v tomto prípade rehoľou jezuitov.
Kostol trinitárov sv. Jána z Mathy - Sv. Trojica, kostol a kláštor Milosrdných bratov, kostol sv. Alžbety v Bratislave, kapucínsky sv. Štefana uhorského v Bratislave, sv. Trojica na Žižkovej ulici v Bratislave, evanjelické kostoly na Panenskej, kostol kanonisiek Notre Dame na Hviezdoslavovom námestí a jezuitská kaplnka Božieho Tela na Panskej ulici v Bratislave, kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke ako centrálna stavba na elipsovitom pôdoryse s kaplnkou P. Márie Ružencovej, kaplnka sv. Rozálie v Lamači, kaplnky pútnického miesta v Marianke, v krajine impozantný kostol Mena P. Márie vo Veľkých Levároch, v Pezinku kapucínsky kostol Najsv. Trojice, v Dunajskej Lužnej so zázračnou Madonou s dieťaťom, kostoly v Jarovciach, Ivanke pri Dunaji, v Rusovciach kostol sv. Kostol v Kráľovej pri Senci je pôvodne kaštieľskou kaplnkou, ktorá sa ako časť krídla kaštieľa zachovala práve z dôvodu svojej funkcie, pričom ostatné časti kaštieľa boli asanované a odstránené.
Typickou centrálou je kostol sv. Margity v Čataji prestavaný práve v duchu klasicizmu v rokoch 1820-1830. Príkladom klasicizmu je i kostol sv. Ladislava na Špitálskej ulici v Bratislave.
V Bratislave kostol Povýšenia sv. Kríža pri Ondrejskom cintoríne, kaplnka cintorína Kozia brána na Šulekovej ulici, katolícky kostol sv. Štefana v Modre a celá rada evanjelických kostolov: v Rači, v Modre slovenský aj nemecký, v Limbachu, v Dunajskej Lužnej - časti Nové Košariská.
Príchod 20. storočia znamená nielen rozširovanie jestvujúcich sakrálnych stavieb (napríklad prístavbu dominantnej novorománskej lode k stredovekej v Moste pri Bratislave), ale aj výstavbu nových na mieste starších kostolov (kostol Nanebovzatia P. Márie - Blumentál), uplatnenie nových štýlov v nových súvislostiach areálov (secesný kostol sv. Alžbety s budovou fary na Bezručovej a škola na Grösslingovej ulici v Bratislave - tzv. Modrý kostolík, ktorý pôvodne vôbec modrý nebol), kostol reformovanej cirkvi na námestí SNP v Bratislave, a celkom reprezentatívnu sériu funkcionalistických stavieb, najmä architekta M. M. Harminca - nový evanjelický na Legionárskej ulici v Bratislave, katolícky v Lamači, evanjelický v Pezinku - Grinave je v autorskej koncepcii dvojice architektov Theiss - Jaksch.