Kláštor pod Znievom je malebná obec situovaná v Turčianskej kotline, neďaleko rieky Vríca, približne 16 km od mesta Martin. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia.

Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí
Najstaršie dejiny a vznik obce
Kláštor pod Znievom patrí medzi najstaršie obce v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Vtedy sa spomína ako Vila Sancti Ipoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna. Osada sa vyvinula z podhradia hradu Turiec - Zniev.
Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.
Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce.
Premonštrátsky kláštor a jeho vplyv
Belo IV. sa rozhodol založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.
Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady.
V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci.
Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.
V 2. polovici 13. storočia dostala obec mestské privilégia podľa krupinského práva, od 14. storočia sa však vyvíjala ako zemepanské mestečko.
Znievsky hrad a jeho význam
Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec).
V 15.storočí sa stal sídlom panstva Zniev, ktoré bolo vyňaté z právomoci turčianskej župy. Na panstve sa rozvíjalo dobytkárstvo, salašníctvo, lesné a poľné hospodárstvo, lov a rybolov. V roku 1605 sa ho zmocnili Bocskayovci, v roku 1681 ho vyplienili a vypálili Thökölyovci, v roku 1705 Rákócziovci.
V minulosti mala význam aj pre panovníka Bela IV. a jeho kráľovskú rodinu, ktorá sa usídlila na hrade Zniev.
Doložený je z roku 1243 ako castrum Turuz. Nakrátko sa stal župným hradom, v roku 1320 prešiel do majetku prepošstva, v roku 1440 získal hrad i prepošstvo Pongrác z Mikuláša.
Obec sa vyvinula z podhradia hradu Turiec-Zniev. Doložená je z roku 1253 ako Turuch, z roku 1251 ako Turch, Turul, z roku 1252 ako Thuruch, z roku 1422 ako Suburbium oppidum Thuroch, z roku 1503 ako Castrum Znio, Podhradie, z roku 1773 ako Klaster, z roku 1920 ako Kláštor pod Znievom.
V Kláštore pod Znievom sa jarmočilo
Školské dejiny a vzdelávanie
Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity).
Začiatkom 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia.
V rokoch 1869-1874 tu bolo slovenské patronálne katolícke gymnázium, neskôr štátny maďarský učiteľský ústav. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.
Od založenia do roku 1874 znievske gymnázium navštevovalo počas jeho doby 669 študentov.
Kláštor bol jedným z troch lokalít, kde bolo zriadené jedno z prvých slovenských patronátnych gymnázií.
Olejkárstvo a remeslá
V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov. Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách.
Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.
Tunajší olejkári chodili od 16. storočia do Ruska, Poľska i na Kamčatku a do Perzie.
Turistické zaujímavosti a pamiatky
Kláštor pod Znievom je známy aj pre svoju nezameniteľnú prírodu Kláštorských lúk, kalváriu a zrúcaninu hradu Zniev. Nájdete tu aj strelnicu a rybníky.

Kalvária v Kláštore pod Znievom
Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí a pamiatok:
- Zrúcaniny hradu Zniev: Pochádzajú z 13. storočia z čias kráľa Belu IV, kedy bol centrom kráľovskej rodiny.
- Kláštor premonštrátov: Z polovice 13. storočia.
- Kláštorný kostol premonštrátov zasvätený Panne Márii: Zo začiatku 13. storočia, renesančne upravený.
- Farský kostol zasvätený sv. Mikulášovi: Z roku 1250. Vnútorné zariadenie je zo 16. storočia.
- Kostol na kalvárii: Z roku 1728, renovovaný v roku 1816.
- Rímskokatolícka fara: Postavená v barokovom slohu z roku 1726.
- Budova matičného gymnázia z roku 1874: Dnes sa tam nachádza pamätná izba.
Súčasnosť obce
Obec Kláštor pod Znievom je momentálne druhou najväčšou obcou v Turci (po Sučanoch). Svojim obyvateľom poskytuje dobrú občiansku vybavenosť.
Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Svoju pečať tu zanechali jezuiti, neskôr i významní národovci a spisovatelia. Dnes je Kláštor pod Znievom obľúbenou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásnu prírodu a bohatú históriu.
Kláštor pod Znievom je nenápadná dedinka v Turčianskej záhradke na úpätí Lúčanskej Malej Fatry. Mimo všetkých hlavných cestných ťahov. Napriek tomu má čo ponúknuť a nie je to len história (jedno z prvých slovenských gymnázií v Kláštore pod Znievom). Krásnu prírodu aj výhľad z kopca, po ktorom nesie názov.
Významné osobnosti spojené s Kláštorom pod Znievom
| Osobnosť | Pôsobenie/Štúdium | Význam |
|---|---|---|
| Martin Čulen | Riaditeľ gymnázia | Významný národný buditeľ |
| Samuel Zachej | Profesor na gymnáziu | Významný národný buditeľ |
| Gabriel Zaymus | Profesor na gymnáziu | Významný národný buditeľ |
| Matej Korauš | Profesor na gymnáziu | Významný národný buditeľ |
| Anton Bielek | Študent gymnázia | Spisovateľ |
| Ferko Urbánek | Študent gymnázia | Spisovateľ |
| M. Kukučín | Študent učiteľského ústavu | Spisovateľ |
| J.G. Tajovský | Študent učiteľského ústavu | Spisovateľ |