História obce Hladovka a jej kostola

Obec Hladovka leží v Oravskej kotline na rozsiahlom ľadovcovo-riečnom kuželi, vytvorenom v štvrtohorách potokmi, vytekajúcimi z veľkých ľadovcov Západných Tatier. Severnú a strednú pahorkatinnú časť chotára tvoria mladotreťohorné uloženiny; južná, vrchovinná časť zasahuje do Skorušinského pohoria. Severne od bývalej železničnej trate sú rozsiahle rašeliniská. Obec leží v nadmorskej výške od 680 do 967 m. n. m. Stred obce je vo výške 756 m n.

Hladovka vchádza do dejín pod názvom Jelešňa (Ilešná) v roku 1597-1598 medzi valašskými dedinami Oravského panstva. Vtedy boli zdanené dva domy, od každého sa platila daň jeden zlatý. V nasledujúcom roku sa daň zvýšila na jeden zlatý a 50 grajciarov od jedného domu, takže od dvoch domov v Jelešnej sa platili tri zlaté. Na dolnom toku rieky Jelešňa sa spomínajú dve usadlosti v roku 1558. Dediny sa formovali niekoľko desaťročí. Až keď boli schopné platiť dane, začala mať o nich záujem administratíva Hradu. Odvtedy už boli registrovaní ako daňovníci tej-ktorej obce alebo osady. Jeden dom či usadlosť neboli rátané za osadu. Keď k nim však pribudlo viac usadlostí, boli povinní platiť dane.

Dolnokubínsky dekan Dr. J. Kohút uvádzal: „Dediny založené na hornej Orave mali za povinnosť ochraňovať severnú hranicu Uhorska.“ O týchto hrdinských zápasoch s „nepozvanými návštevníkmi“ svedčí v Bore kríž, kde je pochovaný goral, ktorý zahynul v týchto potýčkach. Za zmužilé bránenie hraníc proti nepozvaným návštevníkom z Haliče Oravské panstvo darovalo obciam Hladovka a Suchá Hora na večné pasenie Bor. Stará povesť hovorí, že v podobných zápasoch pri ochrane severnej hranice zanikla skoro celá obec, rozložená kedysi na dolnom toku potoka Jelešňa. Zmienka o tomto je údajne v archíve vo Ľvove.

Potom Krištof Hlad z Nižnej Vsi dostal šoltýsske právo, aby zreorganizoval Jelešňu. Tú začal stavať na území dnešnej Hladovky. Dr. V rokoch 1599 - 1600 sa na Orave a Liptove rozšíril mor. Postihnuté usadlosti zostali vyľudnené a nezdanené. Hladovka mala v rokoch 1600 - 1604 dva zdanené domy. Ostatné domy neboli schopné platiť daň. V nasledujúcich rokoch sa dedina v daňových súpisoch neuvádzala. Pravdepodobne ju vylúpili a vypálili hajdúsi Štefana Bočkaja, lebo ďalšie záznamy hovoria o tom, že Jelešňa sa nanovo osídľuje.

Zemepán Juraj Thurzo - prívrženec učenia Martina Luthera - mal prvoradý záujem osídliť pohraničie a tým si zabezpečiť ochranu hraníc a eliminovať na svojom panstve vplyv rímskokatolíckych duchovných z Poľska. Thurzo 8. augusta 1608 udelil obyvateľom Hladovky výsadu vyberať mýto od obchodníkov a pocestných, ktorí cez obec prechádzali. Podľa tohto práva nemali valasi platiť žiadne krajinské dane. Valašský vojvoda ich mohol súdiť len v prvej inštancii. Odvolať sa mohli ku kastelánovi Oravského hradu. Boli oslobodení od poplatkov, mýta a vecí verejných. Mali právo pásť ovce v lesoch a na lúkach patriacich k lesom Oravskému hradu. Na Oravský hrad „šiestu ovcu a jedného barana.“ Ročne platili dvadsiatok. Zo stovky oviec bolo treba odovzdať päť oviec. Od každého vola sa platil jeden groš. Boli však oslobodení od štátnej dane a od robôt, zato každý musel so zbraňou v ruke strážiť cesty proti zlodejom a lúpežníkom.

