Nitra, najstaršie mesto na Slovensku, je bohaté na históriu a kultúrne dedičstvo. Medzi významné pamiatky patrí aj Kostol svätého Petra a Pavla, ktorý zohráva dôležitú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote mesta.
V tomto článku sa pozrieme na históriu tohto kostola, jeho architektúru a významné udalosti, ktoré sa s ním spájajú.
Nitriansky hrad, dominanta mesta Nitra.
História a vznik farnosti Janíkovce
Strediskom náboženského života janíkovskej farnosti bol starobylý kostol sv. Petra a Pavla. Keďže Janíkovce mali napojenie na Nitriansky hrad, vznikla tu farnosť. Zo štatútu Ostrihomskej kapituly sa dozvedáme, že v roku 1397 v okolí Nitry boli zriadené fary. V tomto roku bola zriadená fara aj na tomto mieste.
I keď Janíkovce ležali blízko Nitry, netvorili súčasť Nitrianskeho biskupstva. Patrili do Ostrihomskej arcidiecézy. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikla v Trnave Apoštolská administratúra a neskôr Trnavské arcibiskupstvo a tak sa Janíkovce stali súčasťou tejto arcidiecézy do 14. storočia.
V 17. storočí bola farnosť v rukách protestantov. V druhej polovici 17. storočia obyvateľstvo v Janíkovciach konvertovalo na katolícku vieru. Muselo sa tak stať niekedy pred rokom 1684, keď je tu doložený prvý katolícky kňaz František Mika.
Kostol svätého Petra a Pavla v Janíkovciach.
Obdobie nepokojov a obnova kostola
V nepokojnom 17. storočí si veľa vytrpel aj janíkovsky kostol, ktorý bol počas početných vojen a tureckej okupácie značne zdevastovaný. Niekedy pred rokom 1695 bol preto kompletne opravený. Dostal novú strechu, pokrytú šindľom, nové tabernákulum, okná, jednoduchý chór a nový zvon. Bol tiež vybielený.
Veľké Janíkovce boli pomerne veľkou farnosťou, no hoci mali až 4 filiálky (Veľký Lapáš, Malý Lapáš, Golianovo a Čechynce), vo farnosti nepôsobil žiadny kaplán.
Príchod Andreja Rabčeka a rozvoj náboženského života
Po príchode Andreja Rabčeka bol opravený kamenný múr okolo kostola a taktiež opravená svätyňa a aj budova fary. Kostol mal tri oltáre. Hlavný a dva bočné, ktoré sa nachádzali v bočných kaplnkách. Veľkú úctu mali v náboženskom živote Janíkovčanov najmä sv. Július a svätá Anna.
Relikviu sv. Júliusa nechal priviesť z Viedne, kde bola presunutá časť jeho pozostatkov z Ríma. Relikviu dostal so súhlasom samotnej panovníčky Márie Terézie. Relikvie boli verejnosti vystavené na 5. nedeľu po Veľkej noci v roku 1749. Ku relikvii nechal Anton Cito, osobný spovedník Márie Terézie, namaľovať od cisárskeho maliara veľký obraz svätého Júliusa.
Dva týždne pred slávnosťou požiadal Rabček listom okolitých farárov, aby ohlásili svojím veriacim, že v Janíkovciach bude slávnostné privítanie relikvií sv. Júliusa a aby ich povzbudili k návšteve tejto udalosti.
Z Rabčekových rukopisov sa dozvedáme, že sa ešte pred slávnosťou uzdravila Alžbeta Haláková, ktorá od Rabčeka vypila vodu zmiešanú s práškom z kostí sv. Júliusa. Taktiež podobne sa mal uzdraviť nitrianský kanoník Ignác Holzpecka.
Už v sobotu pred slávnosťou prichádzali prvé procesie z Malého Cetína, Komjatíc, Ivánky pri Nitre spolu s farárom. Pútnici vo veľkom pristupovali k svätej spovedi a v kostole vo vrúcnom speve a v modlitbách prebdeli celú noc, ako spomína Andrej Rabček v rukopisoch: „gdo prítomný byl, ussy mel a slyssel, oči mel a widel, z gruntu srdca swogeho hnuti se musel, samy od seba hnuty a od žadneho prw nenanúceny na kolena padli, ruky spolu složili, na kolená wúkol oltára chodili, husté slzy proliwali, pilne w prsa byly, nočný sen w nič pustili, skrussene prospewuwali, hogne ofery činili“ (text je v pôvodnej slovenčine).
