Život a Dielo Svätých: Inšpirácia pre Súčasnosť

Želaním pápeža Františka bolo, aby tento výnimočný text uzrel svetlo sveta až po jeho smrti. Nové Jubileum nádeje a okolnosti doby ho však priviedli k rozhodnutiu, aby tento vzácny rukopis zverejnil už teraz.

Neobyčajná kniha Príbehy svätých od Carey Wallaceovej pútavo rozpráva 70 neobyčajných príbehov ľudí, ktorí neuhli zo svojich hodnôt. Tvrdohlavo sa držali viery a nádeje, že za všetkým zlom a hrôzami je vždy Jeho láska...

Apoštol Pavol, či hebrejským menom Saul z Tarzu, je dodnes považovaný za jedného z najvplyvnejších mysliteľov v dejinách našej civilizácie. Mnohí ho považujú za zakladateľa kresťanstva, čím zmenil svet - s čím by on sám určite súhlasil.

Svätí - 15 výnimočných ľudí. Od svätého Petra až po Matku Terezu. Fakty a zaujímavosti zo života svätých. Pôsobivé príbehy uzdravenia, šťastné náhody aj neustála snaha o mier - v knihe Svätí sa dozviete, čo ste možno ešte nevedeli o známych aj tých menej známych svätcoch...

Jezuiti Melichar Grodecký a Štefan Pongrác a ostrihomský kanonik Marek Križin sa pred štyristo rokmi, teda 7. septembra 1619, stali obeťami politických zápasov vo vtedajšej habsburskej monarchii a náboženskej neznášanlivosti, ktorá vládla v tom čase.

Svätý Augustín z Hippo nie je len slávnou postavou z histórie. Aurelius Augustinus neboli svatý Augustin patří k jedněm z nejpozoruhodnějších postav dějin lidstva. Na jedné straně byl a je uznáván katolickou církví jako jeden z největších světců a učitelů, na druhé straně se k němu hlásily i různé proudy. Duchovní autobiografie svatého Augustina patří vedle Bible a Následování Krista ke stálicím na pomyslném nebi duchovní literatury. Hlavně v tom, že s nevídanou autentičností svědčí o lidské křehkosti.

Životné Cesty a Inšpirácie

Spoznajte životný príbeh výnimočného kňaza Jána Buca. V otvorenom rozhovore sa dozviete o jeho mladosti, obrátení, ceste k viere, dlhoročnej práci s mládežou, ale spoznáte aj jeho vnútorné prežívanie, modlitebný život a to, ako sa každý deň snaží.

Pútavý príbeh kňaza Leonarda Pawlaka, ktorému výbuch nášlapnej míny v Angole paradoxne zachránil život. Počas liečenia zranení mu diagnostikovali rakovinu a poslali ho späť do Európy. Srdcom však stále zostal misionárom. Vojnové skúsenosti mu zmenili život.

Autor u nás již známých knih Juditin kříž a Mitra a hůl ve své autobiografii popisuje příběh své konverze, kněžství až po „liturgický exil“ po promulgaci nového Misálu. Kniha je však víc, než jen pouhým životopisem - na.

Jen málokdo poznal papeže Benedikta XVI. tak dobře a tak zblízka jako Georg Gänswein. A proto má smysl číst jeho vzpomínky. Jejich užší spolupráce začíná v roce 1996, kdy byl Joseph Ratzinger už respektovaným i mediálně stále.

Tak, ako bol celý proces zinscenovaný, odzneli vtedy aj slová prokurátora na adresu môjho brata Jána: Vy si myslíte, že z Vás urobíme mučeníka? To sa však nestane.

Milí priatelia, je veľa kníh o hrdinoch, ktorí bojovali s totalitou, väznením alebo zachránili životy prenasledovaných. No táto kniha je venovaná kňazovi Braňovi Bukovskému, ktorý už svoju kňazskú službu prežíval v slobode a venoval sa ostatným.

Kto vlastne bol jeden z najznámejších svätých - František z Assisi? Anselm Grün rozpráva napínavý príbeh jeho života: o mladíckej rozmarnosti, o tom, ako sa neskôr rozhodol vzdať bohatstva a viesť jednoduchý život, ako sa zhováral s vtákmi, ako skrotil vlka.

