Mesto Vráble, nachádzajúce sa v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, v časti Žitavská pahorkatina na strednom Požitaví, 20 km juhovýchodne od Nitry, ukrýva bohatú históriu a množstvo kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie, súsošie kalvárie a ďalšie zaujímavosti.
Kostol Preblahoslavenej Panny Márie vo Vrábľoch.
Rímskokatolícky Kostol Preblahoslavenej Panny Márie
Medzi významné kultúrno-historické pamiatky mesta Vráble patrí rímsko-katolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie, ktorý bol postavený v rokoch 1898-1901 v neorománskom štýle. Jeho výstavbu inicioval a finančne podporoval ostrihomský arcibiskup František Klaudius Vasari, autorom figurálnych nástenných malieb je nitriansky umelec Edmund Massáni. Budova má pôdorys tvaru kríža.
V rokoch 1993 a 1994 za spravovania farnosti Mons. Imrichom Polákom sa uskutočnila kompletná obnova interiéru a exteriéru kostola. Predchádzajúci kostol bol zasvätený sv. Vojtechovi.
K raritám patrí, že veža vrábeľského kostola sa odkláňa od svojej zvislej osi o 150 cm - je teda druhá najšikmejšia na Slovensku.
Sky-High Travel Stop: UFO Tower v Bratislave | Slovensko
Sochy pred Kostolom
Pred kostolom, pri vstupe, sa nachádzajú dve sochy v nadživotnej veľkosti sv. Pavla a sv. Petra, ktoré boli súčasťou kalvárie, ktorá sa dnes nachádza neďaleko kostola.
Súsošie Kalvárie
Pred kostolom stojí súsošie kalvárie z roku 1768, ktoré stálo už pri pôvodnom chráme. Pôvodne boli na kalvárii umiestnené sochy sv. Pavla a Petra, ktoré dnes stoja pred vstupnou bránou do kostola.
Podnož pre pieskovcové súsošie tvorí trojstupňové pódium s obdĺžnikovým pôdorysom s konvexne vyklenutou zadnou stranou a ohradzuje ho balustrádové zábradlie, prerušené v strede čelnej strany. O centrálny kríž s korpusom Ukrižovaného sa z ľavej strany opiera kľačiaca Mária Magdaléna, s hlavou otočenou nahor a po bokoch na samostatných sokloch, imitujúcich skaly, vyvýšených až do úrovne rímsy ohrady, stoja sochy Panny Márie a sv. Jána evanjelistu. Štvorfigurálne súsošie dopĺňajú z bočných strán balustrádovej ohrady dvaja adorujúci anjeli, kľačiaci na volútových konzolách.
V dolnej časti kríža je vyrytý rok vzniku ANNO 1768. Kalvária stojí na súčasnom mieste len od roku 1906, kedy ju premiestnili po výstavbe nového kostola, vybudovaného so zmenenou orientáciou na mieste staršieho. Pôvodne stála na severnej strane starého kostola, čo dokumentuje zachovaná fotografia z obdobia rokov 1896 - 1898. Na nej sú jej súčasťou ešte aj sochy sv. Petra a Pavla, stojace vpredu na nároží balustrády ohradenia.
Pri pôvodnom datovaní súsošia je ku krížu priložená biela mramorová nápisová tabuľa s vyrytým textom, datujúcim renováciu: REŠTAUROAVNÉ NOVÝMI SOCHAMI / V 1900 ROČNOM JUBILEU SPASENIA SVETA / OBCOU VRÁBLE 1933 / ZA STAROSTU ŠTEFANA KLINECA. Podľa zachovaných plánov a dokumentácie z rokov 1931 - 1933 bolo zo žltkastého piešťanského pieskovca nanovo postavené pódium s balustrádovou ohradou.
Sochy Bolestnej Panny Márie, sv. Jána, Márie Magdalény a dvoch anjelikov vyhotovili nanovo z bieleho poľského pieskovca, „lebo boli už príliš zvetralé a oprava by sa nevyplatila.“ Doplnili nimi pôvodný, na nové miesto premiestnený kríž s korpusom Krista. Autorom plánu úpravy súsošia Kalvárie pri jej obnove, reštaurovaní a čiastočnej výmene sôch je sochár a kamenársky majster Václav Rympler z Piešťan. Architektonickú časť a stavbárske práce zabezpečoval staviteľ Eugen Rašovský.
