Najvyšší Bohovia v Ázijských Náboženstvách

Ázia je svetadiel s najpestrejšou religióznou štruktúrou obyvateľstva. Táto pestrosť je podmienená najmä tým, že v Ázii vznikli takmer všetky súčasné religiózne systémy, z ktorých mnohé sa rozšírili z Ázie na iné svetadiely, iné zostali typickými ázijskými relígiami.

Ani jedna z relígií nemá v Ázií výraznejšiu dominanciu. Svedčí o tom fakt, že najvyšší počet vyznávačov má islam, ku ktorému sa však hlási len 22,7 % obyvateľov Ázie. Na druhom mieste je hinduizmus (20,9 %), nasledujú taoizmus a konfuciánstvo (10,4 %), budhizmus (9,8%) a kresťanstvo (8,2 %). Kresťanstvo má teda v Ázií najnižšie zastúpenie v kontexte ostatných svetadielov.

Pomerne veľká skupina (20,2 %) sa hlási k bezkonfesijným náboženstvám (najmä v dôsledku ateizačnej politiky Číny a Severnej Kórei). V juhozápadnej Ázii dominuje islam, ktorý má výraznú prevahu vo všetkých krajinách s výnimkou Cypru, Libanonu a Izraelu, kde je zastúpené kresťanstvo a judaizmus.

V južnej Ázii dominuje hinduizmus. Čiastočne sa však o vplyv delí s budhizmom, džinizmom, sikhizmom a islamom. India je kolískou viacerých religióznych systémov, čo sa odzrkadľuje v pestrej konfesijnej štruktúre obyvateľstva.

V juhovýchodnej Ázii dominuje budhizmus nad ostatnými religióznymi systémami. Jedine Laos má menej výraznú prevahu budhizmu. V Austronézii je pomerne rôznorodá náboženská štruktúra obyvateľstva. V Číne je rozšírený hlavne budhizmus, konfuciánstvo a taoizmus.

Typickou črtou čínskeho obyvateľstva je multikonfesionalita, čiže jeden človek často vyznáva a vykonáva obrady v rámci viacerých relígií. To problematizuje štatistické podchytenie náboženskej štruktúry obyvateľov Číny. Vzhľadom na to, že sa v Číne oficiálne realizuje ateizačná politika, značná časť obyvateľstva sa hlási k bezkonfesijným (71 %).

Hinduizmus

Hinduizmus je najstaršie zachovalé svetové náboženstvo, a zároveň indické národné náboženstvo - najväčšie na svete (v Indií má až 751 miliónov vyznávačov). Podľa hinduizmu existuje najvyššia bytosť, druh absolútneho a neosobného ducha - brahma, ktorý sa niekedy chápe ako všeobjímajúca realita, ktorá je sama osebe jedna a jediná a z ľudského hľadiska je to realita osiahnutá vo všetkom, čo je, a preto sa objavuje v nekonečnom množstve aspektov.

Tieto aspekty jednej reality symbolizuje mnoho hinduistických bohov a bohýň. Napr. Brahma je tozto realitou v úlohe stvoriteľa vesmíru. Od neho pochádza všetok svet. Tento nedostupný Brahma sa v teľuje v podobe dvoch komplementárnych bohov, ktorí sú o niečo bližší bežným smrteľníkom. Sú to Šiva - božstvo dynamické - život postupne tvorí a ničí - a Višnu - statické božstvo - zodpovedné za udržiavanie tohto sveta.

Celkove sú tieto božstvá považované za triádu: Brahma - stvoriteľ, Šiva - ničiteľ, Višnu - udržovateľ. Vyznávač hinduizmu uctieva jednu určitú podobu boha - svojho ištavédu, pričom mu nerobí veľký problém prejsť od uctievania jedného boha k inému. Brahma zohráva veľmi abstraktnú úlohu, preto je zriedkakedy uctievaný.

