Kostol Zoslania Ducha Svätého: História a Architektonické Skvosty na Slovensku

Kostoly zasvätené Zoslaniu Ducha Svätého sú významnými pamiatkami na Slovensku, ktoré svedčia o bohatej histórii, kultúre a duchovnom živote našich predkov. Tieto kostoly, často ukrývajúce vzácne fresky a architektonické zvláštnosti, lákajú návštevníkov zo všetkých kútov sveta.

Kostol Zoslania Ducha Svätého v Žehre

Už z diaľky upúta pozornosť návštevníka biela stavba kostola s charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže, vypínajúca sa nad obcou na malom návrší. K samotnému kostolu vedie 93 schodov zo zvláštneho spišského vápenca - travertínu. História kostola začína v 13. storočí. Gróf Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť kostol v Žehre od “Ctihodnej kapituly spišskej” v roku 1245. Kostol v prechodnom neskororománskom - ranogotickom slohu bol dokončený v roku 1275, v priebehu storočí bol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby.

15. marca 1985 bol farský kostol Sv. Ducha v Žehre vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a 11. decembra 1993 bol Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia - teda aj kostol Sv. Ducha v Žehre zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho interiér ukrýva vzácne gotické fresky svetového významu, ktoré sem prichádzajú obdivovať stovky návštevníkov zo všetkých kontinentov.

Architektonické Zvláštnosti

Z pôvodného jednoloďového kostola sa do dnešných čias zachovala románska klenba vo svätyni. V lodi bol drevený kazetový strop, ktorý v druhej polovici 15. storočia vyhorel. Po požiari postavili klenbu, podopretú osemhranným stĺpom. Od vtedy je kostol dvojloďový. Táto architektonická zvláštnosť je typická pre viaceré kostoly spišského regiónu a možno ju takisto považovať za svetový unikát.

Interiér Kostola

Vnútorné zariadenie je väčšinou barokové: hlavný oltár s reliéfom Zoslania sv. ducha z roku 1656 je barokový, ovplyvnený neskorou gotikou. Bočný oltár na južnej strane je z roku 1677, avšak plastika sv. Mikuláša a tabuľové maľby na dreve sú gotické. “Morový oltár” z roku 1663 na severnej strane je ďakovným darom farníkov na pamiatku epidémie moru, ktorý tu zúril v rokoch 1644 - 1645. V gotickej skrini oltára z roku 1510 sú plastiky zo 16. storočia. Za zmienku stojí ešte baroková kazateľnica a krstiteľnica. Vo svätyni vedľa oltára je neskororománska krstiteľnica, dnes nepoužívaná. Za oltárom na východnej stene kostola je jediné románske okno. V lodi sú okná gotické, vo svätyni je okno rozšírené - pravdepodobne kvôli dostatku denného svetla. Lavice sú z päťdesiatych rokov minulého storočia. Organ je nový, postavený v rokoch 1988 - 1989.

Najvzácnejšie sú v kostole fresky, ktoré boli namaľované do čiastočne vyschnutej omietky a to v piatich etapách:

1. Etapa: Po dokončení stavby v roku 1275 bol kostol posvätený - pomazaný svätou krizmou. Miesta, kde bol pomazaný označujú konsekračné kríže.
2. Etapa: V tympanóne južného portálu (pôvodného vchodu do kostola) je freska z 13. storočia zvaná Goldota. Prístavok pri portáli (Boží hrob) bol pristavený pred 100 - 150 rokmi.
3. Etapa: Na freskách vo svätyni (z prvej polovice 14. storočia) sa prejavuje byzantsko - taliansky ikonografický vplyv. Sú na klenbe, stenách i na spodnej časti víťazného oblúka.
   • Na klenbe sú vyobrazenia: na východnej strane Christor Pantokrator (Vševládca), na severnej strane Triglav (vecne nesprávne starobylé znázornenie) - tajomstvo Najsvätejšej Trojice, na západnej strane Theotókos - Bohorodička s dieťaťom Ježišom na hrudi, na južnej strane Abrahámovo lono.
   • Na stenách sú výjavy: na severnej strane Korunovanie Panny Márie. Tu stojí za povšimnutie dobový dokument vývoja strunových hudobných nástrojov z prvej polovice 14. storočia - anjeli hrajú na “fiduly”(na oboch stranách fresky). V druhom riadku je Posledná večera, pokračujú udalosti v Getsemanskej záhrade, na východnej strane (za oltárom) je Zvestovania pána. V druhom riadku Kristus pred Herodesom, pod oknom Kristus vo väzení, pokračuje freska Bičovanie, na južnej strane patróni lekárov a lekárnikov svätý Kozma a Damián s pacientmi. V druhom riadku Ukrižovania a Snímanie z kríža. Na víťaznom oblúku na spodnej strane sú medailóny prorokov.
4. Etapa: Na severnej stene lode sú dve fresky v rámoch z druhej polovice 14. storočia: Pieta (Sedembolestná) a Arbor vitae (Strom života). Táto je najznámejšia, je typickým príkladom Písma svätého chudobných. Ústrednými postavami pod stromom života sú Synagóga ako predstaviteľka Starého zákona a Eccesia (cirkev) predstavuje Nový zákon. Freska je plná symbolov a symboliky.
5. Etapa: Zahŕňa fresky z druhej polovice 15. storočia na severnej stene lode. Po spomínanom požiari, keď postavili uprostred lode stĺp s klenbou, na severnú stenu lode naniesli tenkú vrstvu novej omietky, čím zakryli o 100 rokov staršie fresky (Sedembolestná a Strom života) a namaľovali tri riadky nových fresiek. Z toho istého obdobia pochádza aj freska na prednej strane víťazného oblúka.
   • Vo vrchnom riadku je Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie. V druhom riadku je Ladislavova legenda (uhorský kráľ sv. Ladislav zachraňuje kresťanské dievča z rúk pohanských Kumánov). V spodnom riadku je Zvestovanie Pána, Obrezanie Pána, Poklona troch kráľov. Na prednej strane víťazného oblúka je výjav Posledného súdu.

Táto situácia trvala až do skončenia epidémie moru roku 1646, keď vrchnosť prikázala dezinfikovať priestory, v ktorých ľudia žili alebo sa schádzali. Preto priestor kostola zabielili. Fresky boli ukryté až v 50 - tych rokoch nášho storočia. Skupina odborníkov pod vedením Dr. Márie Mariániovej fresky odkryli, očistili, upevnili, avšak nereštaurovali. V lodi po odkrytí fresiek z 15. storočia robili opatrné sondy a tak objavili o 100 rokov staršie fresky, na úkor mladších fresiek.

Kostol sv. Ducha v Liptovskom Trnovci

Kostol sv. Ducha v Liptovskom Trnovci je postavený na mieste stredovekého kostola zo 14. storočia, zasväteného sv. Jánovi Krstiteľovi. Kostol sv. Ducha bol postavený v roku 1820 v klasicistickom štýle, na náklady Kráľovskej uhorskej dvornej komory. O stavbe hovorí aj latinský nápis nachádzajúci sa nad vchodom do kostola: „CHRISTI HAEC TEMPLA SACRAT REGNANS FRANCISCVS OVILI CAPAS ENPROPERO PASCERE PASTOR OVES“ (preklad: TIETO KOSTOLY ZASVÄTENÉ KRISTOVI VENOVAL PANOVNÍK FRANTIŠEK AKO OVČINEC, V KTOROM BY PASTIER OVCE PÁSOL).

Interiér kostola tvorí hlavný barokový oltár z roku 1820, uprostred s obrazom Zoslania Ducha svätého od J.V. Drengubjaka z roku 1822. Bočný oltár Panny Márie je neogotický a je upravený z pôvodného gotického oltára s plastikou Madony pochádzajúceho z rokov 1470-1480. Súčasťou oltára sú premaľované obrazy štyroch svätíc: svätej Margity, svätej Doroty, svätej Kataríny a svätej Barbory. Dve krídla, predela a socha niekdajšieho oltára svätého Mikuláša boli v roku 1903 prenesené do katolíckeho kostola v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou zariadenia kostola je aj baroková plastika Krista na kríži z 18. storočia.