Pôvodnou časťou súsošia je len kríž s plastikou ukrižovaného Krista. Modelácia sochy zodpovedá bežnému spôsobu stvárnenia tohto námetu v období neskorého baroka v druhej polovici 18. storočia. Plastiky Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána sú zrejme verné kópie vyhotovené podľa pôvodných sôch. Telesné disproporcie a deformácie robustných postáv, podaných v strnulých pózach s pokusom o dynamickejšie stvárnenie náznakom kontrapostu, ako i fyziognómia tvárí poukazujú na autorstvo miestnej kamenárskej dielne.
Skupina Ukrižovania tvorí jedno zo štyroch zastavení pri procesii na sviatok Božieho tela. Opravy a renovácie plastík súsošia prebehli v roku 1906, 1938 a 1945.
Súsošie Kalvárie vo Vrábľoch.
Kaplnka sv.
Neskorobaroková kaplnka postavená koncom 18. storočia. Menší sakrálny objekt na štvorcovom pôdoryse a so zaobleným konvexno-konkávne zalamovaným murivom. Interiér je krytý českou plackou. Fasády sú členené lizénovým rámovaním.
Nad vstupom je nika. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 uvádza, že v kaplnke sú umiestnené drevené polychrómované plastiky sv. Petra a Pavla z konca 18. storočia a malá drevená ľudová socha Piety z 19. storočia.
Ďalšie Zaujímavosti vo Vrábľoch
Hlavná Ulica a Kostolné Námestie
Hlavná ulica a Kostolné námestie patria medzi najstaršie zastavané územia vo Vrábľoch.
Socha sv. Jána Nepomuckého
Socha sv. Jána Nepomuckého bola postavená v roku 1760. Pôvodne sa nachádzala na mieste súčasného parkoviska pri mestskom úrade a od roku 1930 stojí pred budovou Stoličného domu. Je spomienkou na obyvateľov mesta pôvodom z Moravy, odkiaľ si so sebou doniesli kult uctievania sv. Jána Nepomuckého.
Stoličný Dom
Na Hlavnej ulici stojí aj budova Stoličného domu. Jeho výstavbu dokončili v roku 1831 - 1832. Desať rokov predtým začala vo Vrábľoch celomestská zbierka na výstavbu tohto domu. Na výstavbu prispel i arcibiskup a primas Alexander Rudnay, keď okolo roku 1822 pricestoval do Vrábľoch. Budova vystriedala niekoľko majiteľov, až ju napokon odkúpil poštmajster Jozef Néčei. Néčeiovci bývali na poschodí tejto budovy a na prízemí bola Vrábeľská kráľovská pošta.
Židovský Cintorín
Na rohu ulíc Cintorínskej a Družstevnej sa nachádza židovský cintorín. Židovskí občania bývali v meste od roku 1837, kedy tu začala podnikať prvá židovská rodina. V polovici 19. storočia rodina Polakovcov postavila octáreň, ktorá kvaseným octom zásobovala celé západné Slovensko. V roku 1897 sa do mesta prisťahovala rodina Leopolda Schicka. Postavila tu kaštieľ, pálenicu, parný mlyn, založila veľkostatok a vysadila vinohrad. Výrobky Schickovej likérky poznali dokonca vo Viedni i Budapešti.
Židovská obec vrábeľská mala svojho rabína a ďalších členov náboženskej obce. V roku 1847 bola postavená synagóga na Žitavskej ulici. V rokoch 1895-1932 slúžil pre mesto a okolie veľký rabín, učiteľ Lev Schwarstein. Tento posledný vrábeľský rabín je pochovaný na židovskom cintoríne vo Vrábľoch. Po obsadení južného Slovenska horthyovským Maďarskom boli židovskí občania odvlečení do táborov smrti v Poľsku. Z 280 sa ich vrátilo iba 80 ... Po roku 1949 sa 40 Židov odsťahovalo do Izraela.
Vinohrady
Lokalita vinohradov Vráble sú už niekoľko storočí vinohradníckou oblasťou. Vrábeľské víno má neodolateľnú vôňu, skvelú farbu a chuť, ktorou ohromí nejedného návštevníka nášho mesta. Podávalo aj pri inaugurácii prezidenta Slovenskej republiky. Malebné vínne domčeky - „hajlochy“ v lokalite vrábeľských vinohradov sa nachádzajú na západe mesta Vráble.
Vo vinohradoch sa nachádza aj krypta rodu Néčeiovcov - významného zemepanského pôvodom z Oslian. Koluje o nej povesť, podľa ktorej sa pri nej už viac ako 100 rokov zjavuje bezhlavý pán a obzerá si okolie, zíde do mesta, obehne trikrát kostol, poprechádza sa po uliciach mesta, vystraší ľudí, ktorí sa nachádzajú vonku, a nad ránom sa vracia do krypty...