Kostol Premenenia Pána v Španej Doline: História a Architektúra

Špania Dolina, malá dedina ležiaca v Starohorských vrchoch neďaleko Banskej Bystrice, sa navždy zapísala do dejín vďaka ťažbe medi, ktorá sa vyvážala do celého vtedy známeho sveta. Dnes je táto malebná banícka obec pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry, ktorej dominantou je rímskokatolícky Kostol Premenenia Pána.

Kostol Premenenia Pána je určite najvýraznejšou pamiatkou Španej Doliny.

História Kostola

Symbolom malebnej baníckej dedinky je rímskokatolícky Kostol Premenenia Pána. Kostol vznikol na základoch pôvodnej románskej stavby. Stojí na vŕšku v opevnenom areáli. Vďaka tomu poskytoval kostol, spolu s baštou a farou, v čase nebezpečenstva úkryt obyvateľom.

Keďže bol údajne postavený v roku 1254, mnohé publikácie ho označujú za najstaršiu stavebnú pamiatku v tejto lokalite, ba dokonca za najstarší kostol v blízkom okolí. Ide v podstate o logickú úvahu, ktorá vychádza z nápisu situovaného nad vstupným renesančným portálom vedúcim do lode kostola. Rok 1254 sa tak natrvalo usadil v populárnej i v odbornej spisbe.

Dochované pramene do konca 15. storočia sa v súvislosti s územím dnešnej Španej Doliny zmieňujú len o baniach. Informácie sú dokonca natoľko strohé, že je problémom i samotné datovanie vzniku obce. O kostole, prípadne aspoň o kaplnke by sme teda darmo hľadali nejakú zmienku. Vzhľadom na datovanie uvedeného nápisu do prvej tretiny 18. storočia, možno konštatovať, že rok 1254, kedy malo byť postavené sanktuárium, je viac ako pochybný.

Príčina vzniku takýchto omylov je jednoduchá a celkom pochopiteľná. I ďalší argument neexistencie kostola minimálne do prvej polovice 15. storočia je prostý. V historickom chotári Banskej Bystrice v tomto čase podľa prameňov stáli len farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Špitálsky kostol, kostol sv. Jakuba a kostol sv. Antona v Sásovej.

Podľa kostolov sa zvyklo hovoriť aj osadám napr. Sv. Jakub a sv. Anton (Sásová). Pravdivou informáciou vyčítanou z nápisu ale určite zostáva, že dnešná podoba špaňodolinského kostola je výsledkom postupných prestavieb. Počiatky tejto stavby však treba hľadať najskôr v polovici 15. storočia.

Po kultúrnej a stavebnej stránke sa druhá polovica 15. storočia v Banskej Bystrici niesla v duchu radikálnej prestavby farského kostola, čo si určite vyžadovalo prítomnosť odborníkov z tejto oblasti remeselnej výroby. Ako bolo zvykom, za výstavbou sakrálneho objektu stál zväčša štedrý darca - donátor. V druhej polovici 15. storočia vlastnili na území Španej Doliny bane mnohí významní banskí podnikatelia.

Spory, ktoré prepukli koncom dvadsiatych rokov 16. storočia kvôli spravovaniu bratskej pokladnice, nám odkrývajú i povinnosti a zvyklosti, ktoré baníkom od nepamäti vyplývali voči farskému kostolu. Podľa dochovaných dokumentov baníci z vlastnej vôle odvádzali prostredníctvom bratstva pravidelný príspevok, tzv. rudu Panny Márie. Peniaze utŕžené z predaja tejto rudy boli vo veľkej miere použité na prestavbu a výzdobu farského kostola. O tom, že by sa príspevky používali aj na prestavby iných blízkych kostolov zmienka nie je.

Banské robotníctvo sa spočiatku neusadzovalo v Španej Doline natrvalo. Ešte na začiatku 16. storočia sú označovaní ako fluktuujúci element pochádzajúci z rôznych krajov. V inom dokumente sa zase hovorí, že „väčšia časť nemá ani určité bydlisko, ale sem tam sa ponevierajú ako sa im zachce“.

Významným zlomom v cirkevných dejinách Španej Doliny bol príchod reformácie. Je všeobecne známe, že v druhej polovici 16. storočia sa v Uhorsku začali radikálne meniť náboženské pomery. Zmeny v tejto oblasti neobišli ani Banskú Bystricu. Nový náboženský prúd našiel veľmi rýchlo svojich prívržencov najmä medzi všeobecne nespokojným banským robotníctvom.

Práve pod dohľadom posledného spomínaného protestantského duchovného bola v roku 1593 špaňodolinská kaplnka prestavená na kostol. Okrem na začiatku spomínaného nápisu a kartuše s rokom 1593, ktorá je situovaná nad južným vstupným portálom kostola, potvrdzuje dobu stavby aj pokladničná kniha Kremnice.

Z mobiliáru, ktorý patril v druhej polovici 16. storočia do vybavenia kaplnky a neskôr kostola sa dodnes zachoval kalich datovaný rokom 1574. Tento sakrálny predmet bol zhotovený zo strieborného pozláteného plechu. Je signovaný prekríženým kladivkom a baníckym želiezkom - znakom špaňodolinského baníckeho bratstva.