K spovedi pristupovali aj takí, ktorí sa už dlho nespovedali. Na slávnosť prišli aj piaristi so 200 žiakmi Zo zoborského kláštora sv. Hypolita.
Andrej Rabček pre veľkú úctu založil bratstvo sv. Júliusa sv. Anny, usiloval sa o cirkevné schválenie. Mária Terézia sa stala hlavným protektom zakladaného bratstva. Keďže mal Rabček známych, ktorí na vysokých postoch, schválenie získal u ostrihomského arcibiskupa 11. decembra 1749. Ešte v tomto roku pápež Benedikt XIV. vydal zakladaciu bulu a nové bratstvo obdaril hojnými odpustkami. Mária Terézia a so svojím synom Jozefom II. sa stali čestnými členmi. Preto Mária Terézia darovala spolku kalich.
Rabček nechal vyhotoviť z pieskovca sochu svätého Júliusa svätej Anny a Panny Márie, ktorá sa zachovala dodnes aj s kalichom. Obraz sv. Júliusa aj relikvia, dokonca aj relikvie z oltárov sa dnes v kostole nenachádzajú. Kde sa dnes nachádzajú sa nedá zistiť, pravdepodobne už neexistujú.
Rabček taktiež napísal v roku 1759 rukopisnú prácu „Pametná Kniha swatého Juliusa Mučedliníka, k wuli žádostiwých krestyanuw a pro lechkost čtenáruw na try díli rozhodená“ dnes uložená v Diecéznej Knižnici v Nitre.
Bratstvo sa rýchlo šírilo do okolia Nitry a vznikali odbočky Bratstva. Andrej Rabček sa neskôr stal spišským kanoníkom a bratstvo bolo neskôr cisárom Jozefom II. zrušené dekrétom z roku 1783, kde zrušil všetky žobravé rehole a náboženské spolky. Andrej Rabček bol neskôr neprávom pozbavený kanoníctva a zomrel nezaopatrený v Malom Cetíne. Tam je aj pochovaný.
Pečať na schránke pre relikviu v oltári v Kaplnke sv. Júliusa.
Požiare a rekonštrukcie
11. septembra 1866 vznikol veľký požiar vedľa kostola a kostol bol čiastočne poškodený. Janíkovčania sa po požiari zložili na opravu kostola sumou 695 florénov a diecézna pokladnica prispela 1000 florénov. Tým, že kostol viac krát zachvátil požiar aj okolité domy nechali Janíkovčania vyhotoviť sochu sv. Floriána.
20. storočie a súčasnosť
28. októbra 1918 keď vznikla Československá republika farár Vincent Szili v Janíkovciach po nesúhlase s novým štátnym usporiadaním opustil Janíkovce 14. apríla 1922 a odišiel do Maďarska.
V roku 1970 prišiel do Janíkoviec farár Štefan Dobrovodský, rodák z Komjatíc. Pred kostolom vybudoval lurdskú jaskyňu, postavil novú budovu fary. I keď tento farár zanechal veľa dobrého, za jeho pôsobenia bola odstránená drevená kazateľnica spolu aj so vzácnymi rámami na krížovej ceste.
Novodobá historická skutočnosť, viažúca sa k janíkovskému kostolu je z 30. júna 1995. Je to návšteva dnes už vyhláseného za svätého pápeža Jána Pavla II. V janíkovciach na letisku mal stretnutie s mládežou Slovenska. Tento deň je hlboko zapísaný v dejinách kostola a farnosti. Na pamiatku je v kostole aj na letisku osadená pamätná tabuľa. Veľký zvon zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi.
Krypty v Nitre
V podzemí najstaršieho mesta na slovenskom území, v Nitre, sa ukrývajú krypty v ktorých odpočívajú biskupi, kanonici, aj rehoľníci. Pochovávalo sa v nich od 19.storočia a v jednej z nich sa pochováva aj v súčasnosti. Tri z nich na niekoľko dní teraz otvorili.
Kanonická krypta je na hornom nádvorí Nitrianskeho hradu vedľa studne. Zakrytá je platňou s krížom. „Bola vybudovaná v priestoroch delostreleckého opevnenia. Do tejto kanonickej krypty sa však bežne len tak niekto nedostane. Keď tam vstúpite, máte pocit, akoby sa zastavil čas. Prvého kňaza tu pochovali v roku 1863 a posledného pred štyrmi rokmi.
