Kostol Povýšenia svätého Kríža v Žiari nad Hronom je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou. Terajší kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v roku 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Stavba kostola bola realizovaná v rokoch 1806 až 1813.
Vyrástol na zbúranom chráme pravdepodobne románskeho pôvodu, jestvujúceho už v roku 1237 a neskôr spomínaného v rokoch 1332 - 1337. Klasicistický dvojvežový kostol je druhou najvýznamnejšou architektonickou sakrálnou stavbou. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia.
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Žiari nad Hronom
História kostola
Prvý kostol v obci existoval už od roku 1332. Najstaršia písomná zmienka o starom kostole je z roku 1527, kedy sa spomína ako starý. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1527, kedy sa spomína ako starý. V najstaršej kanonickej vizitácii z roku 1626 sa nachádzajú záznamy o veľkom poškodení interiéru farskej budovy i samotného kostola.
Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí. Veľký požiar vo Svätom Kríži 3. júla 1661 zničil nielen celé mestečko, ale aj kostol a zvonicu so štyrmi zvonmi. Opätovne vyhorel aj pri požiari v roku 1740. Po týchto zničujúcich požiaroch ostal gotický svätokrížsky kostol aj so svojím okolím v ruinách.
Začiatkom 19. storočia banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely usúdil, že kostol už nemôže ďalej slúžiť svojmu účelu. Starý kostol preto v roku 1806 zbúrali, zrušili kryptu pod hlavným oltárom a získaný kameň použili na výstavbu nového, klasicistického kostola.
Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Plány jednoloďového dvojvežového kostola vypracoval kňaz Rehole piaristov, Florián Dom. Kostol je postavený približne na mieste starého kostola.
V roku 1811 bola dokončená hrubá stavba chrámu. Na chóre bol umiestnený organ zo starého kostola a vo vežiach pôvodné zvony. Po dokončení maliarskych, sochárskych, tesárskych, sklenárskych a zlatníckych prác v interiéry kostola, biskup Zerdahely dňa 14. septembra 1812 na sviatok Povýšenia sv. Kríža kostol vysvätil. Do hlavného oltára uložil relikvie svätých Fulgencia, Jukundína a Severína. Dokončovacie práce trvali do 6. októbra 1813. Náklady na postavenie kostola dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu.
Architektúra a interiér kostola
Súčasný dvojvežový kostol je postavený v klasicistickom slohu. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia. Fasáda kostola má vysunutú vstupnú časť - portikus - so šiestimi toskánskymi stĺpmi. Fasáda má predstavaný portikus, nad ktorým je trojuholníkový tympanón. Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu.
Nad vstupom je trojuholníkový tympanón a v jeho strede je umiestnený erb biskupa Zerdahelyho od Leopolda Forstra. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra. Nad hlavným vchodom medzi vežami je umiestnený medený, pôvodne pozlátený kríž. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“
Na dvoch tabuliach pod sebou je latinský nápis od biskupa Rudňanského z roku 1847: „Ecce crucem Domini, fugite partes adversae“, čo v preklade znamená: Hľa kríž Pána, ujdite nepriatelia. Na priečelí po obidvoch stranách hlavného vchodu sú pamätné tabule, ktoré venoval Spolok Sv. Vojtech, ako prejav úcty významným národným a cirkevným dejateľom - Dr. Štefanovi Moyzesovi, prvému predsedovi Matice slovenskej a Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej, ktorý bol svätokrížskym kňazom a je pochovaný na mestskom cintoríne v Žiari nad Hronom.
V každej veži sú dva zvony. V severnej veži sa nachádza veľký zvon, ktorý má 1660 kilogramov a odliaty bol v roku 1948. V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v r.1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archaniela., Floriána a Jána Nepomuckého. Nachádza sa tu aj umieráčik z roku 1924, vážiaci 58 kilogramov. Tu sa nachádza aj umieráčik (58kg) z r.1924.
V južnej veži je umiestnený Medián - stredný z roku 1924 k úcte Nepoškvrneného počatia P. Márie a malý z toho istého roku k úcte svätého Kríža. V južnej veži sú taktiež dva zvony. Jeden 750kg (medián-stredný) z r.1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z r.1924 k úcte svätého Kríža. Veža sa spolu s krížom vypína do výšky 30 metrov. Táto veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m.
Vo svätyni nad hlavným oltárom je obraz - olejomaľba Povýšenia svätého Kríža od viedenského maliara Františka Schöna z roku 1809. Znázorňuje udalosť opätovného postavenia svätého Kríža na Golgote. V chrámovej lodi sú štyri bočné oltáre zasvätené: svätej Anne, svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, Anjelovi strážcovi a Panne Márii Karmelskej - Škapuliarskej. Nad každým oltárom je olejomaľba s vyobrazením príslušného svätca. Najnovší je obraz Panny Márie Karmelskej - Škapuliarskej z roku 1949 od Edmunda Messányiho z Nitry.
Okrem kaplnky Panny Márie Sedembolestnej je v kostole kaplnka Panny Márie Lurdskej. Svätyňa kostola je štvorcového tvaru a kostolná loď obdĺžniková. K vonkajšej pravej strane svätyne je pristavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a k vonkajšej ľavej strane sakristia, čím kostol v pôdoryse dostáva tvar kríža a vytvára jednoliaty celok.
Pod severnou vežou kostola je vybudovaná krypta, určená na pochovávanie biskupov Banskobystrickej diecézy, ktorú v roku 1808 nechal postaviť banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely. Pod severnou vežou kostola je krypta banskobystrických biskupov. Nad vchodom, ktorý je situovaný z bočnej fasády, je umiestnený nápis: Sepultura episcorum neosoliensium. V hrobke sú uložené pozostatky šiestich banskobystrických biskupov - Františeka Berchtolda, Gabriela Zerdehelyho, Jozefa Belánskeho, Karola Rimelyho, Mariána Blahu, Štefana Moyzesa - a dvoch kňazov J. Šimúniho a F. S. Molnára.
| Biskup | Roky spravovania diecézy |
|---|---|
| František Berchtold | 1776 - 1793 |
| Gabriel Zerdahelyi | 1800 - 1813 |
| Jozef Belánsky | 1823 - 1843 |
| Štefan Moyses | 1851 - 1869 |
| Karol Rimely | 1893 - 1904 |
| Marián Blaha | 1920 - 1943 |
Svätokrížska farnosť je veľmi stará. Prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254-1264). Pri kostole sa nachádza pohrebná kaplnka rodiny Anderleovcov z roku 1867. Pred hrobkou stojí na kamennom podstavci socha sv. Rócha, neskorobaroková z roku 1788.
Žiar nad Hronom (SK) kostol povýšenia Svätého kríža -zvony
Súčasnosť
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Dňa 22. 09. 2001 bol kostol slávnostne konsekrovaný banskobystrickým diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom. Stojí v juhovýchodnej časti mesta.
Medzi významné udalosti v nedávnej histórii patrí 25.6.2015, kedy je mesto Žiar nad Hronom zasvätené Povýšeniu sv. Kríža. Dňa 22.9.2016 sme oslávili 15. výročie vysvätenia kostola SPM, sv. omšu celebroval ThDr. Ján Kuneš farár a slávnostný kazateľ bol diakon MUDr. V roku 2020 zasiahla aj našu farnosť pandémia koronavírusu a z tohto dôvodu boli ukončené verejné bohoslužby 11.3.2020 a začali byť vysielané našimi mladými cez internet.
Kostol Povýšenia svätého Kríža je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Žiaru nad Hronom a svedčí o bohatej histórii a náboženskom živote tohto regiónu.