Po Krištofovi Hladovi bol za šoltýsa ustanovený Valent Zvolenský, ktorý 3. 7. 1615 zložil prísahu na Oravskom hrade. Býval na šoltýskej rali. Mal právo prevádzkovať mlyn za nájom päť zlatých ročne do pokladnice Oravského hradu. Prefekt Štefan Letaši a účtovník Ján Sudorsky z rozkazu grófky Alžbety Coborovej, vdovy po palatínovi Jurajovi Thurzovi, spísali všetky rodiny a stanovili, aké majú platiť dane.

Hladovka v tom čase mala obývaných šesť sedliackych ralí, ktoré sa nazývali podľa prvých osadníkov. Pre týchto sedliakov ostal v platnosti urbár z 18. januára 1615, podľa ktorého platili Jurajovi Thurzovi daň 15 zlatých (spolu 90 zlatých), do hradnej kuchyne odovzdávali jedno teľa, 24 sliepok, 6 husí, 60 vajíčok, 24 pstruhov, 6 jarabíc, 3 líšky, jedného vlka a jedného zajaca. Hladovčania pásli ovce na Čaplovej Magurke a pasienky postačovali na stáda v počte 200 oviec. Zemepánovi boli povinní každoročne darovať 20 oviec - každú desiatu ovcu. Hladovka patrila do farnosti v Trstenej. V roku 1622 platili štátnu daň: 2 zlaté, 25 grajciarov a na kráľovskú korunu (na kráľovskú rodinu) 75 grajciarov.

Zemepán Juraj Erdödy vydal Hladovčanom nový súpis poddanských povinností voči Oravskému panstvu v roku 1677. Peňažné dane a naturálne dávky sa vzťahovali na šoltýšsku usadlosť a päť sedliackych, čiže šiesta sedliacka usadlosť bola opustená. Rozhodujúca bitka proti Turkom v Strednej Európe sa odohrala na jeseň roku 1683 pri Viedni. Hrdinom bojov bol poľský kráľ Ján Sobiesky, ktorý najal do vojny žoldnierov z Litvy. Litovci pod velením hajtmana Kazimíra Sapiehu (Sapiegu) prechádzajúc Oravou sa správali násilnícky, rabovali a vypaľovali dediny. Takto vypálili aj obec Hladovku. V roku 1686 sa uvádzali štyri sedliacke usadlosti, ktoré boli zničené. Poškodená bola aj šoltýska usadlosť.

V lete roku 1715 poslal zemepán Juraj Erdödy do dediny úradníkov Ondreja Pongráca a Juraja Abafyho, aby vykonali súpis obyvateľov, dobytka, výnosov z polí, pre nový súpis poddanských povinností. Dovtedy platil urbár z roku 1681. Poľnohospodársky rok 1715 bol neúrodný na celej Orave. V júni mrzlo, padal sneh, bola zima, ktorá prišla už v septembri. Z vysiateho jedného vedra obilia dosiahli sedliaci úrodu len dve vedrá nedozretého obilia. Ľudia hladovali, nemali čím kŕmiť dobytok a ten hynul. Z nedostatku potravín sa v roku 1681 šírili infekčné choroby, vyskytoval sa hladomor, ktorý zvyšoval úmrtnosť obyvateľov. Nasledujúci rok bol taký istý. Toto obdobie sa v archívnych materiáloch nazýva „zamrznuté roky“ (anni congelationes). Hlad priniesol so sebou ako následok vysťahovalectvo z Oravy na Dolnú Zem. Sedliaci hospodárili trojpoľným systémom, ale v súpise sa uvádzalo, že pôda je neplodná, horská, kamenistá, pasienky nekvalitné.

