Drevený kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine: História, architektúra a súčasnosť

Katolícky drevený kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine patrí medzi slovenské unikáty. Kostol sv. Anny svojou architektúrou a jedinečnou polohou pod Belianskymi Tatrami zanechá dojem azda u každého návštevníka.

V článku sa dočítate:

• Kto dal postaviť kostol v Tatranskej Javorine?
• Aká túžba sa kniežaťu splnila po viac ako 100 rokoch?
• Komu patrí na priľahlom cintoríne najväčšie hrobka?

Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine

História a Kontext

V malebnej Tatranskej Javorine nájdeme okrem známeho Kostola sv. Anny aj nemenej známy lovecký zámoček Hohenlohe. Obe stavby spája práve knieža Hohenlohe, ktorý sa zaslúžil o rozvoj obce, ale aj Tatier.

Tatranská Javorina dostala pomenovanie po javoroch, ktoré sa v minulosti vyskytovali na severných svahoch Tatier. Podľa javorov bol pomenovaný aj Javorový štít, Javorová dolina či potok Javorinka.

Tatranská Javorina je severotatranská podhorská obec, v ktorej nájdeme azda najfotogenickejší kostol na Slovensku.

Knieža Hohenlohe a jeho vplyv

Nemecké knieža Christian Hohenlohe bol jedným z najbohatších šľachticov, ktorý vlastnil okrem iných miest aj v Tatrách rozsiahle pozemky. Patrila mu oblasť Javoriny, Lendaku, Bielovodskej a Javorovej doliny, časť Belianskych Tatier, Vyšné Hágy, Batizovská, Mengusovská a Štôlska dolina. Najviac mu učarovala Tatranská Javorina, ktorú si zvolil za svoje hlavné sídlo správy jeho tatranských a maďarských majetkov.

Koncom 19. storočia postavil v obci pekáreň, vodnú elektráreň, zámoček a Kostol sv. Anny, pri ktorom je aj s družkou pochovaný. Knieža Hohenlohe bol zanieteným poľovníkom, ktorý v tatranskom území zriadil rozsiahlu zvernicu, kde choval bizóny, kaukazské a americké jelene, ale aj kozorožce.

Na svoje územie zakázal knieža vstup turistom, čo sa mnohým nepáčilo a tak vytýčil turistické trasy, ktoré sa využívajú dodnes - cez Poľský hrebeň, Sedielko a Kopské sedlo.

Knieža Hohenlohe pôsobil v Tatrách v 19. a 20. storočí a bol jedným z najbohatších nemeckých šľachticov, vášnivým poľovníkom a ochranárom. V Tatrách vlastnil oblasť Javoriny, Lendaku, časť Belianskych Tatier, ale aj Vyšné Hágy, Mengusovskú, Batizovskú a Štôlsku dolinu. Ale práve Tatranská Javorina bola jeho hlavným sídlom, kde okrem svojho loveckého zámočku vybudoval aj drevený katolícky kostol zasvätený sv. Anne, patrónke lesnej práce, hoci on sám bol protestant.

Architektúra a Interiér

Drevený kostol postavený začiatkom 20. storočia nahradil kaplnku z roku 1795 s rovnakým patrocíniom. Zrubový objekt na kamennej podmurovke z kyklopského muriva je dispozične riešený ako „trojlodie“ s polygonálnym uzáverom presbytéria, štvorcovou sakristiou a predsadenou vežou v osi.

Viditeľné vrstvenie viacerých podnetov vyplýva z použitia hmotovo-priestorovej skladby primárne inšpirovanej kostolom v Dolnom Smokovci a citácií jeho prvkov (vzory na exteriérovom zábradlí), spolu s uplatnením švédskeho štýlu na výzdobe striech (dračie hlavy na štítoch a hrebeňové dosky s oblúčikovým členením).

Interiér zariadený novogotickým mobiliárom dotvára trojica vitráži v presbytériu. Svojím zámerne rustikálnym tesárskym vyznením s hrubým spracovaním prvkov viditeľných najmä v interiéri (viditeľná krovová konštrukcia, stĺpy) kostol nadväzuje i na ľudové drevené kostoly.

