Zvolen, jedno z najstarších miest na Slovensku, sa nachádza na sútoku riek Hrona a Slatiny. Jeho výhodná geografická poloha a priaznivé prírodné podmienky podmienili osídlenie územia už v praveku. V stredoveku cez mesto viedla významná diaľková cesta, ktorá priniesla osade dôležitú obchodnú funkciu a vytvorila podmienky pre vznik a rozvoj budúceho mesta.
Vzácnu minulosť mesta pripomínajú najvýznamnejšie historické dominanty - Zvolenský zámok a Pustý hrad. Zvolenský zámok, národná kultúrna pamiatka, bol postavený v poslednej tretine 14. storočia uhorským kráľom Ľudovítom I. z Anjou. Pustý hrad, ďalšia významná národná kultúrna pamiatka, bol niekdajším sídlom zvolenského kráľovského komitátu.
Centrálnym priestorom mesta je Námestie Slovenského národného povstania s pešou zónou, ktoré patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Námestie vzniklo z niekdajšieho trhového miesta pri diaľkovej obchodnej ceste, na ktorom boli rozmiestnené objekty obytného, obchodného, náboženského i správneho charakteru.
Dominuje mu gotický rímskokatolícky farský Kostol svätej Alžbety zo 14. storočia, ktorého počiatky však podľa výskumov treba hľadať už v 13. storočí. Kostol býval v minulosti nielen náboženským strediskom, ale i strediskom mestskej správy. Ďalšou dominantou námestia je evanjelický Kostol svätej Trojice, ktorý vznikol postupnou prestavbou meštianskeho domu.
Pamiatkami na obdobie tureckého nebezpečenstva sú zvyšky mestských hradieb zo 17. storočia, ktoré sa nachádzajú na severnej strane námestia i východne za evanjelickým kostolom.
História a vývoj Kostola svätej Trojice
Súčasný Evanjelický kostol Svätej Trojice stojí na Námestí Slovenského národného povstania vo Zvolene. Pôvodný jednoduchý kostol vznikol prestavaním evanjelikmi zakúpeného Bossaniovského meštianskeho domu. Kostol bol dokončený roku 1785. Veža bola pristavená neskôr, v rokoch 1856 - 1857, a postavil ju František Mikš z Tuhára. V rokoch 1830 - 1832 býval v malom domčeku na dvore fary pri kostole kňaz Karol Kuzmány.
Posledná, tzv. neogotická prestavba sa uskutočnila v 20. rokoch 20. storočia. Pre fasádu kostola sú príznačné prvky romantickej neogotiky. Hlavná fasáda je päťosová, členená polostĺpmi. Na kostole dominuje predstavaná kostolná veža vysoká 38 metrov s otvoreným podjazdom, nad ktorým je umiestnená štvorlístková rozeta. V nižších podlažiach veža je štvorcová, na najvyššej úrovni je osemboká, ukončená štíhlou barokovou helmicou.
V interiéri je objekt riešený ako trojloďový priestor s polygonálnym uzáverom. Na oltári je Kristus a reliéf poslednej večere.
Dobové interiérové zariadenie kostola má nádych secesného dekoru. Gotický oltár je zhotovený zo žltkastého kameňa (pieskovca) s hnedými mramorovými stĺpmi. Na ňom dominuje socha Pána Ježiša Krista. Pod ňou je do oltára z bieleho mramoru zapracovaný reliéf Poslednej večere. Zábradlie oltára a kazateľňa sú zhotovené z toho istého kameňa ako oltár a krstiteľnica je celá z mramoru. Dvojmanuálový organ s 22 plnými registrami dodala firma Rieger z Krnova. Socha Krista na oltári a reliéf poslednej večere sú dielom Jána Urbana z Olomouca. Kostolné lavice sú zo zvolenskej dielne Samuela Figuscha.
Kostol je 34 m dlhý (s vežou 41 m), v prednej lodi má 18 m, krížna loď je 24 m široká a vo vnútri je 12,5 m vysoký. Konštrukcia stropov a chórov je železobetónová.
Historicky cennými predmetmi sú aj staré kalichy a patény na Večeru Pánovu z 18. storočia.