Významné Osobnosti Cirkvi

Prvý zo štyroch zväzkov diela Mystické mesto Božie s názvom Počatie, ktorý z vnuknutia Matky Božej napísala omilostená duša sestra Mária od Ježiša z Agredy (1602 - 1665), nám predstavuje sväté tajomstvá, ktoré Boh uskutočnil. Štvorzväzkové mystické a teologické dielo Mystické mesto Božie obsahuje podrobný životopis Panny Márie a vedenie omilostenej duše sestry Márie od Ježiša, predstavenej Kláštora Nepoškvrneného počatia Rádu svätého.

Obrad blahorečenia Józefa a Wiktorie Ulmovcov a ich detí sa uskutočnil 10. septembra 2023 v poľskej dedinke Markowa. Zaradením ich najmladšieho, ešte nenarodeného dieťaťa do procesu blahorečenia Cirkev potvrdila učenie, že ľudský život je posvätný od počatia.

Synodálna Cirkev, na ktorej dnes trvá pápež František, predstavuje malé semienko nádeje: je stále možné viesť dialóg, prijímať sa navzájom, odložiť do úzadia dôležitosť vlastného ega, aby sa prekonali polarizácie a dospelo sa k široko zdieľanému konsenzu.

Prvé oznámenie najšokujúcejšej novinky v dejinách ľudstva - o Bohu, ktorý sa stal človekom, zomrel za nás a potom vstal z mŕtvych, čím nás urobil súčasťou svojho plánu - urobili ženy, nie muži. Ony sú svedkami toho, čo videli, prázdny hrob, ony sú prvé, ktoré hovoria, že Ježiš žije. Ony prednášajú prvú homíliu o kerygme, o základných veciach našej viery, apoštolom a učeníkom, ktorí sú stále zdesení tým, čo sa stalo na Veľký piatok.

Sviatky a Spomienky

V novembri si Katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky. Prvý z nich, 1. novembra, je slávnosť Všetkých svätých. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých - ľudovo nazývaná Dušičky (2. novembra).

Slávnosť Všetkých svätých je deň radosti, a nie strachu. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. Cirkev je podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi spoločenstvom svätých osôb.

Podľa starobylej nauky Cirkev je spolocenstvo v troch stavoch: putujúca (po starom bojujúca), očisťujúca sa (trpiaca), oslávená (víťazná, blažená). Všetci totiž - či živí alebo už zosnulí - tvoria jedinú Cirkev a sú navzájom spojení v Kristovi. Kresťan, ktorý spája svoju smrť s Ježišovou smrťou, umieraním prechádza do večného života. Pavol v liste Rimanom napísal: „Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.“ Dogmou tiež je, že „Svätých treba uctievať a vzývať.“

Svätých si Katolicka cirkev uctieva, ale sa im neklania, ako je to často mylne interpretované. Rovnako ani sa k nim nemodlíme, lebo modlitba je rozhovor človeka s Bohom, ako Stvoriteľom a darcom všetkých milostí.

Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354-407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.

Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra zasvätil kaplnku všetkým svätým.

Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú Cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú všetkých svätých, teda vsetkych, ktori su v sláve Boha - v nebi, ktorých mená nie sú zapísané v Rímskom martyrológiu, ktoré je zoznamom oficiálne Cirkvou vyhlásenych za blahoslavených a svätých. Ich počet je bez čísla.

Druhý sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.

Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra.

V dňoch od 1. do 8. novembra môžu veriaci získať úplné odpustky pre duše verných zomrelých v očistci. Podmienkou na ich získanie je v deň Spomienky na všetkých zosnulých 2. novembra nábožne navštíviť kostol alebo kaplnku a pomodliť sa modlitbu Otčenáš a Verím v Boha, ako aj modlitbu na úmysel Svätého Otca a zároveň splniť i ostatné predpísané úkony. Druhý spôsob je nábožne navštíviť cintorín raz denne, počas odpustkovej oktávy, od 1. novembra do 8. novembra a aspoň mysľou sa pomodliť za zosnulých.

Okrem týchto odpustkových úkonov je potrebné splniť tri podmienky, a to prijať sviatosť zmierenia, krátko predtým alebo potom, Eucharistiu, najlepšie v tej istý deň, a pomodliť sa na úmysel Svätého Otca modlitbu Otčenáš, Zdravas, Sláva. Počas týchto dní treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, i všednému. Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny.

Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.