Priaznivý vývoj pre evanjelickú konfesiu sa v nasledujúcom storočí začal radikálne meniť a zložitá politická situácia 17. storočia (turecká hrozba, protihabsburské povstania a rekatolizácia) výrazne poznačila aj život v Španej Doline. Pôsobenie protestantských kazateľov však pokračovalo napriek nepriaznivým tendenciám i v tomto období.

Náboženské vyznanie banských zamestnancov bolo výrazne ovplyvňované i banskými úradníkmi, ktorí boli prívržencami katolicizmu. Nad baníkmi evanjelického vyznania visela neustále hrozba straty zamestnania a obydlia, teda všetkých zamestnaneckých výhod.

Podľa vizitácie, ktorú vykonal archidiakon Štefan Bartók v roku 1657 (využil kompetenčné spory a začal vizitovať aj evanjelické cirkevné zbory vo Zvolenskej stolici), bolo podľa jeho záznamov v Španej Doline asi 60 katolíkov a 2000 luteránov. Katolícke omše slúžili jezuiti z Banskej Bystrice.

V roku 1699 došlo k ďalšiemu zabratiu kostola, keď komora zobrala od luteránov naspäť svätostánky v Španej Doline a Tajove. Z nasledujúcich udalostí vyplýva, že kostoly boli za krátky čas opätovne vrátené.

Vypovedanie Adama Brestovina zo Španej Doliny a prebratie kostola od evanjelikov neprebehlo bez násilností. Proti vzniknutej situácii prejavili špaňodolinskí baníci protestantského vyznania svoju nevôľu a vzbúrili sa. Baníci počas vzbury obsadili miestnu školu i kostol a neboli ich ochotní vydať. Po správe o vyslaní cisárskeho vojska priamo do Španej Doliny sa vzbúrenci opevnili na cintoríne, ktorý bol okolo kostola, no proti vycvičenému vojsku sa dlho nedokázali brániť.

Po utíšení Rákociovcov sa náboženské pomery v obci konečne ustálili. V roku 1709 sa sem vrátili jezuiti. Pôsobili tu až do roku 1777, teda ešte štyri roky po oficiálnom zrušení rádu. Pod ich vplyvom sa celá Špania Dolina vrátane okolitých uhliarskych a drevorubačských osád stala definitívne katolíckou.

Z vizitačnej správy archidiakona Medňanského, z roku 1713 vieme, že tu pôsobili dvaja pátri - jezuiti. Jeden nemeckej národnosti a druhý slovenskej. Okrem troch, z 1508 obyvateľov boli v Španej Doline už všetci katolíci.

Architektúra a Interiér

Kostol Premenenia Pána je jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1254.

V interiéri kostola sa zachovali maľby od Jozefa Hanulu a zariadenie zo 17. až 18. storočia. Dominantou interiéru kostola je vždy hlavný oltár. Špaňodoliský bol údajne stĺpovitý s obrazom premenenia Pána.

Najväčšou vzácnosťou v kostole je barokový organ z roku 1751, ktorý zostavil majster Martin Podkonický, jeden z najvýznamnejších organárov neskorého baroka na Slovensku. Tento klenot medzi hudobnými nástrojmi je jediným zachovalým pôvodným organom majstra Podkonického. Dvanásťregistrový organ dali postaviť jezuiti pri príležitosti návštevy cisára Františka I.

Kostol počas reformácie patril evanjelikom, neskôr ho opäť získali katolíci. K tomuto obdobiu sa viaže vybudovanie unikátneho prekrytého dreveného schodiska, ktoré vedie ku kostolu z námestia.

Krásne kryté schodisko, ktoré pri návšteve obce určite nesmiete vynechať, má 162 schodov.

Dispozícia organa:

Historická obnova barokového organa v Španej Doline bola s veľkou pravdepodobnosťou najsledovanejšou obnovou v histórií obnov organov na našom území. Právom tomuto organu naša pozornosť náleží. Ide totiž o kompletne zachovaný, autentický barokový organ, ktorý v roku 1751 skonštruoval majster Martin Podkonický.

Pri obnove vzdušnice bol objavený rukopisný nápis majstra Martina Podkonického, ktorý zanechal na vzdušnici, ktorá sa nachádza priamo nad hlavou organistu. Nápis na vzdušnici: „Constructit Martinus Potkonicki Organopaegus Neosoliensis Anno Domini 1751“

Treba povedať, že organ v Španej Doline je mimoriadne vzácny a jedinečný aj preto, že jeho dispozícia a veľkosť nie sú vôbec typické pre vtedajšie slovenské pomery a už vôbec nie pre vidiecke kostoly. Jeho dispozícia a dispozičný návrh dáva tušiť viaceré pravdepodobnosti:

• V čase konštruovania organa musel pôsobiť v Španej Doline hudobník - organista, ktorý tento organ s jeho dispozíciou vedel využiť a stál určite aj pri návrhu jeho dispozície.
• Majster Podkonický sa v Španej Doline okrem precíznej práce vyznamenal aj dvomi progresívnymi prvkami v stavbe organa: samostatný hrací stôl a stavba sústavy klinových mechov, typická viac pre francúzske ako pre slovenské barokové organárstvo.
• 12-registrový organ s pedálom taktiež poukazuje na to, že farnosť Špania Dolina v tom čase disponovala finančnými prostriedkami a tak si za finančnej pomoci baníkov mohla takýto vzácny organ dovoliť.

Navštívili ste ju aj vy alebo tento výlet ešte len plánujete? Čo vás na Španej Doline najviac okúzlilo?

tags: #kostol #v #spanej #doline