Drevený artikulárny kostol Leštiny: História a architektúra

Drevený artikulárny evanjelický kostol z roku 1688 s drevenou zvonicou láka turistov z blízkeho aj ďalekého okolia do malej obce neďaleko Dolného Kubína. Národná kultúrna pamiatka sa nachádza priamo v obci Leštiny. Kostol sa nachádza v malej obci Leštiny 7 km od mesta Dolný Kubín. Leštiny sú obec na dolnej Orave v okrese Dolný Kubín, s počtom 264 obyvateľov. Obec Leštiny leží v údolí oddeľujúcom Chočské vrchy a Oravskú vrchovinu. Svojim rozsahom (694 ha) a počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie v okrese. Pomenovanie obce je od slova "lieštiny", čo znamená lieskami porastené okolie, ktoré hojne rastú v jej okolí.

História obce a kostola

Hoci obec, čo sa týka rozlohy a počtu obyvateľstva patrí medzi najmenšie v okrese, má bohatú históriu. Jej územie bolo osídlené už v dobe bronzovej, o čom svedčí nález bronzovej ihlice s guľovitou hlavicou, ktorá sa našla pri zemných prácach v bývalom družstevnom dvore. Prvá písomná zmienka je z roku 1325, keď sa Leštiny ako "Leschna" spomínajú v metačnej listine susedného Vyšného Kubína. Ako poddanská obec patrila Oravskému panstvu až do roku 1548, kedy ju kráľ Ferdinand I. spolu s obcami Osádka a Srňacie daroval rodine Zmeškalovcov. Od týchto čias až do zrušenia poddanstva sú dejiny obce úzko späté s dejinami tejto zemianskej rodiny.

Vzhľadom na svoju polohu, členitosť chotára a prírodné podmienky malo obyvateľstvo obce pre svoj život ťažké podmienky, neraz bola obec vyľudnená a musela sa znova osídľovať. Obyvateľstvo obce neobišli ani udalosti stavovských povstaní, pohybu v meruôsmych rokoch, viacero mladých položilo svoje životy v I.a II. svetovej vojne. V roku 1949 tu bolo založené prvé jednotné roľnícke družstvo na Orave. V súčasnosti sa obec zameriava predovšetkým na rozvoj turistického ruchu. Okolie poskytuje vynikajúce možnosti na rozvoj cykloturistiky.

Jednou z najvýznamnejších kultúrno - historických pamiatok celej Oravy je leštinský drevený artikulárny kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1688 a 1689 s bohatou farebnou výzdobou a vybavením interiéru. Bol postavený na kopci a slúži ako evanjelický kostol na celej Dolnej Orave. Matrika evanjelickej farnosti v Leštinách je vedená od roku 1786.

Drevené evanjelické artikulárne kostoly dostali svoje pomenovanie od artikúl - článkov dohody na šopronskom sneme v roku 1681. Časť artikúl sa dotýkala náboženských otázok a prinášala určité obmedzené slobody pre protestantov. Podľa artikuly 25 a 26 bolo možné postaviť aj nové protestanské kostoly podľa nariadených podmienok: po dva v tých stoliciach, kde boli kostoly odobraté - tzv. spádové kostoly, pre dve vzdialenejšie stolice, postavené do roka, iba z dreva, bez jediného klinca a bez základu, na odľahlom mieste, bez veže a zvona, so vzhľadom blízkym obytnému domu, s vchodom situovaným nie priamo z ulice. Takto vybudované chrámy dostali všeobecne názov artikulárne.

Leštinský artikulárny kostol sa do dnešných dní zachoval v neporušenom intaktnom stave a v autentickom prírodnom prostredí. Svojou pamiatkovou hodnotou je jedným z najvzácnejších drevených sakrálnych objektov na celom území Slovenska. Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V kostole sa každú nedeľu konajú evanjelické Služby božie.

Architektúra a konštrukcia

Z architektonického pohľadu predstavuje typický model kostola z konca 17. storočia. Kostol v Leštinách postavili v rokoch 1688 až 1689 na príkaz Jóba Zmeškala, kapitána hradnej stráže na Oravskom hrade a prvého vicišpána v Dolnom Kubíne. Spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara. Pôvodná stavba bola bez veže a bez zvonov.

Kostol má podlhovastý pôdorys a je na príkrom svahu. Tento sklon bol vyrovnaný kamennou základňou. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov. Dominantu kostola tvorí veľká valbová strecha pokrytá dreveným šindľom. Súčasťou kostola je aj malá prístavba za oltárom. Vstup do kostola tvorí portál s archivoltou.

