Dom rozvoňali medovníky, v rádiu hrajú koledy a v telke už bežia vianočné filmy. Mnohí ľudia sa naháňajú za nákupom darčekov. Vonku prituhlo a niekde dokonca poletuje sneh. Obdobie pokoja, radosti v kruhu našich najbližších. Najkrajšie sviatky roka Vianoce už klopú na dvere.
Jedinečný Štedrý deň sa však nezaobíde bez tradícii.
Slovenské vianočné zvyky a tradície
Oblátky v každom kúte Slovenska
Symbol hostie, tela Kristovho a pre niektorých znak slnka, informuje magazín Teraz. Spája sa predovšetkým s kresťanskou podstatou Vianoc. Na západe a východe ich jedia s medom a cesnakom. Hovorí sa, že cesnak chráni pred zlými silami a med dodáva ľuďom dobrotu. Stred našej krajiny má tiež oblátky s medom.
No namiesto cesnaku ich konzumuje s ovocím z jednej šupky. Ideálnym je jablko, ktoré tvorí akési lano spojitosti medzi rodinou počas celého roka.
Prvým chodom sú oplátky s medom a cesnakom.
V Bardejove či Rožňave oblátku vymenia za chlieb a v Spišskej Novej Vsi začínajú chlebom a soľou.
Na východe Slovenska mnohé rodiny jedia štedrú večeru len pri svetle sviečky. Pri stole sedia čo najdlhšie a užívajú si výnimočnú atmosféru. Striktným pravidlom, ktoré tu platí, je, že počas večera sa od stola nesmie odísť. Prináša to vraj nešťastie. Prestiera sa tam miesto navyše.
Štedrovečerný stôl v slovenskej domácnosti. Zdroj: TASR/Oliver Ondráš
Tradičná vianočná polievka a hlavné jedlo
Tradičnou vianočnou polievkou je kapustnica a so všetkým, čo k tomu patrí - kyslá kapusta, huby a nesmie chýbať ani klobása. Trebišov a jeho okolie pridáva paradajkový pretlak i ryžu. Zajedá sa to zemplínskym bielym koláčom.
Pod majestátnymi Tatrami v malebnej obci Švábovce sa namiesto kapustnice a iných polievok varí papcun. Ide o miestny pokrm, a preto si získali prezývku papcuňari. Čo ten papcun vlastne je? Do veľkej miery sa podobá kapustnici. No robí sa so škvariek, červenej papriky a hlavnou ingredienciou je kyslá kapusta.
Po oplátke a polievke sa podávajú na niektorých miestach plnené pirohy so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Kapor, filé a zemiakový šalát je klasika, ktorá nechýba na žiadnom štedrovečernom stole. Avšak na východniarskom stole u niektorých nájdete dokonca rezne.
Po hlavnom chode nasledujú lokše s makom a v niektorých častiach východu opekance či bobaľky. Ide o takzvané pečivo z kvásku, mlieka a dochutíš to makom, tvarohom, orechmi alebo kapustou.
Zvyky, ktoré pretrvávajú
Na Zemplíne je vianočným zvykom priviazanie nohy o stôl aspoň jednému členovi rodiny. Symbolizuje to súdržnosť rodiny. Severovýchod krajiny je ešte o niečo jedinečnejší. Rusíni oslavujú Vianoce na troch kráľov, čiže 6. januára.
Mnohí ľudia na východe dodržujú adventný pôst a mládenci, muži chodia vinšovať pokojné sviatky k svojím blízkym. U niektorých rodín platí zvyk, že všetci členovia od najstaršieho až po najmladšieho sa umývajú vo vode, v ktorej nájdete hodené mince. Je to symbolom zdravia a peňazí.
Aj tu, sa začína modlitbou a oblátkami. Nevšednosťou je ešte dávanie si medového krížika na čelo. Značí to ochranu a zdravie. Tak, ako aj na východe, aj v mnohých regiónoch na strede je kapustnica. Orava ju dopĺňa o údenú rybu a opečenú cibuľku.
Hlavný chod je všade rôzny, niekde sú rezne, v okolí Martina je zas pečená hus so zemiakovým šalátom. Kysuce sú, naopak, ojedinelé tým, že sa tam nevečeria žiadne mäso.
Špecifické zvyky na Kysuciach a Orave
Okrem klasík, ako skrývanie peňazí pod obrus či rozkrájania jablka, si na Orave sadajú bosí za stôl. Kysučania si nechávajú vysvietený celý dom, teda v každej miestnosti ostáva zažaté svetlo.
Fúkanie sviečky je tiež netradičným zvykom. Ak dym stúpa nahor signalizuje, že daná osoba, ktorú sviečku sfúkla, bude zdravá po celý rok. Naopak, ak mieri do strán, čakajú ho zdravotné problémy.
Na východe sa vo vode s mincami umývajú. Na strednom Slovensku napustia vodu do umývadla a na spod dajú mince. Symbolizuje to finančnú pohodu. Bohatstvo na Orave symbolizuje tanier so zeleninou, klobásou, šunkou, syrom a peniazmi. Je to aj prejavom vďaky za uplynulý rok.
Slovenské Vianočné tradície. Zdroj: YouTube
Západniari sú klasici
Aj keď svojimi polievkami celkom vynikajú. Na každom stole je iná. Niekde kapustnica na viacero spôsobov, obľubujú aj strukové polievky. Okolie hlavného mesta, Levíc a Nitry si pochutnáva na halászlé. Hlavný chod sa nesie v znamení ryby a zemiakového šalátu.
Čaro Vianoc dotvárajú na západe tradičné zvyky - šupina či peniaze pod obrusom, rozkrájanie jablká pre šťastie. Jedným sú ale výnimoční. Mnohí nechávajú na stole omrvinky do druhého dňa. Tie sú určené pre neznámych pocestných. Veľmi dávno sa hádzali do kútov v miestnosti orechy, išlo o poverčivosť, aby rodine bola dopriata hojnosť.
Vianočné mackovia a iné ozdoby
Nezisková organizácia Deťom s rakovinou pôsobí na Detskej klinike hematológie a onkológie na Kramároch, kde pomáha vytvoriť príjemné miesto na liečbu detí a pomôcť im k úspešnému návratu do bežného života. Podporiť ich aktivity môžete kúpou vianočnej ozdoby - zlatého, strieborného alebo bieleho macíka (alebo aj všetkých troch!). Mackovia pochádzajú z Okrasy Čadca, známeho výrobcu tradičných sklenených vianočných gúľ. Podporíte tak dobrú vec a obohatíte svoje Vianoce aj o kúsok skutočnej tradície.
Vianoce sú plné tradícii a každá domácnosť si určuje vlastné pravidlá. No nikde na stole nechýbajú vianočné perníčky a najtradičnejším dezertom je štedrák. Koláč so štyrmi plnkami - lekvár, mak, orechy, tvaroh. Každý kút krajiny má iné zvyky. Niekde večerajú po tme, inde len pri zapálenej sviečke. V mnohých rodinách nechýba tanier pre pocestného. Iné rodiny jednému členovi priviažu nohy pod stôl, iní zas večerajú bosí. Zvyky sú rôzne. No najdôležitejšie je si ich užiť spoločne so svojimi milovanými.