Vždy žasnem nad darom hanblivosti a prirodzenej zdržanlivosti, ktorú nám Boh dal, aby nás chránil. Trocha to prirovnám k stavebnej sporiteľni, ktorá vám peniaze požičia podľa toho, koľko z vašej stavby už stojí - čím viac stavby máte postavenej, tým viac financií dostanete na jej dokončenie - banka tým istí sama seba - Boh chráni naopak nás.
Hranice čakania do manželstva – Konkrétne podrobnosti a rady!
Tri Etapy Vzťahu Pred Manželstvom
Nie je fixné, ako dlho má jednotlivá etapa trvať, každá z nich má však svoj jedinečný význam pre oboch partnerov i pre ich vzájomný vzťah. Boh ako náš milujúci Otec sa veľmi zaujíma o naše srdcia a chce nás chrániť a požehnávať. V každej etape nášho vzťahu je pripravený viesť nás, chrániť a posilňovať. Rozhodnutie pre manželstvo a konkrétneho človeka vždy necháva na našu slobodnú vôľu. Ak však ostávame v modlitbe, nemusíme sa báť nesprávneho rozhodnutia.
1. Kamarátstvo
Táto začiatočná fáza v niektorých vzťahoch úplne chýba, čo býva často na škodu, pretože práve v tomto období môžeme spoznávať toho druhého v jeho prirodzenom prostredí bez masky - vidieť, ako sa baví so svojimi priateľmi, aký má postoj k štúdiu, čo hovorí o svojich rodičoch...
Nezaškodí vedieť a všimnúť si o tom druhom i niečo iné ako, že “je taký pekný“ alebo „taká úplne iná“ alebo naopak že to „nie je práve môj typ“ a „keby mal pár centimetrov navyše, nezaškodilo by...“.
Potrebujeme spoznať toho druhého a začať byť úplne presvedčený/á, že práve toto je človek, ktorého chcem spoznávať do manželstva a tráviť čas práve s ním. Prejavy fyzickej náklonnosti by v tomto čase nemali byť iné, ako ku akémukoľvek inému z našich kamarátov - nie je vhodné len tak sa držať za ruku, hladkať po vlasoch, po pleci... čím môžeme toho druhého zavádzať a zraniť, keď cúvneme.
2. Priateľstvo
Je nádherným časom spoločného trávenia času, spoznávania a opakovaného rozhodovania sa kráčať spolu a vyzrievať do manželstva. Znamená meniť sa, prehodnocovať svoje postoje, správanie, učiť sa nesebecky milovať toho druhého.
Držanie za ruku, bozk na čelo či na líce a krátke objatie sú podľa môjho názoru normálnymi prejavmi rozvíjajúceho sa vzťahu, ktorými sa naše správanie odlišuje od správania k všetkým ostatným.
Môžeme sa mylne domnievať, že záväzok vernosti sa viac vzťahuje snáď na snúbenectvo a určite na manželstvo, no základy vernosti sa tvoria v srdci a mysli už v etape priateľstva. Nie každé priateľstvo končí manželstvom, ale kým sme pár, ani jeden z nás by nemal pozerať, flirtovať, či túžiť za niekým iným. Ak je to tak, treba sa úprimne opýtať samého seba, prečo to robím - či je to iba „zlozvyk“, ktorého sa treba zbaviť a začnem na ňom pracovať alebo je to pre to, že to s mojím partnerom nemyslím „na vždy“ alebo vážne a hľadám si už teraz iné alternatívy.
Aj vtedy treba svoj postoj prehodnotiť a buď sa rozhodnúť brať existujúci vzťah vážne alebo sa bez dlhého naťahovania rozísť a byť fér k tomu druhému. Čo sa týka otázky, kedy nášho milého/milú predstaviť rodičom, je super, keď ten/tá, ktorého/ú privedieme „ukázať domov“ je náš jediný partner, ktorého naši rodičia uvidia - vyhneme sa tak porovnávaniu s predošlými, čo by mohlo byť nepríjemné nielen nám a rodičom, ale najmä nášmu priateľovi/ priateľke.
Povzbudzujem Vás preto zvážiť, či je už váš vzťah dostatočne zrelý a či ste obaja pre seba obaja pevne rozhodnutí.
