Kostol sv. Heleny v Arnutovciach je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Bližšie poznatky o kostole v Arnutovciach by prinieslo preštudovanie kánonických vizitácií, čo boli návštevy vyššej cirkevnej osoby v kostoloch s písomným zápisom zistení.
Už v roku 1396 je zmienka o patrocíniu sv. Heleny v Arnutovciach. Zmienka o Arnutovciach v roku 1349 nie je, ale v monografii o obci Spišský Štiavnik autor textu Miroslav Števík na strane 110 uvádza pri roku 1396 zmienku o patrocíniu sv. Heleny v Arnutovciach.
V roku 1629 sa Arnutovce spomínajú ako farnosť. Zo zachovaných podkladov biskupa Pazmáňa uvádza informáciu, že Bratstvo horného toku Hornádu rozšírili farnosti: Spišské Tomášovce, Arnutovce, Levkovce, Pikovce. Na úroveň filiálok poklesli Spišský Štiavnik a Vydrník.
V roku 1655 boli Arnutovce jednou z mála obcí na Spiši, ktoré ostali katolícke. A údaje z vizitácie 1655 - 1656 to potvrdzujú: „V treťom Bratstve horného toku Hornádu boli katolícke len Letanovce s filiálkou Jánovce a Spišské Tomášovce s filiálkou Arnutovce. V roku 1655 tak bolo v rukách katolíkov na celom území pod jurisdikciou spišského prepošta len 30 kostolov či kaplniek.
Zápis vizitácie uvádza rok 1656, kde sú Arnutovce (Arnoldfalva) opísané ako filiálka Tomášoviec (Thamasfalva). Z laického prekladu vyčítame, že kostol nie je v dobrom stave, je zasvätený sv. Helene, sú tu tri oltáre (obrazové sv. Helena, P. Mária, sv. Fabián a sv. Šebastián), dva zvony.
Architektúra kostola
Presbytérium s päťbokým uzáverom, zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie. Sakristia zaklenutá kláštornou klenbou. Veža bola v 2. pol. 16. stor. pristavaná a v 18. stor. Vo vizitácii z roku 1656 sa spomínajú dva zvony.
Oltáre kostola
Kostol sa pýši niekoľkými pozoruhodnými oltármi:
Oltár svätej Heleny
Oltár svätej Heleny je pseudogotický z konca 19. storočia. Obsahuje tri postavy. V strede je Panna Mária s Ježiškom. Vpravo (z čelného pohľadu) je sv. Helena s krížom. Vľavo odborná spisba uvádza sv. Dorotu, ale aj sv. Alžbetu.
Odborníčka PhDr. Marta Herucová, PhD. v diele Spišské oltáre 19. storočia opisuje na str. 145 oltár takto: „Neogotický trojvežový hlavný oltár je zaujímavý z viacerých hľadísk. Niekedy po roku 1906 nahradil gotický krídlový oltár Panny Márie, ktorého triptych je dnes inštalovaný na pravej bočnej stene. Neogotický oltár má v strede sochu Panny Márie kráľovnej nebies s Ježiškom - Reginu coeli. Tento typ Márie má oporu v stredovekom chválospeve, ktorý bol súčasťou modlitby kontemplára, praktikovaného najmä františkánmi.
M. Herucová na str. 146 opisuje vedľajšie sochy oltára takto: „Od Reginy coeli vľavo stojí uhorská princezná a durínska kňažná sv. Alžbeta s chlebom a ružami a vpravo rímska cisárovná sv. Helena s krížom. Zaujímavosťou je, že sv. Alžbeta má na spone plášťa znázornené tri erby - hornouhorský (dvojkríž), durínsky (lev) a dolnouhorský (brvná). Na sochu Márie tematicky nadväzujú mariánske polychrómované reliéfy na predele, vľavo Zvestovanie a vpravo Navštívenie. Socha sv. Alžbety je v oficiálnych záznamoch na Farskom úrade v Letanovciach opísaná ako sv. Dorota. Autor tohto textu sa prikláňa ku konštatovanie M. Herucovej, že ide o sv. Alžbetu, keďže v ruke zreteľne drží chlieb (pozri detailnú fotografiu).
Svätá Alžbeta Durínska
Oltár Panny Márie
Oltár Panny Márie, krídlový gotický asi z r. Je to tempera na dreve. Na prostrednej tabuli (140×90) P. Mária, Sv. Alžbeta a Sv. Hedviga. Na otvorených krídlach sv. Rochus, sv. Agnesa, sv. Šebastián a Sv. Lucia. Odborná spisba upozorňuje, že podobná tabuľová maľba sa nachádza aj v kostole v obci Jánovce. Podobnosť je v námete a najviditeľnejšie spoločné znaky má znázornenie sv. Alžbety, hlavne čo sa týka hlavy a atribútov (tanier s ovocím a krčah s vodou).