Kanonická vizitácia z roku 1825 uviedla, že v kostole sa nachádzali tri zvony. Najstarší bol uliaty v roku 1781 zvonolejárom Samuelom Preisom a dva mladšie boli v roku 1800 preliate zo starších zvonov zvonolejárom Jánom Jurajom Knoblochom. Zvony boli počas prvej svetovej vojny odobraté na výrobu vojenskej munície.

Kostol Zoslania Ducha Svätého v Babíne

Babín, obec na Orave, sa môže pochváliť osobitým kamenným kostolom, ktorý dominuje jej panoráme. História tohto kostola je úzko spätá s osudmi obce a jej obyvateľov. Od samého počiatku obce za Oravskou Magurou nemali kostol. Obyvatelia Babína preto prekračovali pohorie Magury a navštevovali kostol v Sedliackej Dubovej až do čias, keď v Lokci vznikla prvá farnosť Bielej Oravy. Babínčania mali svoj kostol, ktorý si v roku 1665 kúpili od Lokčanov.

Išlo o neskorogotickú celodrevenú stavbu z konca 16. storočia, ktorá stála do roku 1665 v Lokci. Keďže Lokčania si postavili nový kostol, starý drevený predali Babínčanom. Tí ho rozobraný previezli do svojej obce, znovu postavili a v roku 1666 bol vysvätený. Starý drevený kostol slúžil v Babíne 264 rokov. V decembri roku 1784 spišská biskupská diecéza vydala dekrét, ktorým určila patróna kostola a teda aj jeho zasvätenie. Patronát a pomenovanie „Kostol Zoslania Ducha Svätého“ prešiel aj na nový kamenný boží stánok. Drevený kostol si obyvatelia Babína v roku 1794 ešte rozšírili.

Dňa 22. decembra 1923 vysvätili v drevenom babínskom kostole nový zvon. Na zvone bol uliaty nápis „Vstal som z milodarov babínskych občanov v roku 1923.“ Obyvatelia Babína rozhodli, že si namiesto starého dreveného kostolíka postavia nový, murovaný. Dňa 4. mája 1930 slúžila posledná omša v starom kostole.

Hneď ako starý kostol rozobrali, začali Babínčania stavať nový. V kronike sa píše: „Dňa 9. mája (1930 - pozn. red.) už základy kopali a 16. mája už betónový fundament robili pod vežu. Nový kostol stojí na mieste starého kostola v 2/3-ách tak, že 1/3 od dverí vypadla a je na strane od obce, lebo tak bola prvej brána kostola starého. Kostol postavený v roku 1933 podľa projektu Milana Michala Harminca.

Zo starého kostola boli do nového prenesené barokové oltáre, ktoré sú v novom kostole bočnými oltármi, kazateľnica a jeden protestantský obraz. Oltáre a kazateľnica sú barokové z polovice 18. storočia. Voľný obraz je z roku 1647. Zaujímavá je červená kovová guľa, ktorá značí nadmorskú výšku.

Už po roku 1968 vznikla v obci požiadavka na vlastnú farnosť. V roku 1970 bola dokončená stavba budovy fary a v roku 1971 sa do fary nasťahoval farár na dôchodku, vdp. Ondrej Hornický. V lete 1989 bol vymaľovaný v babínskom kostole hlavný a vedľajší oltár a kazateľnica. Taktiež kostol dostal dva nové zvony. Prvý zvon zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorý darovali svojmu kostolu občania obce, a druhý zvon zasvätený Panne Márii, ktorý daroval kostolu duchovný otec Marcel Martinko so sestrou.