3. Snúbenectvo
Prichádza po krásnom obojstrannom zasľúbení túžby po spoločnej budúcnosti. Nesmie sa zneužiť ako zámienka, aby mal mladý muž zasa trocha „pokoj“ a svadba sa po darovaní prsteňa odloží na neurčito... Práve naopak - z mnohých i mojich vlastných odporúčaní, je najlepšie „stihnúť“ svadbu približne do roka.
V takýchto podmienkach je rozumné sa už rozprávať a plánovať svadbu, spoločné bývanie, rodičovstvo, financie. Je prirodzené, že láska s istejším záväzkom rastie a prejaví sa aj vo fyzických prejavoch - dlhších objatiach, bozkoch. Snúbencom nepatria intímne prejavy vlastné iba manželom - napr. ležanie vedľa seba, hladenie na intímnych miestach, manželské intímne spolunažívanie, ktoré si však v hojnosti budú môcť užívať do koca života v manželstve :)
„Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi: nech vám dá podľa bohatstva svojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske, mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.“
Zmiešané Manželstvá: Výzvy a Riešenia
Zobrať si niekoho, kto v jednej z najdôležitejších otázok života nie je rovnaký, je zaiste riskantné. Ak je človek presvedčený o svojej viere v Boha a je verný svojej Cirkvi, tak zrejme je najideálnejšie, ak to aj druhá polovica berie takisto. Lenže v živote sa stáva, že si niekto nájde partnera iného vierovyznania či dokonca bez vyznania. Zaľúbenosť po čase pominie a mladí (rozličného vierovyznania) sa seriózne začnú zaoberať otázkami, v akom kostole má byť svadba (ak nie sú z jednej cirkvi), ako budú žiť, či budú ozaj s takým odlišným partnerom šťastní a či im nejednota vo viere nespôsobí vážne problémy. Potom sa možno zamiešajú do všetkého aj rodičia či príbuzní a problém môže byť na svete.Podľa Kódexu kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi (CIC): „Manželstvo medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých jedna je pokrstená v Katolíckej cirkvi alebo bola do nej po krste prijatá, druhá však patrí do cirkvi alebo cirkevného spoločenstva, ktoré nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, je bez výslovného dovolenia kompetentnej autority zakázané.“ (Kán. Miestny ordinár má preto na základe zistenia buď udeliť, alebo neudeliť povolenie k sobášu.Ide hlavne o podmienky, v ktorých katolícka stránka vyhlasuje, že je pripravená odstrániť nebezpečenstvá odpadnutia od viery a má sa snažiť, aby boli všetky deti pokrstené a vychované v Katolíckej cirkvi. Druhá stránka sa má oboznámiť s prísľubmi katolíckej stránky a byť si ich vedomá. Obe stránky sa majú poučiť o cieľoch a podstatných vlastnostiach manželstva. (porov. Kán. Kňazi či iní duchovní pastieri sa majú starať, aby katolíckej manželskej stránke a deťom nechýbala pomoc pri plnení záväzkov, a majú tiež pomáhať manželom upevňovať jednotu manželského a rodinného života. (porov. Kán.Otec Peter Jakub je gréckokatolícky kňaz, ktorý pôsobí v Centre pre rodinu na Sigorde. Vysvetľuje, aké kombinácie manželstva s iným vierovyznaním existujú: „Je možné, že ho tvorí katolícka a nekatolícka stránka, čiže obaja sú veriaci. Napríklad gréckokatolík a pravoslávna alebo rímskokatolíčka a evanjelik. Ďalej je to tiež pár v rámci Katolíckej cirkvi - napríklad gréckokatolík a rímskokatolíčka. Treťou možnosťou je manželstvo katolíckej stránky a neveriaceho človeka alebo nepokrsteného.Snúbenci, ak