Oltár Panny Márie - krídlový oltárny triptych (krátený text autorky Bc. Anton Cyril Glatz kládol vznik oltára do konca 80. rokov 15. storočia, Libuše Cidlinská udáva rok 1485, no podľa novšej literatúry vznikol oltár v 90. rokoch 15. storočia.
Ústredná tabuľa oltárneho triptychu nesie námet tróniacej Madony s Ježiškom medzi sv. Alžbetou a sv. Hedvigou. Na otvorených krídlach vidíme štyroch svätých. Na ľavom krídle je zobrazený sv. Rochus a sv. Agnesa, na pravom sv. Šebastián a pod ním sv. Lucia. Zatvorené krídla nesú tabuľové obrazy s postavami sv. Martina, sv. Štefana, sv. Vojtecha a sv. Imricha. Zadná strana oltára teda silne prízvukuje uhorskú tematiku.
Celý námet strednej tabule sa odohráva na zlátenom pozadí s brokátovým vzorom. Po jej pravej ruke stojí sv. Hedviga nesúca vojvodský klobúk s modelom kostola. Postava stojaca po jej ľavej ruke patrí sv. Alžbete Durínskej, ktorá je oblečená v zelených šatách, ktoré prikrýva červený plášť. Jej hlava je zahalená do bieleho rúška s podvikou, pričom maliar umiestnil nad čelo svätice zlatý šperk. V rukách drží jej typické atribúty, džbán na vodu a tanier s jedlom, čiže predmety, ktorými kŕmila chudobných, a ktoré poukazujú na jej milosrdenstvo.
Okrem sv. Štefana a sv. Imricha nachádzame na oltári ešte dvoch svätcov, sv. Martina a sv. Vojtecha. Sv. Martina prijímali Arpádovci za svojho patróna, nakoľko ešte nemali žiadnych vlastných. S osobou sv. Vojtecha sa spája samotný kráľ Štefan a pokresťančovanie pohanského uhorského obyvateľstva.
Na tabuliach s uhorskou tématikou je teda pozadie nahradené sivomodrou oblohou. Ťažko a veľkoryso riasená drapéria spája figúry s pôdou. Postavy pripomínajú vonkajšie tabule levočského oltára sv. Alžbety, takže sa v prípade tohto triptychu nejedná o prácu jednej umeleckej osobnosti. Anton Cyril Glatz označuje maliara zadnej strany oltárnych krídel za kvalitnejšieho než bol sám Majster Martin.
O možnosti rodiny Zápoľských ako donátoroch oltára písal už Jiří Fajt, ktorý uvažuje o svadbe Hedvigy Tešínskej a Štefana Zápoľského ako o bezprostrednom podnete k fundovaniu oltárneho triptychu. V prospech donácie svedčí i samotné zobrazenie arpádovských svätcov sv. Štefana a sv. Imricha, nakoľko bratia Zápoľskí boli nositeľmi tých istých mien a menovaní svätci boli zároveň aj ich patrónmi.
Oltár sv. Šebastiána
Oltár sv. Šebastiána (uvádza sa aj ako sv. Fabiána a sv. Šebastiána), rokokový asi z r. 1770 - 1780, uprostred s fragmentom gotického maľovaného krídla, znázorňujúcim martýrium sv. Šebastiána, z konca 15. stor., po oboch stranách tabernákula sochy cherubínov, neskorobarokové z bývalého hlavného oltára z 2. pol. V spodnej časti oltára (pod obrazom a Bohostánkom na kľúčik) sú latinské texty, okrem iného aj „Cassovie, Typis Academicis Soc. IESU ANNO 1764“.
Martýrium svätého Šebestiána
Ďalšie pamiatky v kostole
- Voľný obraz sv. Jána Nepomuckého, barok z 2. pol.
- Plastiky voľné - dvaja anjeli rokok. z 2. pol. 18 storočia, polychróm. drevorezba (95).
- Na južnej strane lode plastika voľná Vir Dolorum ľudová práca zo začiatku 19. st. polychróm. drevorezba (48).
- V sakristii plastika voľná Kristus na kríži rust. práca z 19. st. polychróm. drevorezba (250).
- Kazateľnica neskoro renes. z 2. pol.
Zvony
V korune má zlomené jedno rameno. Na drieku sú štyri motívy: Ukrižovanie, Madona s dieťaťom, svätec na koni ako prepichuje diabla (sv. Z obecnej kroniky vieme, že 13.2.1968 bol zvon zvesený a putoval do zlievarne v Bratislave. Vrátil sa opravený a bol vytiahnutý na vežu 29. mája 1968, podľa rozprávania Jozefa Šmelka odletelo srdce zvona.
Spiritza vo svojej knihe opisuje aj druhý zvon s menom JANO, upozorňuje, že má netypické familiárne pomenovanie. Tento zvon sa nachádza vo veži kostola a je najväčší. Nachádzajú sa na ňom nápisy. MICHAL ROXER S MANŽELKOU MÁRIOU BELONČIK V ROKU PÁNA 1923. BOŽSKÉ SRDCE JEŽIŠOVO SMILUJ SA NAD NAMI. SLETO OD RICHARDA HEROLDA V CHOMUTOVE.