7. augusta 1990 dala Spišská Kapitula súhlas na zriadenie novej farnosti Babín. 14. marca 1991 sa začala stavať nová farská budova. Už 1. júla 1995 bola však zriadená farnosť Babín s prvým duchovným vdp. Pavlom Garajom. Ku farnosti prislúchala aj filiálka - obec Vasiľov.

Od júla 1995 sa slúžia sv. omše v pondelok, stredu, piatok a sobotu a v nedeľu sa konajú dve bohoslužby. 24. mája 2009 počas sv. omše spišský biskup posvätil rímskokatolícky kostol Zoslania Ducha svätého a jeho nové zariadenie (hlavný obetný stôl, ambónu a krstiteľnicu). Následne požehnal nový cintorín, na ktorom v roku 2010 vybudovali kaplnku zasvätenú Panne Márii.

Chronologický Prehľad Významných Udalostí

V roku 1999 bola budova fary zateplená a dostala novú fasádu. Pred kostolom bola vyasfaltovaná plocha a zrekonštruované osvetlenie sakrálneho objektu. V roku 2001 bola zriadená v kostole spovedná miestnosť. V roku 2002 bol vymaľovaný interiér kostola a zrealizovaná premaľba nástenných malieb.

Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.

Kostol sv. Ducha v Nemčiciach

Klasicistický kostol postavený v roku 1780. Opravovaný bol v roku 1800 a 1940. Ide o jednoloďový sakrálny priestor s mierne zaobleným uzáverom presbytéria, ktoré má na vonkajšej strane polygonálny tvar, s pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Interiér je krytý pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi.

Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami s klenákom. Veža umiestnená do štítového priečelia a vytvárajúca mierny rizalit je členená lizénovým rámovaním. Zastrešená je barokovou kupolou s laternou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Hlavný oltár je klasicistický zo začiatku 19. storočia. Na zalamovanej menze sa nachádza tabernákulum, v pozadí oltárny obraz Zoslania sv. Ducha. Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Na zvlnenom parapete má reliéf Rozsievača.

V priebehu desiatich rokov (2003 - 2013) veriaci obnovili vonkajšiu fasádu, odvlhčili steny, vymenili okná, zaviedli kúrenie, položili novú dlažbu okolo kostola a podobne. Tri roky v ňom pod vedením Mirka Minksa reštaurovali presbytérium vrátane oltárneho obrazu Zoslanie Ducha Svätého z roku 1803 od Andreja Zallingera. Do pôvodného tvaru obnovili aj oltár a kazateľnicu. Obetný stôl z dreva vymenili za mramorový s ambónou.

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Špitálsky kostol sv. Ducha v Košiciach

Špitálsky kostol sv. Ducha je historický kostol nachádzajúci sa na Južnej triede v Košiciach. Barokový kostolík na Južnej triede bol postavený v rokoch 1730 až 1733. Ide o skromnú barokovú stavbu s rovno ukončeným presbytériom, pruskými klenbami a vežou uprostred hlavného priečelia.

Kostol vyrástol na mieste, kde v stredoveku stál mestský chudobinec. Celý komplex stojí na mieste stredovekého kostolíka Ducha svätého a špitálu chudobných, postavených mimo mestských hradieb pred južnou bránou už v 13. storočí. Jeho súčasťou bol aj pôvodný Kostol sv. Ducha, postavený v polovici 13. storočia. Táto značne poškodená sakrálna stavba (stála pred hradbami mesta, preto nebola chránená pred útokmi nepriateľských armád) bola zbúraná začiatkom 18. storočia.

Jeho najväčšou zaujímavosťou je freska klenby, ktorá znázorňuje pohľad na mesto (obohnané vysokými hradobnými múrmi) zo začiatku 18. storočia. Hlavný oltár zdobí oltárny obraz s námetom Zoslania Ducha svätého. Obraz na hlavnom oltári vytvoril J. Mathausera a pochádza z roku 1894. V súčasnej dobe je v objekte umiestnený Domov dôchodcov. Kostol je aktívnym rímskokatolíckym chrámom na Južnej triede, kde sa konajú pravidelné omše a farské podujatia.