Po ukončení murárskych prác sa pristúpilo k zariadeniu vnútra kostola. V prízemí boli uložené dubové lavice, zhotovené v dielňach Samuela Figuscha. Keďže nebolo peňazí, cirkevníci si miesta (prípadne celé lavice) zaplatili a miesta v laviciach opatrili menovkami (bronzovými štítkami). Preto niektorí potomkovia starých rodín dodnes sedávajú na pôvodných miestach. Za seniora Bágeľa boli menovky z lavíc odstránené. Rám, v ktorom sú lavice upevnené, si zhotovili vo vlastnej réžii zo svojho materiálu spolu s vydláždením podlahy pod lavicami.
ZVOLEN - Slovami 84. žalmu „Aké sú milé Tvoje príbytky, ó, Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému“ by sa dali vyznať pocity, ktoré prežívali zvolenskí domáci vo viere.
Dňa 22. - 24. septembra si totiž pripomenuli 100. výročie posvätenia súčasného chrámu Božieho. Spomienka sa začala už v piatok 22. Na druhý deň slávnosť pokračovala v rámci Dňa Zvolenského seniorátu. Na podujatí sa tak zúčastnili hostia z celého seniorátu.
Dopoludnia sa konali slávnostné služby Božie, ktoré otvorila seniorálna dozorkyňa Viera Kadlecová. Históriu zvolenského cirkevného zboru podrobne priblížil presbyter Zdenko Ferienčík. Slovo Božie zvestoval biskup ZD ECAV na Slovensku Ján Hroboň. Slávnostnú atmosféru s úspechom doplnil zmiešaný spevokol (dospelí, mládež a deti) domáceho cirkevného zboru.
Po slávnostných službách Božích bola v okolí kostola pripravená komentovaná výstava nádherných fotografií z minulosti Obrazové spomínanie, ktorej autorkou je Zora Myslivcová. Po obedňajšom občerstvení sa konal bohatý program v chráme Božom a na námestí pred kostolom: detské divadelné predstavenie, tvorivé dielne, farárska kapela Pedaropeja, rodinná kapela Podľa Božej mapy farára Romana Dovalu s jeho dcérami, spevokol s hovoreným slovom z CZ Hronsek, ženský spevácky zbor Belius a študenti z Evanjelického gymnázia z Banskej Bystrice.
Tretí deň, v nedeľu 24. septembra, sa konali slávnostné služby Božie. Kazateľom bol domáci farár Ján Mojzsis a spolu s farárkou Líviou Mojzsisovou liturgoval aj biskup ZD Ján Hroboň. V rámci služieb Božích sa prihovorila Zora Myslivcová, autorka obrazovej výstavy, a na konci aj primátor mesta Zvolen Vladimír Maňka. Po skončení služieb Božích bola v zborovej miestnosti prednáška o živote a pôsobení brata farára Samuela Ličku vo Zvolene, za ktorého bol postavený a posvätený kostol, fara a vykonali aj mnoho iných prác. Dva roky pôsobil aj ako richtár v meste Zvolen. Prednášku pripravili Daniel Kliment a Ivan Uhrík z domáceho cirkevného zboru. V druhej prednáške o neľahkých pomeroch v začiatku 20. storočia v Rakúsko-Uhorsku na území Slovenska, ako aj v ECAV porozprával farár Radim Pačmár z Brezna. Po obede sme sa stretli v príjemnom prostredí farskej záhrady pri rozhovoroch a spomienkach.
Sériu programov k 100. výročiu posvätenia ukončila domáca farárka L. Mojzsisová slovami: „Ďakujeme Pánu Bohu v prvom rade za našich predkov, ktorí v ťažkých povojnových časoch sa rozhodli postaviť tento nádherný stánok Boží. Tiež ďakujeme za Jeho pomoc a požehnanie pri príprave a uskutočnení 100. výročia pamiatky posvätenia.“
Kostol sv. Trojice je významnou dominantou mesta a je cennou pamiatkou histórie a kultúry Zvolena. Súčasne slúži ako dôležité miesto pre miestnu evanjelickú komunitu.