ide o katolíkov, by sa mali podľa otca Petra vopred pripraviť na to, ako budú praktizovať obrad - či podľa manželky, alebo podľa manžela -, kde budú chodiť do chrámu alebo do kostola. „Ak budú mať deti, musia sa dohodnúť, v akom obrade príjmu sviatosti a aký obrad budú praktizovať. Ako sa budú doma spoločne modliť a ak pôjdu deti do školy, na aké náboženstvo ich prihlásia. Ak bude dieťa pokrstené ako gréckokatolík, potom pri krste prijme sviatosť myropomazania.Polský kňaz Mieczysław Malinski vo svojej knihe Prv než povieš milujem spomína pár, v ktorom dievčina nebola veriaca, ale jej snúbenec áno. Chceli mať sobáš v kostole. Potrebovali si však ujasniť základné veci. Dievčina si totiž myslela, že musí pristúpiť aj k sviatosti zmierenia, s čím ako neveriaca mala problém. V tomto prípade pre ženu nebola sviatosť zmierenia potrebná. Snúbenec sa napokon pri otcovi Malinskom vyspovedal. Kňazovi však neušlo, že počas spovedania chodila snúbenica po kostole ako turistka, len si ho obzerala.Americká autorka, lektorka a kresťanská teologička Kathy Keller v otázke zmiešaných manželstiev optimistická veľmi nie je. Problém rozoberá v prípadoch veriacej a neveriacej strany. Počas svojej služby s manželom Timom sa už neraz stretla s otázkou manželstva kresťana s nekresťanom - zosobášených párov či tých, ktorí ešte len svadbu plánovali. Upozorňuje najmä na Božie slovo, ktoré hovorí jasne, aby sa slobodní kresťania sobášili „iba v Pánovi“ (1 Kor 7, 39). „Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?!Kathy vo svojej praxi zažila mnoho sklamania v manželstvách zmiešaných párov. Kathy berie zmiešané manželstvo ako nerovnocenné a myslí tým stav, v ktorom si chce skutočný, vrúcny kresťan vziať „papierového“ kresťana alebo takého, ktorý je ďaleko od viery. Nerovnocennosť alebo nejednota sa potom môžu prejaviť v odsúvaní viery (v prípade veriaceho) v oblastiach, ako je osobný duchovný život (modlitba, omše, sviatosti…), v službe, v platení desiatkov, výchove detí a tak ďalej.Ďalšie riziko podľa Kathy je v tom, že ak sa veriaci striktne drží kresťanského života, neveriaca strana sa môže cítiť prehliadaná, nerozumie, aký význam má modlitba, služba, nevie sa zapojiť, nerastie súdržnosť manželov. Takto sa manželstvá buď rozdeľujú, alebo žijú v nejakom strese, pretože urobili kompromis.
Jana Pohlodová žije s manželom v takomto manželstve, keďže je evanjelička a manžel gréckokatolík. O svojom rozdielnom vierovyznaní spolu hovorili aj pred vstupom do manželstva. Dokonca to riešili aj so svojimi rodičmi. Jana vidí najväčšiu nezhodu vo vierovyznaní v tom, ako navštevujú kostol: „Niekedy je trochu smutné, že nejdeme v nedeľu do kostola ako rodina, ale manžel ide zvlášť a ja s deťmi osobitne.“ Napriek tomu sa vždy snažia nájsť spoločnú reč a kompromis. Nejednota sa u nich prejavuje najmä v náboženskej výchove detí: „Starší sedemročný syn je evanjelik ako ja, mladší trojročný gréckokatolík po manželovi. Obe deti chodia so mnou na evanjelickú detskú besiedku, ale chodíme aj s manželom do katolíckeho chrámu. Cez sviatky návštevy kostola a chrámu kombinujeme.Katarína Štulíková si vzala neveriaceho manžela. Na začiatku vzťahu mladí ani netušili, akým problémom budú musieť čeliť. „Môj manžel sa narodil v severných Čechách do neveriacej, ale funkčnej rodiny. Okrem starých rodičov nebol