Kostol Svätého Ducha v Ľubici

Ľubica existovala ako slovenská obec už pred príchodom nemeckých kolonistov. Uprostred obce mala svoj kostol zasvätený Duchu Svätému. Možno predpokladať, že kostol jestvoval už v 12. storočí. Aj po tom, čo si noví usadlíci postavili svoj kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, istý čas aj Kostol Svätého Ducha fungoval ako farský. Vzťahy medzi nimi sa akiste vyriešili až v 14. storočí, pretože jedno mesto či obec nemôže mať dva farské kostoly. Pri ňom sa postavil mestský špitál - útulok pre chudobných a telesne postihnutých a kostol sa stal kostolom špitálskym. Podobný osud mal aj Kostol Svätého Ducha v Levoči, ktorý sa tiež premenil z pôvodného starého kostola Slovákov na špitálsky kostol.

Počas reformácie sa stal evanjelickým. Evanjelici ho používali pre Slovákov, preto ho začali nazývať aj slovenským kostolom. V roku 1671 ho dostali späť katolíci, ako prvý v Ľubici. Je len prirodzené, že katolícki farári sa starali v prvom rade o obnovu a nové vybavenie farského kostola. Časté požiare i záplavy, ktoré postihli tento kostol, ich však donútili venovať pozornosť aj jemu. Vieme, že kostol postihli povodne v rokoch 1713, 1735 a 1813 a 1845.

Hlavný oltár, ktorý je od povodne v roku 2010 v depozite, je pomerne jednoduchý. Uprostred je oltárny obraz Zoslania Ducha Svätého od levočského maliara Jozefa Czauczika z roku 1829. Nad ním je holubica ako symbol Ducha Svätého. Oltár pochádza buď z roku 1738 alebo z roku 1758. Na čelnej stene oltárneho stola je nádherné rokokové antipendium z pozlátenej a maľovanej kože.

Veľmi zaujímavý je aj obraz Krista pred sudcami, ktorý dal namaľovať vtedajší gróf Provincie XVI spišských miest Tobiáš Jóny v roku 1694. Zaujímavá je aj kazateľnica. Pôvodne bola vo farskom kostole a vznikla ešte v 17. storočí, keď kostol bol evanjelický. Odtiaľ bola sem premiestnená v roku 1767. Je to jednoduchšia neskororenesančná práca. Zdá sa, že nie je ani celá, že jej chýba spodná časť, pretože malý kostol neposkytoval toľko priestoru ako farský.

V roku 2011 zasiahla malý kostol ničivá povodeň, ktorá až do roku 2015 pozastavila slávenie omší. Kostol Ducha Svätého prešiel celkovou rekonštrukciou omietok a interiérovej podlahy, ktorá pri tejto príležitosti bola znížená na úroveň predchádzajúcich období (tzv. baroková výška podlahy).

Kostol sv. Ladislava v Uhrovci

Klasicistický rímskokatolícky kostol bol postavený v rokoch 1816-1817. Nahradil stredovekú stavbu, pretože bol postavený na mieste, kde stál románsky kostol, ktorý tu stál ešte začiatkom 19.storočia, ale schátral. Farnosť v Uhrovci sa spomína v roku 1260 a zahrnutá je aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. Existovala však podľa všetkého už koncom 12.storočia. Prvý kostol v obci stál na návrší na okraji obce pravdepodobne už pred koncom 12.storočia a podľa kanonických vizitácií mal byť podobný stojacemu kostolu v neďalekej obci Kšinná.

Vizitácia z roku 1806 hovorí o zlom stave objektu, ktorý bol následne zbúraný a na jeho mieste postavili v rokoch 1816-1817 súčasný klasicistický kostol. Ten už má severojužnú orientáciu.

Geofyzikálny výskum potvrdil existenciu murív zaniknutej stavby pri sakristii a svätyni súčasného kostola, ako aj v interiéri sakristie. Taktiež sa podarilo zachytiť úsek ohradného múru.

tags: #kostol #zoslania #ducha #svateho