Prvé písomné zmienky o Litoměřiciach sa objavujú v prvej polovici 13. storočia.
Ľudia sa však na brehu Labe usadzovali už dávno predtým - najstaršie stopy osídlenia pochádzajú z mladšej doby kamennej (asi 4500 - 3600 pr. n. l.). Približne v rokoch 1219 - 1228 sa z rastúcej dediny stáva mesto. Za opevnenými hradbami tu obyvatelia žijú v drevených domoch a na námestí sa konajú trhy. V roku 1298 sa tu stavia prvá škola. Obchod prekvitá a mesto dokonca získava tzv. právo skladu. Každý obchodník, ktorý sa plaví po Labe, tu pre túto výsadu musí zakotviť a svoj tovar ponúknuť najskôr miestnym. Historické jadro mesta je od roku 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou, v ktorej je zahrnutých 44 ulíc a 9 námestí.
Kostol Všetkých Svätých v Litoměřiciach je jednou z významných pamiatok tohto mesta. Hoci text neobsahuje priame zmienky o histórii samotného kostola, môžeme konštatovať, že zohrával dôležitú úlohu v živote mesta a jeho obyvateľov.
Unikátna kniha - stredoveká kronika kostnického mešťana Ulricha Richentala, ktorá rozpráva o jednom z najslávnejších cirkevných koncilov v európskych dejinách - Kostnickom koncile (1414 - 1418). Kronika rozpráva o odstránení rozkolu západnej cirkvi, keď súčasne zastávali úrad traja pápeži, o zvolení nového pápeža, o neslávnom upálení majstra Jána Husa či majstra Hieronyma Pražského, predstavuje všetky najvýznamnejšieho osobnosti vtedajšieho politického a intelektuálneho života, vrátane „nášho“ panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorý bol iniciátorom a dušou celého koncilu.
V kontexte cirkevných dejín je dôležité spomenúť aj osobu Antona Neumana, vedúceho pracovníka Prezidentskej kancelárie v rokoch 1939 - 1945. Ako vedúci úradník Prezidentskej kancelárie administratívne riešil i udeľovanie prezidentských výnimiek obyvateľom židovského pôvodu spod rôznych protižidovských nariadení a zákonov. Bola to najrozsiahlejšia agenda Prezidentskej kancelárie v čase, kedy bol prezidentom Jozef Tiso.
Štúdia sa snaží zmapovať život jedného z najvýznamnejších úradníkov režimu v rokoch 1939 - 1945 od narodenia a štúdium, cez kariérny rast, pôsobenie v Kancelárii prezidenta a intervencie v prospech rodného mesta, útek zo Slovenska, zatknutie, sledovanie štátnymi orgánmi komunistického režimu a smrť.
Rodina Neumanova sa priatelila a žila v priamom susedstve s rodinou slovenského básnika a evanjelického kňaza Vladimíra Roya pôsobiaceho v rokoch 1911 - 1925 na fare v Púchove. Antonov otec Karol bol v Púchove váženým rechtorom, teda správcom miestnej Rímsko-katolíckej ľudovej školy a organistom v rímsko-katolíckom kostole Všetkých svätých.
O ovocné stromy sa v neprítomnosti A. Neumana staral záhradník Peter Karas, ktorého podľa jednej dochovanej príhody zachránil jeho budúci zamestnávateľ pred samovražedným skokom pod vlak a následne mu zaplatil štúdium na Štátnej vyššej ovocinársko-vinárskej a záhradníckej škole v Litoměřicích.
tags: #kostol #vsetkych #svatych #v #litomericich