Pri modlitbe Anjel Pána, v nedeľu 29. októbra, pápež vyzval vyše 20 tisíc veriacich, ktorí sa zišli na Námestí sv. Petra, aby vtelili „veľké prikázanie lásky“ a zdôraznil, že je potrebné čerpať z lásky k Bohu a Ježišovi a „skutočne“ milovať druhých.

Dnešné evanjelium nám hovorí o najväčšom z prikázaní (porov. Mt 22, 34-40). Istý učiteľ zákona sa Ježiša pýta na túto tému a On mu odpovedá „veľkým prikázaním lásky“ takto: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou [… a] svojho blížneho ako seba samého“ (v. 37.39). Láska k Bohu a k blížnemu, ktoré sú od seba neoddeliteľné.

Prvý aspekt je skutočnosť, že láska k Pánovi je na prvom mieste. To nám pripomína, že Boh nás vždy predchádza, predchádza nás svojou nekonečnou nežnosťou (porov. Jn 4, 19), svojou blízkosťou, svojím milosrdenstvom, pretože on je vždy blízko, nežný a milosrdný. Dieťa sa učí milovať na kolenách svojej matky a otca a my sa tak učíme v Božom náručí. Žalm hovorí: „Tak ako nasýtené dieťa v matkinom náručí“ (131, 2), tak sa musíme cítiť v Božom náručí. A tam nasávame Pánovu náklonnosť, tam sa stretávame s láskou, ktorá nás podnecuje k tomu, aby sme sa štedro rozdávali. Svätý Pavol to pripomína, keď hovorí, že Kristova láska má v sebe silu, ktorá pobáda k láske (porov. 2 Kor 5, 14). Všetko sa začína od Neho.

A teraz druhý aspekt, ktorý vyplýva z prikázania lásky. Spája lásku k Bohu s láskou k blížnemu: znamená to, že tým, že milujeme svojich bratov a sestry, odrážame ako zrkadlo Otcovu lásku. Zrkadliť Božiu lásku, to je zmysel; milovať toho, koho nevidíme, prostredníctvom brata, ktorého vidíme (porov. 1 Jn 4, 20).

Jedného dňa svätá Terézia z Kalkaty novinárovi, ktorý sa jej spýtal, či si tým, čo robí, robí ilúzie, že zmení svet, odpovedala: „Nikdy som si nemyslela, že by som mohla zmeniť svet! Snažila som sa byť len kvapkou čistej vody, v ktorej by mohla žiariť Božia láska“ (Tlačová konferencia pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny za mier, Stretnutie s novinármi po udelení Nobelovej ceny za mier, Rím, 1979). Ak sa nám niekedy pri pohľade na ňu a iných svätých zdá, že sú nenapodobiteľnými hrdinami, spomeňme si na túto malú kvapku: láska je kvapka, ktorá môže zmeniť toľko vecí. A ako sa to dá urobiť? Vždy tým, že urobíme prvý krok. Niekedy nie je ľahké urobiť prvý krok, zabudnúť na veci…, urobiť prvý krok. Urobme to!

Takže, drahí bratia a sestry, mysliac na Božiu lásku, ktorá nás vždy predchádza, sa môžeme pýtať: Som vďačný Pánovi, ktorý ma miluje ako prvý? Cítim Božiu lásku a som mu vďačný? A potom: snažím sa odrážať jeho lásku?

Aj v dnešnú nedeľu, 22. októbra, ktorú Cirkev slávi ako Svetový deň misií, sa na Námestí sv. Petra zhromaždili pútnici z celého sveta, aby sa na poludnie pomodlili s pápežom modlitbu Anjel Pána. Pápež pripomenul tému 97. Svetového dňa misií: „Horí mi srdce, horia mi nohy“ (porov. Lk 24, 13-35). Evanjelium dnešnej liturgie nám rozpráva, že niektorí farizeji sa pridávajú k herodiánom, aby na Ježiša nastražili pascu. Vždy sa snažili nastražiť mu pascu…. Prichádzajú za ním a pýtajú sa ho: „Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ (Mt 22, 17). Je to klam: ak Ježiš legalizuje daň, postaví.

Synodálna Cirkev, na ktorej dnes trvá pápež František, predstavuje malé semienko nádeje: je stále možné viesť dialóg, prijímať sa navzájom, odložiť do úzadia dôležitosť vlastného ega, aby sa prekonali polarizácie a dospelo sa k široko zdieľanému konsenzu.

tags: #kristian #svety #apostol