Trimurti - Brahma, Višnu, Šiva

Existujú však rôzne višnuistické a šivaistické sekty. Kým Višnu má charakter dobrého a priaznivého boha, Šiva je bytosťou rozporuplnou. Často je reprezentovaný ako askét, je bohom meditácie a jogínov. Súčasne je bohom síl rodenia a umierania. Pomerne veľký význam sa ešte pripisuje bohyni Šakti.

V doktríne hinduizmu má veľký význam učenie o karme, darme a samsáre. Karma je súhrn všetkých skutkov, rečí a konaní človeka, ktoré majú podľa kvality za následok odmenu alebo trest. Podľa neho sa pri fyzickej smrti človeka určuje, v akej podobe sa znovuzrodí. Darma je kozmický poriadok všetkých vecí, v ktorom má každý svoje náboženské a spoločenské povinnosti. Samsára je učenie o prevteľovaní duší. Spočíva v presvedčení, že duša nemá len jeden krátky život, ale putuje z jedného života do druhého.

Najvyšším cieľom duše je vymaniť sa z kolobehu životov a ocitnúť sa v stave - mokša (u budhistiv - nirvána). Kult v hinduizme má značne individuálny charakter. Vo väčšine hinduistických domov je malý oltárik, na ktorom členovia rodiny obetujú potravu a kvety alebo pália kadidlo a zapaľujú sviečky. Tieto denné obrady puja vykonávajú väčšinou ženy, no môže sa na nich zúčastniť každý.

Počas hinduistických sviatkov sa mnohí vydajú na púť, napr. v Indií do mesta Váránasi (Benares), aby sa tam vo vodách posvätnej rieky Gangy zbavili svojich hriechov.

Budhizmus

Budhizmus je univerzálna relígia indického pôvodu. Doktrínu budhizmu podáva literatúra - tzv. tripitaka (trojitý kôš). Z cyklu reinkarnácií sa možno oslobodiť dosiahnutím nirvány (stav plameňa, ktorý zhasol). Podstatou Budhovho učenia je teda ovládnutie svojho bytia a pomocou špeciálnych techník ho zhasiť a stať sa arhantom (ctihodným). Najznámejšou technikou v tejto súvislosti je joga.

Budhistická meditácia sa orientuje na odpútanie sa od všetkých myšlienok. Tantrizmus je jedna zo základných foriem budhizmu. Ako hlavné prostriedky k dosiahnutiu nirvány vidí rozličné magické techniky - a to obrady (tantry) a zaklínadlá (mantry), ktoré majú moc nad božstvami.

Lamaizmus je ďalšia zo základných foriem budhizmu. Podľa tohto učenia budhovia schádzajú na zem v podobe vyšších lámov, teda živých budhov, aby spasili ľudstvo.

Buddha

Džinizmus

Džinizmus je indické národné náboženstvo, rozšírené takmer výlučne v Indii. Založil ho askéta Mahávíra v 6. str. p. n. l. a je probližne rovnako starý ako budhizmus. Džinizmus je náboženstvo súcitu a prikazuje neubližovať živým tvorom (ahimsá). Džinisti sa nazdávajú, že všetky živé tvory majú duše, a preto ich neslobodno zabíjať. Z toho dôvodu sú vegetariáni.

Nemajú kňazov, ale mnohí z nich sú mnísi alebo mníšky.

Sikhizmus

Sikhizmus dôležité náboženstvo najmä na severe Indie, kde Sikhovia chceli v Pandžábe založiť svoj vlastný štát Chálistán. Je monoteistickým náboženstvom a založil ho prvý z desiatich guru Nanak (1469 - 1539). Sikhskí gurovia sa odmietavo stavali k hinduistickým obradom a k sociálnej stránke hinduistického učenia. Zakladateľ sikhizmu Nanak učil, ako treba žiť a usilovať sa o konečné splynutie s Bohom.