nikto z rodiny pokrstený. Spočiatku ako pár nepremýšľali nad problémami. Katka verila, že pre Boha neexistujú žiadne prekážky. Otázku rozdielnosti vo viere riešila skôr iba ona, lebo jej partnerovi spočiatku nezáležalo až tak na tom, v akom vzťahu budú. „Pre mňa bolo nemysliteľné žiť vo voľnom zväzku. Vyzeralo to tak, že sa naše cesty rozídu. Bolo medzi nami veľa prekážok.Kataríne bolo jasné, že na otázky viery bude vo vzťahu sama, že táto oblasť nebude v jednote. Ale nič ju (ani partnera) neodradilo od vstupu do manželstva. O prípadných ťažkostiach varovali snúbencov kňazi a niektorí priatelia. Vnímali rozdiely medzi nimi. „Vtedy som cítila, že nám nerozumejú. Teraz s odstupom času viem, že sa o mňa báli, aby som nebola nešťastná, aby som nestratila vieru,“ spomína Katarína. Doma sa o ňu bála najmä mamka, chcela pre dcéru dobrého veriaceho chlapca. Na druhej strane jej nikdy nebránila v rozhodnutiach. Aj rodičia z druhej strany nechápali, prečo sa chcú zosobášiť v kostole.V manželstve Katarína musela mnohé rozhodnutia urobiť sama, nemala oporu v manželovi. „Cítila som často nepochopenie zo strany manžela. V prežívaní viery som sama, nemôžem prežívať radosť z poznávania Boha ani jeho vôle v našom manželskom živote. S manželom máme rozdielne postoje, nezdieľame rovnaké hodnoty. On je materialista a spolieha sa na svoje sily. Rozdielnosť vo viere učí Štulíkovcov navzájom sa prijímať. „Veľa sa rozprávame, zdieľame. Môj manžel aj napriek tomu, že nie je veriaci, mi nikdy nebránil v prežívaní viery, ani mi nekládol žiadne prekážky. Za to som mu vďačná, lebo mi nechal slobodu.Vo výchove detí majú manželia jasno. Už pred vstupom do manželstva sa dohodli na tom, že ich dajú pokrstiť. „Obe naše deti sú pokrstené. Chodím s nimi do kostola, spolu sa modlíme. Syn bol na prvom svätom prijímaní, miništruje v našom kostole. Deti chodia v našej farnosti na náboženstvo. Syn chodí na základnú cirkevnú školu. Aj napriek tomu, že môj manžel nie je veriaci, iného muža si po svojom boku neviem predstaviť. Je mojím priateľom, mužom, ktorý dodrží slovo, je mi oporou v ťažkých chvíľach. Nechal ma slobodne prežívať vieru spolu s našimi deťmi.Tému manželstiev s rozličným vierovyznaním som chcela trochu preskúmať v praxi aj pomocou formulára na sociálnych sieťach. Našlo sa vyše tridsať odpovedajúcich, ktorí žijú v kombinácii veriaci a neveriaci alebo katolíci a príslušníci iného vierovyznania. Všetci sa zhodli na tom, že tému rozličného vierovyznania riešili ešte pred svadbou. V niektorých odpovediach o príprave do manželstva cítiť znaky nejednoty: „Manžel začal so mnou chodiť do kostola. A ja verím a modlím sa, aby sa ho jedného dňa niečo dotklo a oslovilo ho, aby ho to primklo ku kresťanskej viere. „Spoznali sme sa obaja ako neveriaci. V procese chodenia manželka uverila v Boha, bolo to veľmi zvláštne obdobie.V rámci prípravy do manželstva párom väčšinou nikto obzvlášť neradil, absolvovali len klasickú predmanželskú prípravu s kňazom či poradcami. Jedna respondentka sa zdôveruje, ako prežívala obdobie prípravy pri poradách s kňazom: „Vysvetľoval, v čom môže nastať problém. Manžel bol pravoslávny, ale vôbec nechodil do kostola, bol len pokrstený. Mal túžbu pristupovať k sviatostiam, a tak sa pripravoval u iného katolíckeho kňaza na ich prijatie. Pred vstupom do manželstva vo veľkej