Toto je krypta pod kostolom svätého Petra a Pavla. Starý cintorín rehoľníkov je rozsiahly, má viaceré bočné chodbičky, no dnes sa už nevyužíva. Aj na Kalvárii sa nachádza krypta. Bola značne poškodená a dlhodobo musela byť zatvorená. „Tu je pochovaný arcibiskup Ján Bukovský, ktorý bol verbistom a zomrel v Amerike.
Významné výročia a púte
Sviatok sv. Cyrila a Metoda, 1150. výročie smrti sv. Konštantína Cyrila a 150. výročie smrti biskupa Štefana Moysesa, vďaka ktorému sa u nás rozmohla úcta k solúnskym bratom. To všetko si pripomenuli tisíce pútnikov, ktorí prišli 5. júla do Nitry.
Tento rok sa púť niesla v duchu dvoch výročí. Výročie smrti svätého Cyrila, ale aj 150. výročie smrti biskupa Štefana Moysesa. To stojí za zmienku, lebo práve vďaka nemu slávime sviatok svätého Cyrila a Metoda 5. júla. „Štefan Moyses chcel, aby to bolo počas púťovej sezóny, začiatkom leta a blízko oktávy sv. Petra a Pavla.
„Štefan Moyses bol poľnohospodár telom i dušou. Cez viedenského nuncia spolu s moravskými biskupmi požiadal vtedajšiu Kongregáciu pre Boží kult, aby sa sviatok preložil na 5. júla. Zaujímavé tiež je, že Štefan Moyses zomrel práve 5. júla - a presne v roku, keď bolo 1100. výročie smrti svätého Cyrila. V roku 1863 sa stalo ešte čosi, čo je dnes možno zabudnuté. Štefan Moyses inicioval pripomienku milénia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
S vtedajším farárom v Selciach Júliusom Plošticom posvätil obraz Cyrila a Metoda a zmenil patrocínium Kostola Všetkých svätých na kostol, ktorý bol zasvätený práve slovanským vierozvestcom.
Sviatok sv. Cyrila a Metoda v Nitre.
Pútnici a ich svedectvá
Medzi pravidelných pútnikov patria aj Soňa a Martin z Ludaníc, ktorí do Nitry putujú s deťmi a ďalšou rodinou. „Ráno 5. júla ešte odslúžil svätú omšu a údajne pri raňajkách povedal: ‚To je pre mňa slávny deň.' Neskôr za ním prišiel redaktor z vtedajších periodík, ktorý ho našiel už v bezvedomí.
Od pol desiatej je námestie už zaľudnené. Prichádzajú pútnici nielen z mesta či blízkeho okolia, ale napríklad i skupinka mladých z Poľska. Keď sa smerom od budovy divadla začína rojiť zástup biskupov a kňazov, ktorí sa počas slávnostnej omše stretnú pri oltári, cítime sa ako na koncerte.
Mnohých pútnikov osviežila aj hudobná zložka svätej omše. „Obsah cyrilo-metodského dedičstva a úprimná viera v Ježiša Krista (v jeho pravdu, v jeho lásku) sa stali - aj sú - akýmsi srdcom, ktoré rozohrieva náš rozum aj vôľu.
„Možno povedať, že sv. Cyril a Metod so svojím dielom sú zdravými koreňmi nášho národa aj vlasti. Rudolf, 83: Chodím sem odnepamäti, každý rok. Prišiel som aj so svojimi dcérami. Predtým sme tu chodievali aj s manželkou Helenkou. Helena, 46: Prišli sme sem so Slovenským orlom. Pripojili sme sa v Tesárskych Mlyňanoch, odkiaľ ide pelotón. Došlo nás aspoň päťdesiat. Najmladší Martinko je piatak, najstaršia pani má 69. Branislav, 22, bohoslovec: Na púť sme prišli s miništrantami z miništrantského tábora. Je to pre nás zavŕšenie týždňa, ktorý sme spolu strávili. Janíkovská studnička: Sme folklórna skupina; spievame piesne z rodnej obce, ale aj katolícke pesničky. Na púti sme už tretí rok a veľmi sa z nej tešíme. Martin, 24: Myslím si, že je to pre Nitru podstatný a významný sviatok, tradícia. Prišiel som, lebo rád miništrujem. Chodievam sem pravidelne, už asi tretí rok.
Záver
Kostol svätého Petra a Pavla v Nitre je významnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve tohto regiónu. Jeho história je prepojená s dôležitými udalosťami a osobnosťami, ktoré formovali náboženský a kultúrny život nielen Nitry, ale aj celého Slovenska.
Návšteva tohto kostola a okolitých pamiatok je skvelým spôsobom, ako sa ponoriť do histórie a spoznať krásy Nitrianskeho kraja.