Drevorubačstvo a povozníctvo pre Oravské panstvo poskytovalo sedliakom zamestnanie a zárobok, aby mohli platiť dane obecné, cirkevné, štátne a zemepánovi na Oravský hrad. V septembri toho roku prišli do dediny stoliční úradníci, aby zaznamenali aktuálnu situáciu o živote v dedine. Richtár Ondrej Šprlák, obecný notár Martin Šprlák, prísažní Ján Kališák, Ján Brnaš, Matej Hutlas, Vojtech Šprlák, Matej Kubica a Martin Chovančák odpovedali na deväť otázok o Hladovke. Otázky sa stali základom pre nový súpis poddanských povinností, tzv. Boli to tieto: Oravskému panstvu sa platili dane podľa starodávneho zvyku. Šoltýsi platili domovú daň 18 zl. a sedliaci 45 zl. Za kláty dreva 2 zl. a 25 gr., za drevo na kúrenie 3. zl a 15 gr., na panských hajdúchov 2 zl. a 94 gr., na daňových vyberačov 1. zl. a 60 gr., farnosti sa dával „deviatok,“ čo činilo 2 zl. na sv. Jána a 2 zl. na sv. Michala. Od oviec sa platilo 10 zl. a 80 gr., od dobytka 3 zl. a 37 gr., a od úľa 10 grajciarov.

Dedinka Mútne je položená vysoko v horách na severe Oravy. Ako v každej dedine je pýchou dedinský kostol. Výstavba kostola v Mútnom trvala tri roky. Prvý kostol bol drevený, zasvätený k úcte Márii Magdalény a stál na mieste terajšieho murovaného kostola.

Obec Hladovka od svojho vzniku patrila do farnosti Trstená. V dejinách katolíckej cirkvi na Orave bol pamätný rok 1787, kedy bolo na Orave založených trinásť nových farností: Erdútka (Oravská Lesná), Habovka, Hladovka, Hruštín, Chyžné, Bziny, Krušetnica, Mutné, Novoť, Pekelník, Pucov, Ústie, Zubrica. Orava patrila k nitrianskemu arcidiakonátu. Severná časť sa držala katolíckej viery. Zámockí páni Turzovci boli evanjelikmi. Turzovci „posielali“ katolíckemu ľudu evanjelických pánov podľa zásady: „Koho kraj, toho raj.“ Mnohé dediny podľahli násiliu. Mnohí katolícki kňazi boli ubití na smrť. Hladovskí a suchohorskí katolíci sa však nedali.

Pod ochranou panovníka Ferdinanda III. prišiel na Oravu misionár Ján Scechowicz, rodák z poľskej dediny Ratulov, farár všetkých oravských katolíkov. Prvé útočište našiel v Čimhovej na majetku katolíckych Plathyovcov. Odtiaľ vysielal svojich pomocníkov - zväčša poľských mníchov - do oravských dedín. Trstená v opisovanej dobe bola cirkevne pripojená k Čimhovej, takisto ako Suchá Hora, Hladovka, Vitanová, Liesek, Brezovica, Chyžné, Ústie, Osada, Hámry. V Hladovke bolo päť sessií a jedno šoltýske šoltýstvo, 271 katolíkov, 152 evanjelikov. Až do roku 1786 zostala filiálkou Trstenej. Mali odovzdávať 6 bolov ovsa od dvoch sessií, od želiarov 6 denárov, jednu fúru dreva a kurčatá.

V roku 1658 sa písalo o tom, že bol postavený kostol v Čimhovej. Na žiadosť Vitanovcov vrchnosť dovolila postaviť kaplnku, ale nie pápežskej, t.j. katolíckej, aby sa u nich pochovávalo a „svojich mŕtvych do Čimhovej neodnášali, ako je tomu v Suchej Hore, v Hladovke a u iných...“ Richtár Juraj Trstenský a podrichtár Juraj Gašparides a ďalší vyznávali, že úcta k milostnému obrazu Matky Božej v Trstenej sa nepretržite zachovávala nikým nepokazená, ba naopak, obraz bol luteránskym kostolníkom pri požiari zachránený. Keď sa horná Orava neskôr vrátila do lona Cirkvi, nebolo to nejaké slepé hnutie pod tlakom okolností, ale zakotvenie všeobecného kresťanstva, ktorého je dodnes pevným ohnivkom.