miere ľudia, hlavne rodičia, mladých odrádzali. Jedna odpovedajúca to videla na jednej strane možno ako dobrý úmysel, ale príliš radikálne povedaný: „Rozíď sa s ním, budeš nešťastná - povedal mi jeden človek. Napriek tomu, že o manželovi alebo o nás absolútne nič nevedel. Páry si však pripomienky veľmi nebrali k srdcu a išli si svojou cestou.Manželia vo formulári zhodnotili, v akých oblastiach sa u nich momentálne prejavujú rozdiely kvôli viere. Niektoré páry počas manželstva zažili pekné momenty a môžu svedčiť o Božom zásahu do ich väčšej jednoty vo viere: „Odovzdali sme si postoj - manželka sa ako kalvínka zaľúbila do Panny Márie, neskôr sme boli oslovení ako krstní rodičia a pri tejto príležitosti sa sama od seba rozhodla stať sa rímskokatolíčkou. Následne sme spolu prežili krásne dary od Boha - na sviatok Božieho milosrdenstva sme absolvovali generálne spovede a bolo veľmi krásne prežívať to rovnako a spolu. Cítili sme neuveriteľný pokoj a vnútornú lásku. „Manžel je konvertita a ja som pri ňom zažila znovuobrátenie. Jeho hlad pri hľadaní odpovedí na mnohé otázky viery ma ‚zobudil‘ a zatúžila som po živej viere a osobnom vzťahu s Bohom.„V roku 2014 sme boli v Izraeli - ja na púti, manžel akoby na poznávacom zájazde. Náš sprevádzajúci kňaz mu navrhol, že ho pokrstí v Jordáne. Vtedy mi manžel povedal, že stále vo svojom vnútri nič necíti, ale ak chcem, kvôli mne by sa dal pokrstiť. Bolo to krásne vyznanie, ale ja som odvetila, že ak to nemá spraviť kvôli sebe, nech to kvôli mne nerobí. Takže stále čakám.Otec Peter Jakub vo svojej praxi už stretol zmiešané manželské páry. Zo skúseností vie, že identita človeka, jeho náboženstvo, pôvod, je veľmi silný a netreba to podceňovať: „Prakticky sa snúbenci budú musieť dohodnúť aj na tom, ako budú mať vyzdobený dom, či nekresťanská stránka bude súhlasiť napríklad s krížikom na stene. Snúbenci si podľa otca Petra Jakuba musia všetko vydiskutovať a dohodnúť sa na spoločnom rozhodnutí, ktoré budú musieť obhájiť pred svojimi rodičmi. Môže sa stať, že rodičia napríklad nekatolíckeho vyznania nebudú súhlasiť, aby ich syn „odišiel od ich viery“ ku katolíkom. „Medzi snúbencami je bežné, že mnohí cúvnu.Prípady manželstiev s rozličným vierovyznaním sú rôzne. Otec Peter pozná také, v ktorom sa nekresťan zosobášil v katolíckom kostole s rímskokatolíčkou a dodnes s ňou chodí do kostola, večer je pri modlitbe s deťmi, aj keď sa nedal pokrstiť. „Poznám aj také manželstvo, v ktorom sa muž, pôvodom moslim, dal po mnohých rokoch pokrstiť. V takýchto manželstvách vie aj o zlých skúsenostiach, keď muž nedovolil žene praktizovať jej náboženstvo, alebo bránil deťom, aby nechodili do katolíckeho chrámu. Najväčšie riziko vidí otec Peter v tom, keď sa podcení voľba životného partnera a tiež keď sa zaujme liberálny postoj k náboženstvu partnera, napríklad slovami: „Boh je predsa jeden.“„V manželstve treba veľa komunikovať a hovoriť o svojich pocitoch, hľadať riešenia, nezatvrdnúť, vysvetľovať, poprípade vyhľadať odbornú pomoc.
Rady pre páry v zmiešaných manželstvách:
- Komunikácia: Otvorená a úprimná komunikácia o pocitoch a očakávaniach.
- Kompromis: Hľadanie spoločných riešení, ktoré rešpektujú obidve strany.
- Respekt: Vzájomný rešpekt pre vieru a presvedčenie partnera.
- Odborná pomoc: Vyhľadanie pomoci od odborníkov, ak je to potrebné.