Všetci sikhovia nosia symboly svojej viery, tzv. Významným sikhským ideálom je rovnosť. Symbolizuje ju rovnomerné rozdeľovanie jedla v gudware. Gudwara je miestom modlitby, kde sa sikhovia stretávajú pre svojou svätou knihou, ktorá sa volá Guru Granth Sahib. Mnohí sikhovia začínajú a končia svoj deň modlitbami zo svätej knihy. Ich cieľom je posvätiť obyčajný život a byť mysľou i srdcom vždy pri Bohu.

Konfucianizmus

Konfucianizmus predstavuje predovšetkým postoj k životu a spôsob myslenia. Toto učenie je založené na výrokoch majstra Kchunga (Konfucius, 551 - 478 p.n.l.).Konfucius stelesňuje konfuciánsky ideál ušľachtilého človeka. Cvičením i štúdiom (kultivovaním seba samého) sa mu podarilo zosúladiť svoje „ja“ s nebeským poriadkom.

Konfucius

Taoizmus

Slovom tao sa vyjadruje vnútorná spontánnosť diania, ktorá je zároveň mystickým princípom bytia. Nazýva sa tak aj cesta, po ktorej treba ísť. Učenie taoizmu je vyjadrené v knihe Tao-te-ťing. Na rozdiel od konfucianizmu taoizmus zdôrazňuje vnútornú spontánnosť diania a učí, že sa treba odovzdať tomuto vnútornému pohybu, teda princípu tao.

Všetko dobré i zlé je výsledkom jemných zásahov princípu tao, a preto doň človek nesmie zasahovať.

Šintoizmus

Šintó - znamená „svätá cesta“; je japonským národným náboženstvom. Stúpenci tohto náboženstva uctievajú kami („božstvo“ alebo „posvätnú silu“), ktorá im dáva vitalitu, zdravie a prosperitu. Veľa japonských bohov sa označuje ako kami.

Islam

Islam je najmladšie svetové náboženstvo. Islam je arabské slovo a znamená „podriadenie božej vôli“. Moslimovia sú tí, ktorí „sa podriaďujú Alahovi“. Alah je jediný skutočný Boh. Svätou knihou islamu je al-kur´án (korán). Je to božie slovo zjavené prorokovi Mohamedovi. Islam založil prorok Mohamed, ktorý sa narodil okolo r. 570 v Mekke v západnej Arábii.

Mohamed vyzval Arabov, aby uverili v jediného Boha. Kto v neho uverí a bude žiť v duchu koránu, toho čaká odmena v raji. Moslimovia veria v božiu jedinečnosť a zdôrazňujú, že okrem Boha neslobodno nikoho uctievať. Kult v islame je veľmi jednoduchý. Nevyskytujú sa v ňom žiadne religiózne obrazy ani hudba.

Vvyznanie viery (šaháda): spočíva v opakovaní formulky „Nie je božstvo okrem Boha Alaha. Vyznávam, že Mohamed je posol Boží.“ Moslimské ženy majú zakázané vydávať sa za inovercov, muži si však môžu zobrať príslušníčku iného monoteistického náboženstva.

Modlitba (salát): päťkrát denne a pri iných príležitostiach (zatmenie, pohreb...). Pôst (saum): počas pôstneho mesiaca - ramadánu. Od svitania do súmraku je zakázané jesť, piť, užívať lieky, fajčiť alebo oddávať sa rozkoši.

Jednou z foriem služby Bohu je džihád. Ide o usilovanie sa o to, čo sa páči Bohu. Najčastejšie nadobúda podobu ozbrojeného boja proti nepriateľom islamu, teda inovercom. V kultovom živote sa zdôrazňuje potreba zachovávať čistotu. Islam obsahuje aj stravovacie predpisy. Zakázané je bravčové mäso, krv, alkoholické nápoje... Islam toleruje polygamiu.