V 70. rokoch 18. storočia bol kostol zrekonštruovaný a vonkajšiu rustikálnu fasádu nahradilo doskové debnenie. V roku 1775 farníci zrekonštruovali aj interiér a maľby z konca 17. storočia boli nahradené novými. Až v roku 1877 veriaci dobudovali zvonicu, ktorú s kostolom prepojili krytým schodiskom.

Interiér

Interiér kostola je bohato zdobený a vyniká rôznorodosťou tvarov, farieb a motívov. Dominujú nástenné kvetinové maľby zo 17. storočia. Vnútorné zariadenie kostola pochádza zo 17. až 18. storočia. V interiéri kostola sa nachádza barokový oltár s drevorezbou z konca 17. storočia a bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia.

Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená renesančná kazateľnica zo začiatku 18. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Mešku z roku 1753. Zaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia.

Artikulárne kostoly a UNESCO

Kostol postavili podľa pravidiel výstavby artikulárnych kostolov. Drevené evanjelické artikulárne kostoly museli byť postavené do roka, iba z dreva, bez jediného klinca a bez základu, na odľahlom mieste, bez veže a zvona, so vzhľadom blízkym obytnému domu, s vchodom situovaným nie priamo z ulice. Na ich stavbu nesmel by použitý kameň ani železo, výlučne iba drevo.

Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka zahŕňajú osem kultúrno-historických pamiatok, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Do súboru zapísaných pamiatok patria chrámy, ktoré prezentujú európsku drevenú sakrálnu architektúru z 15. až 18. storočia:

• Rímskokatolícke:
  • Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
  • Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
• Evanjelické:
  • Artikulárny kostol, Hronsek
  • Artikulárny kostol, Kežmarok
• Gréckokatolícke:
  • Chrám sv. Michala Archanjela, Ladomirová
  • Chrám sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
  • Chrám sv. Mikuláša, Bodružal

Súčasný stav a monitoring

Od roku 2011 vykonávajú technologickí pracovníci PÚ SR z Odboru konzervačnej vedy - OKV monitoring stavu týchto drevených pamiatok v rámci plnenia plánu hlavných úloh, schválených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Od roku 2014 bol monitoring realizovaný aj s reštaurátormi Oblastného reštaurátorského ateliéru v Bratislave.

Hlavnou úlohou monitoringu je meranie relatívnej vzdušnej vlhkosti bezdotykovým vlhkomerom v interiéri aj exteriéri chrámov. Ďalej je kontrolovaný stav drevených konštrukcií chrámov, doskových obložení, nástenných malieb a iných drevených diel, ktoré podliehajú rôznym vplyvom - biologickým (drevokazný hmyz, plesne), fyzikálnym (vlhkosť, UV žiarenie) alebo mechanickým (vandalizmus).

Počas obhliadok drevených chrámov bola pozorovaná činnosť drevokazného hmyzu v chrámoch v Hervatove, Ladomirovej, Ruskej Bystrej a Tvrdošíne. Taktiež bola potvrdená prítomnosť plesní v chrámoch v Bodružali, Hervartove, Leštinách a Ruskej Bystrej. Poškodenia vplyvom vlhkosti a zatekania boli pozorované v chrámoch v Hervartove a Leštinách.

Okrem toho boli zistené aj stále pretrvávajúce nedostatky, ako napríklad popísaná drevená kazetová výzdoba chóru v interiéri a znehodnotené lampy v exteriéri chrámu v Leštinách, chýbajúce ochranné UV fólie na oknách presbytéria v chráme v Ladomirovej, zhoršujúci sa stav poškodených trámov vo veži v chráme v Ruskej Bystrej, ako aj uvoľnená polychrómia sochárskej výzdoby v chrámoch v Ruskej Bystrej a Tvrdošíne.

V chrámoch v Bodružali, Hronseku a Ruskej Bystrej boli opravené poškodené šindle strešnej krytiny a v chráme v Leštinách boli na južnej strane namontované nové odkvapové ríny. V chráme v Kežmarku bola v celom objekte vymenená elektroinštalácia.

Na základe výsledkov monitoringu drevených chrámov sú vydávané odporúčania na riešenie zistených nedostatkov.

Osobnosti obce Leštiny

• Jozef Gašparík-Leštinský - ľudovýchovný spisovateľ a nakladateľ
• Adolf Medzihradský - pedagóg, osvetový pracovník
• Jób Zmeškal - výchovný spisovateľ
• Mikuláš Zmeškal - hudobník a skladateľ, osobný priateľ Ludwiga van Beethovena
• Univ. prof. Ing Juraj Buša - strojný inžinier, vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník, verejný činiteľ
• Ludvik Medzihradský - učiteľ, spisovateľ, historik, botanik

Základné informácie

tags: #dreveny #artikularny #kostol #lestiny