Hohenlohe veľmi starostlivo a do detailov riešil interiérového zariadenie kostola. Oltár vyhotovil Peter Meyer z Popradu-Veľkej, hodiny na veži dodal Pavol Schwing z Kežmarku, zvony boli odliate u Fridricha Höniga v Arade, vitráže vyhotovil Karl Rockbeck z Viedne, rodový erb vyrezala neznáma firma z Berlína a bohoslužobné predmety dodala viedenská firma Zambach & Müller, Atelier für Kirchen Paramente.

Kostol bol slávnostne posvätený 24. augusta 1903.

Interiér dreveného kostola sv. Anny

Architekt Karl Klimm ho upravil v požadovanom švédskom štýle. Kniežaťu sa návrh zaľúbil, a tak znovu oslovili staviteľa Bliesznera na jeho realizáciu.

Pastvou pre oči, a zvlášť keď sa do sklenených vitráži oprú lúče slnka ako dnes, je vnútorný drevený interiér.

Na čelnej vitráži, ktorá je za oltárom, je znázornená svätá Anna, ktorá je patrónkou lesných robotníkov a je tam citát zo žalmu - chváľte pána, vrchy a kopce. Keď fúkal vietor tak sa hýbali, tak vlastne celé boli rozobraté a na novo poskladané.

Hlavný oltár pozlátili študenti kežmarskej umeleckej školy a tak sa po 120 rokoch naplnilo prianie mecenáša kostola - kniežaťa Hohenloheho. Tento odkaz zanechal v časovej schránke, ktorú objavili len nedávno.

Pamiatková ochrana a súčasný stav

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Situovaný je na miernom svahu nad ohybom cesty vedúcej k neďalekému poľovníckeho kaštieľu.

V súčasnosti kostolík zápasí s poškodenou časťou strechy a prebieha verejná zbierka na jej opravu.

Cintorín a hrobky

Kostol obklopuje cintorín, na ktorom púta pozornosť veľká hrobka, ktorá patrí správcovi Javoriny Eduardovi Kégelovi. Tú dal vybudovať na znak veľkej úcty a vďaky práve knieža Hohenlohe, ktorý je pochovaný aj so svojou manželkou tiež na cintoríne v Tatranskej Javorine. Na cintoríne našiel svoj odpočinok aj akademický maliar J. Votruba.

Hrobka patrí správcovi Javoriny Eduardovi Kégelovi, ktorý zomrel v roku 1911. Hrobku mu dal na znak vďaky a úcty postaviť knieža Hohenlohe. Kégela si vážil natoľko, že mu ako prvému povolil uloviť zver po desiatich rokoch chovu bez jedinej poľovačky. Vľavo pred hrobkou správcu našli miesto odpočinku samotný Hohenlohe a jeho manželka, neurodzená katolíčka a poľská umelkyňa Otýlia Lubraniec-Dambská.

Kostol sv. Anny spolu s cintorínom, drevenou márnicou, hrobkou Kegelovcov a pomníkmi kniežaťa Hohenlohe a J. Votrubu sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Splnená túžba po viac ako 100 rokoch

Kostol sv. Anny je umiestnený v ikonickej scenérii pod Belianskymi Tatrami a je často navštevovaný turistami, ale aj fotografmi. Kostol je postavený v neogotickom štýle a interiér starostlivo riešil práve knieža Hohenlohe, ktorému nikto v tej dobe nevedel splniť zlátenie interiéru. Jeho túžba bola splnená viac ako 100 rokov po jeho smrti, kedy šikovní študenti z Kežmarku pozlátili oltár, krsteľnicu, kazateľnicu, spovednicu a ďalšie interiérové vybavenie, čím sa zapísali do dejín kostola. V interiéri sa taktiež vyníma erb jeho rodiny.

Tatranská Javorina dnes

Dnes sa Tatranskú Javorinu oplatí navštíviť. Niekdajší poľovnícky zámok je po úpravách reprezentačným sídlom Slovenskej republiky, prezident Andrej Kiska ho otvoril aj pre verejnosť, ktorá si ho môže pozrieť každý štvrtok. Kostol sv. Anny je obklopený cintorínom s veľkou hrobkou. Turistickí sprievodcovia upozorňujú návštevníkov osady na prechádzku bezbariérovým turistickým chodníkom vhodnú aj pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných. Začína sa v Tatranskej Javorine a končí pri horárni Podmuráň.

Tabuľka: Dôležité informácie o Kostole sv. Anny

tags: #dreveny #kostol #javorina #severovychod