Judaizmus

Judaizmus je monoteistické náboženstvo, ktorého základom je viera v jediného Boha Jahweho, viera v prorokov, ktorých Boh vyslal na zem, aby šírili jeho učenie, pričom najvýznamnejším prorokom je Mojžiš. Judaizmus taktiež hlása vieru v príchod Mesiáša (pomazaného), v posmrtnú odmenu, priblíženie sa konca sveta a vzkriesenie mŕtvych.

Významným elementom judaizmu je učenie o vyvolenosti židovského národa, odvíjajúce sa od uzavretia zmluvy medzi Jahwem a Mojžišom na hore Sinaj. Judaizmus učí, že svet bol stvorený 7. Doktrínu judaizmu podávajú Starý zákon a Talmud. Osobitný význam má prvých päť Mojžišových kníh Starého zákona - Tóra. Vznikli v 13. - 6. str.p.n.l.

Židovský zákon obsahuje súhrn nariadení kašrut, podľa ktorého sa potraviny rituálne triedia na dovolené (košer alebo kašer) a zakázané (trejfe). Jesť sa smie iba mäso z cicavcov, ktoré majú rozštiepené kopytá a sú prežúvavce (kravy, ovce...). Ani mäkkýše a dravé vtáky sa nesmú jesť. Mlieko a mäso, ako aj výrobky z nich sa musia jesť osobitne a nesmú sa variť alebo pripravovať spolu.

Židovský deň začína pri západe slnka, židovský týždeň v nedeľu. Podľa tóra je sabat deň odpočinku. Treba ho svätiť od piatočného súmraku až do sobotňajšieho večera. Tento deň odpočinku sa odvodzuje z biblického rozprávania o stvorení. Keď Boh stvoril svet, na siedmy deň odpočíval.

Cez sabat sa nesmie pracovať a zapaľovať oheň, nesmie sa nič nosiť, písať ani variť a nesmie sa cestovať (len pešo na krátku vzdialenosť). Veriaci zhromaždení v synagóge sú obrátení smerom k arche. Je to skrinka, v ktorej sú zvitky z tóry, a je umiestnená pri stene obrátenej k Jeruzalemu a nad ňou svieti svetielko ako znak stálej božej prítomnosti.

Jeruzalem je najvýznamnejšie pútnické a sväté miesto. Pri Múre nárekov sa 6. augusta schádzajú Židia z celého sveta.

Zoroastrizmus

Učenie zoroastrizmu podáva kniha Aweste (Avesta), ktorá bola napísaná v 6. - 4. str. p. n. l. Ide o objemnú zbierku náboženských textov. Doktrína zoroastrizmu je vo svojej podstate monoteistická. Svojho boha nazývajú Ahura Mazda, ktorý je bohom dobra (v protiklade ku Satanovi). Tohto boha symbolizuje oheň - očisťujúca sila.

Typickou črtou doktríny je neustály boj medzi dobrom a zlom, viera v nesmrteľnosť duší a v koniec sveta. Zaratuštrania veria v spasiteľa, ktorý ustanoví nový poriadok na svete. Obrady sa konajú v chrámoch ohňa, v ktorých stále horí posvätný oheň - symbol boha Ahura Mazdu.

Mŕtvi sa nepochovávajú ani nespaľujú, aby sa nimi neznečisťovala zem, oheň alebo voda. Na znak svojho náboženského presvedčenia nosia posvätnú košelu (sudre) a šnúru (husti). Ženia sa medzi sebou, podporujú svoj obchod i školstvo a bohatí z nich pomáhajú chudobnejším.

Hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus majú veľa spoločného. Všetkým je vlastná viera v kolobeh životov (samsára): narodenie, smrť a opätovné narodenie; a viera, že ľudia trpia za skutky, ktorých sa dopustili vo svojich predchádzajúcich životoch (karma).

Kresťanstvo je najvýznamnejšia svetová relígia.

tags: #najvyssi #boh #v #azii