Medzníkom v duchovnom i kultúrnom živote obyvateľov Hladovky bol rok 1787, kedy bola zriadená vlastná farnosť a v roku 1789 postavená drevená fara. Keďže centrom náboženského života vo farnosti je kostol, a ten bol iba v Trstenej, aj takmer tristo katolíkov v Hladovke chcelo mať ten svoj čo najskôr. Prvou sakrálnou drevenou stavbou v Hladovke bola modlitebňa postavená z dreva okolo roku 1589. Drevený kostol bol postavený pred rokom 1700 a stál tam, kde teraz stojí socha svätého Floriána. Bol zasvätený sv. Keďže malý drevený kostolík už nevyhovoval, rozobrali ho a nakoniec roku 1808 predali do Liptovských Hút. Socha sv. Vitanová sa pridala k farnosti v Čimhovej v roku 1799 a nechcela vraj pomáhať pri budovaní hladovského kostola a fary. Domáci majstri robili na stavbe kostola hladovského kostola zadarmo a veriaci s radosťou a s nadšením pomáhali a obetovali koľko len mohli.

Kanonická vizitácia hovorí, že farský kostol v Hladovke bol postavený z pevného materiálu nákladom náboženskej fundácie za prispenia farníkov ručnými prácami a nikdy nebol v područí inovercov. Hladovka však najviac ďakuje svojmu rodákovi Imrichovi Šimaľovi, ktorý ako chlapec odišiel z domu a po 50 rokoch sa vrátil do svojej rodnej obce ako vzdelaný cisterciánsky kňaz - správca cisterciánskeho majetku v Königinhofe v Rakúsku. Zomrel v roku 1884 ako sedemdesiatosemtročný v Königinhofe nad Leitau. V histórii hladovskej farnosti musíme spomenúť, že dobrí a žičliví farníci bývali v obci vždy a vždy boli štedrí voči svojmu kostolu.

V roku 1887 pán farár oznámil na nasledujúci rok storočnicu založenia farnosti. Veriaci sa ihneď uzniesli, že na pamiatku tejto udalosti dajú vymaľovať kostol. Na tento cieľ za jeden týždeň darovali 500 zl. V roku 1892 vznikol veľký požiar. Zhorela celá obec, no kostol zostal neporušený. Na pamiatku sa z darov veriacich vymaľoval kostol a vtedajší pán farár Haluška zakúpil aj novú monštranciu. Z tohto obdobia pochádza aj nový oltár. V roku 1906 rezbári Balážiovci zo Suchej Hory starý oltár s veľkým vkusom a rezbárskym umením zväčšili. V lete v roku 1910 do jednej chalupy udrel hrom, vznikol veľký požiar a ohňu padla za obeť celá dedina, kostol aj zvony. Ľud ihneď zakryl eternitom novú strechu, klenba však zostala poškodená. Ani novo zadovážené zvony nevydržali dlho.

V decembri 1921 prevzal faru pán farár Jozef Laurinec. Pustil sa do ťažkej práce, do obnovy klenby kostola. Nakoniec úrady poslali inžinierov, ktorí zistili, že „kostolu treba pomôcť.“ Štát daroval 185.000,- Kčs a v júni 1931 sa začala rekonštrukcia kostola. Trvala štyri mesiace. Opravu viedol staviteľ z Dolného Kubína Václav Kolín. Veriaci z Hladovky poskytli pomocné práce zdarma. 6. 12. 1931 bol kostol vysvätený a odovzdaný do rúk farnosti, aby slúžil svojmu odvekému poslaniu. Pán farár sa obrátil o pomoc na vysťahovalcov v USA, ktorí pomohli kúpiť organ Rieger za 50.000,- Kčs a zvon za 26.000,- Kčs. Vznikla prirodzená potreba postaviť kostol aj v Suchej Hore. Pozemok pod kostol kúpili od Antona Krátkeho za 1.110,- Kčs. Zbierka od Američanov vyniesla 33.000,- Kčs. Na zvyšok sa po 220,- Kčs na jeden dom poskladali veriaci. Pri stavbe nového kostola bol najvýznamnejším pomocníkom Matej Kovalík, ktorý zakúpil do kostola hlavný oltár v Poľsku za 14.000,- Kčs a sochu Krista Kráľa z Tirolska za 3.000,- Kčs.