7 Mýtov o Chodení s Neveriacim
Jednou z najčastejších otázok, ktoré riešia mladí kresťania pri chodení, je: Môžem chodiť aj s človekom, ktorý nie je veriaci (nasledovník Ježiša)? Dal som dokopy 7 najčastejších mýtov, ktorým ľudia veria o chodení s človekom, ktorý neverí v Ježiša.1. Mýtus: Všetko, čo v živote potrebuješ, je láska.2. Mýtus: My sme výnimoční. On/ona síce neverí, ale to je iné.3. Mýtus: Čo ak si nikoho už nenájdem.4. Mýtus: Je to môj evanjelizačný projekt.5. Mýtus: Poznam pár, ktorému to funguje.6. Mýtus: Chodenie s niekým je len zábavka.7. Mýtus: Neverím svojim pocitom, ale Ježišovi.| Mýtus | Realita |
|---|---|
| Všetko, čo v živote potrebuješ, je láska. | Na to, aby si zažil skutočnú radosť, šťastie a naplnenie potrebuješ vzťah s niekým, kto je dokonalý, nikdy ťa nezradí a naplní všetky tvoje potreby - Boha. |
| My sme výnimoční. On/ona síce neverí, ale to je iné. | Manželstvo je dostatočne ťažké, aj keď sú v ňom dvaja veriaci ľudia, ktorí sú v úplnej duchovnej harmónii. |
| Čo ak si nikoho už nenájdem. | Ak čakáš, možno je to skúška tvojej viery. |
| Je to môj evanjelizačný projekt. | Nikto nedokáže prinútiť žiadnym spôsobom iného človeka, aby uveril v Krista. |
| Poznam pár, ktorému to funguje. | V Biblii som nenašiel odporúčanie, že ak chcete niekoho priviesť k Bohu, začnite s ním chodiť. |
| Chodenie s niekým je len zábavka. | Keď vstupuješ do vzťahu s iným človekom, dievčaťom alebo chalanom - má obrovskú hodnotu tiež. Ak vstupuješ do vzťahu, máš obrovskú zodpovednosť. To nie je „len“ zábavka. Ide tu o iného človeka. |
| Neverím svojim pocitom, ale Ježišovi. | Dôveruj Ježišovi, Biblii, svojim najbližším priateľom v spoločenstve či rodičom. Pýtaj sa ich na názor. A nechaj im hovoriť do tvojho života. |
Abrahám poslúchol. Stal sa z neho Abrahám. Prišiel do krajiny, ktorú mu Boh sľúbil. Žil tam. Veľmi, ale naozaj veľmi zbohatol. Skrátim to. Boh splnil to, čo sľúbil. Dal Abrahámovi a Sáre, ktorí už boli naozaj starí (trojciferný vek), syna Izáka.Neuveriteľná a nepochopiteľná požiadavka. Veď to ide proti akejkoľvek logike. Proti Božiemu zasľúbeniu. Kto potom bude dediť? Ale veď Boh sľúbil, že budem mať potomkov ako hviezd na zemi? Jedine, že by Boh urobil opäť zázrak. Urobí? Abrahám poslúchol. Urobil krok viery. Išiel na vrch Mória a chystal sa obetovať svojho jediného syna na oltári.Tento príbeh má pokračovanie a naplnenie v Ježišovi. On bol tiež jediným Božím Synom. Ježiš zomrel. Pri ňom Boh nezasiahol tak ako pri Izákovi. Urobil zázrak. Ježiš zvíťazil v dokonalej poslušnosti Otcovi a vďaka Nemu nás čaká nebo. Dokonalé naplnenie všetkých našich snov, dokonca takých, o ktorých sme sa neodvážili ani len snívať. Možno si v podobnej situácii. Máš pocit, akoby si mal zabiť všetky svoje nádeje. No to je presne to miesto, kde sa rozhoduje o tvojej viere. O tvojej budúcnosti. O večnosti. Bude to vzťah s ňou/ním alebo s Ním?
Všetci kresťania - slobodní i ženatí, mladí i starí, kňazi, rehoľníci i laici - sa potrebujeme učiť tomuto „hráčskemu“ ťahu, nechať sa priťahovať Bohom, ktorý sa zjavuje a zároveň skrýva svojím zvláštnym spôsobom. Možno je táto potreba jasnejšia u tých, ktorí prijali dar celibátu alebo sú slobodní - pretože aj ich život je určený na lásku a spoločenstvo, ale nemajú fyzickú prítomnosť druhej osoby, s ktorou by zdieľali intimitu. No aj v manželstve je Kristus ten jediný, ktorý napĺňa túžbu po láske v srdci každého manžela či manželky. U všetkých - rovnako ako u prvých učeníkov - je to Duch Svätý, ktorý túto premenu spôsobuje.
tags: #krestansky #vztah #mladsi #muz