Nachádza sa vo veži a je menší ako zvon JANO. Tento zvon bol vysvätený biskupom Štefanom Sečkom na slávnosti v kostole v roku 2004. Na zvone je nápis: OBEC ARNUTOVCE VDP MGR METOD FRIVALSKÝ FARAR STAROSTA OBCE JAROSLAV GAZDURA A.D. 2004 DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE. Na zvone sú vyobrazené dve postavy svätcov.
| Zvon | Nápis | Rok |
|---|---|---|
| JANO | MICHAL ROXER S MANŽELKOU MÁRIOU BELONČIK V ROKU PÁNA 1923. BOŽSKÉ SRDCE JEŽIŠOVO SMILUJ SA NAD NAMI. SLETO OD RICHARDA HEROLDA V CHOMUTOVE. | 1923 |
| Menší zvon | OBEC ARNUTOVCE VDP MGR METOD FRIVALSKÝ FARAR STAROSTA OBCE JAROSLAV GAZDURA A.D. 2004 DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE. | 2004 |
Organ
Ide o jednomanuálový organ bez pedála I/5, značka RIEGER z roku 1928, Gebrüder Rieger, opus 2349. Pevné kombinácie: Mezzoforte, Forte. Pneumatické traktúry, kužeľková vzdušnica.
Kaplnka, kríže a cintorín
Táto kaplnka bola pôvodne na inom mieste, asi 20 m bližšie smerom ku kostolu. Nachádza sa v smere na Smižany, na pravej strane cesty. Teraz je v kaplnke namiesto sošky osadený obraz Ježiša Krista.
Nachádza sa priamo v obci, v minulosti sa nachádzal trochu ďalej v poli, no pri orbe ho poškodili a tak ho preniesli bližšie k ceste. Nachádza sa v parku, na mieste, kde mal byť niekedy starý cintorín.
Nachádza pri múre kostola. Tento kamenný kríž bol poškodzovaný, preto bol v roku 2022 prenesený na cintorín (spodný kameň a hlavný kameň) aby sa zachoval. Vrchná časť (tvar kríža) je zničená. Pri ČOV sa nachádza betónová pätka, na ktorej bol kríž uchytený. Na kríže je nápis: „Pán Boh nám nedá väčší kríž, len toľký, koľký unesieme. Vystavila na pamiatku svojeho trápenia MARIA ŠVEDOVÁ, rod. Hrubizna.“ Na spodnom kameni je vyryté meno kamenárskeho majstra: E. Železný kríž s textom „Tu odpočíva Helana Roxer, zrodená Hensely, 1865 - 1907“.
Rok 1907 je najstarším rokom úmrtia, ktorý nájdeme na dnešnom cintoríne. Druhý najstarší hrob s rokom úmrtia je Mária Neupauerová (1911). Tretím je železný kríž s textom „Tu odpočíva KACVINSKI MARIA, rod.
Ďalšie historické udalosti
- Okolo roku 1934 boli omše len jednu nedeľu v mesiaci. Okolo roku 1950 každú druhú nedeľu.
- 9.4.1937 je v kostole komisia, ktorá fotí obrazy pre výstavu v Prahe „Staré umenie na Slovensku“.
- Členovia kresťanského zv. Tretieho rádu kúpili vo februári 1938 do kostola drevenú sochu sv. Františka z Asisi za 1 650 Kčs.
- Oprava barokového oltára sv. Fabiana a Šebastiána sa spomína v roku 1939, maliar dostal za prácu 850 Ks, súčasne bola znovu zafarbená kazateľnica a chór.
- V roku 1940 sa opravil šindeľ na kostolnom múre, práce vykonal Jozef Najpaver, zaplatilo sa 958 Ks.
- V decembri 1941 sa kúpila spovedelnica do sakristie, robil ju stolár z Letanoviec, dala ju spraviť a zaplatila Anna Brušková, vdova po J. Bruškovi, ktorý bol za svojho života kostolníkom a tragicky zahynul.
- V roku 1942 sa zakúpil Jednotný katolícky spevník (177 Ks), okrem toho dostal kostol do daru dve nové zástavy s obrazmi svätých, kúpili ich Ondrej Šarišský a Ján Vernarský (č.d. 22).
- Obecná kronika uvádza, že 16. januára 1956 bola zavedená elektrifikácia kostola.
- Oprava kostola sa opisuje v roku 1966, kedy sa robila fasáda, ohradenie, maľovanie strechy (spolu 140 000 Kčs), robila sa aj ohrada cintorína (40 000 Kčs).
- V inej kronike je napísané, že strecha sa maľovala na červeno súkromníkom v auguste 1957 (náklad 5500 Kčs, na jeden dom sa zbieralo 115 Kčs).
- Ďalšia oprava je v kronike zapísaná k 4. júnu 1984, kedy sa začali práce vnútri kostola, no prípravy začali už z jari.