Ďalej mali udalosti zrýchlený osudový spád, ktorý doteraz obe farnosti nepoznali. Keď prešli pohnuté tridsiate roky, prišlo druhé pripojenie Hladovky k Poľsku od 13. 11. 1938 až do 1. 9. Koncom storočia pracoval na Orave známy umelec - maliar Jozef Hanula. Napríklad: v roku 1949 víchor zhodil z veže kríž. V roku 1952 sa do kostola za 105 473,- Kčs zakúpili dva veľké lustre. 60.000,- Kčs na ich kúpu venoval veriaci Ján Kalis. Zároveň boli steny kostola obložené spišským travertínom. Majster Štefan Bonk skonštruoval bočný oltár pre sochu Matky Sedembolestnej. Pod týmto oltárom sa nachádza Boží hrob zo začiatku XIX. storočia. Kostolné lavice boli chatrné, preto majster Ján Hutlas urobil v roku 1960 nové. V roku 1964 bol v kostole inštalovaný rozhlas. V roku 1966 sa podľa koncilového uznesenia z kostola odstránili „šránky“, ktoré delili kostolnú loď od Svätyne. Starý oltár nechali ako pamiatku na staré časy, ako malebné pozadie a postavili pred oltár nový obetný stôl, pri ktorom kňaz slúžil svätú omšu tvárou k ľudu.

Kňaz Michal Tondra pôsobil vo farnosti sedemnásť rokov. Veľa sa v tomto čase urobilo. V rokoch 1974 - 1975 sa robila generálna oprava farskej budovy. Táto fara však bola neskôr v roku 1987 zbúraná a na jej mieste postavená nová farská budova. Projekt vypracoval rodák Ing. arch. Ján Šprlák. Novú budovu zdobí vitráž sv. Cyrila a Metoda v okrúhlom okne kancelárie podľa návrhu akademického maliara Vincenta Hložníka. V jedálni sa zase nachádza plastika Poslednej večere od akademického maliara Petra Hložníka. Posviacka fary sa konala v roku 1988. Úpravy sa robili v roku 1981 aj na kostole. Strecha a veža sa pokryli medeným plechom, vymenili sa okná, vynovila sa a zariadila novým nábytkom sakristia.

V roku 1981 sa začala formovať hudobná skupina, ktorá prerástla do speváckeho zboru. Účinkovala na rôznych aktivitách farnosti, akými boli akadémie, mikulášsky večierok, vianočné i veľkonočné pobožnosti a pod. Duchovný život farnosti sa začal vzmáhať. Pri liturgických slávnostiach a pobožnostiach sa začali využívať prvky goralskej kultúry. Tým sa oživili dávne tradície, kroj, reč, piesne aj zvyky, všetko pre slávu Božiu.

Po vzniku hladovskej farnosti 1787 sa stal kňaz najpotrebnejšou osobnosťou v obci. Bol v prvom rade nielen duchovným pastierom, často i jediným vzdelaným človekom v obci.

V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku. Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky. V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku. Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. Kardinál Sapieha prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu. Tento stav trval až do 1. 9. V decembri 1939 už pôsobí vo farnosti farár Mikuláš Fitt. V čase jeho „éry“ sa toho veľa urobilo. V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do H...

Prehľad významných udalostí a kňazov obce Hladovka

História obce Hladovka a jej kostola je bohatá na udalosti, ktoré formovali jej duchovný a kultúrny život. Od prvých zmienok o obci, cez založenie farnosti, až po rekonštrukcie a obnovy kostola, veriaci vždy prejavovali svoju oddanosť a štedrosť voči svojmu kostolu.

tags: #mutne #kostol #rozmery