Kristus na Olivovej hore: História a Umenie

Motív Krista na Olivovej hore je významným náboženským a umeleckým symbolom, ktorý sa často objavuje v dejinách umenia. Tento článok sa zameriava na jeho historický kontext a umelecké spracovanie, najmä v kontexte slovenského výtvarného umenia.

Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici

Najstarším sakrálnym objektom v Banskej Bystrici je impozantný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je nesmierne bohatý na množstvo umeleckých pokladov.

Počiatky a vývoj farnosti

Územie Stredného Slovenska bolo osídlené už v neolite a pokračuje ďalej cez eneolit, dobu bronzovú, halštatskú a lengyelskú kultúru. Až nakoniec sa objavujú aj Slovania. Kristianizácia územia začala pravdepodobne už pred príchodom Slovanov, kedy nastáva jej určitý útlm, aby sa potom vo veľkej miere presadila v dobe Veľkej Moravy.

Počiatočná cirkevná organizácia sa začala vyvíjať a rozširovať pomocou tzv. hradných farností. Postupom času dochádza k nárastu obyvateľstva jednotlivých v oblasti jednotlivých hradov, čo si však zároveň vyžaduje aj postupné dobudovávanie území hradných farností vznikom nových farností.

Vývoj kostola Nanebovzatia Panny Márie

Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore.

Po požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola.

Interiér Kostola Nanebovzatia Panny Márie

Kaplnka sv. Barbory je známa aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora - mešťana Mikuláša Platha. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, je jeden zo štyroch na svete. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej medi, z roku 1475. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých.

V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv. Cecílie a anjelov.

Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, je na ňom zobrazený Kristus na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia.

V Banskej Bystrici, ako v slobodnom kráľovskom banskom meste, mala mestská komunita, v zásade nemeckej národnosti, od čias udelenia privilégií uhorským kráľom Belom IV. v roku 1255, značnú cirkevnú autonómiu. Duchovný život sa od začiatku odvíjal od zámockého kostola Nanebevzatia Panny Márie, známeho aj ako nemecký či farský kostol.

Postupne sa však katolícka cirkev spamätávala z tohto radikálneho zvratu vo svojom postavení a začala robiť rekatolizačné (protireformačné) opatrenia.

V súlade s uzneseniami Šopronského snemu si mohli aj Banskobystričania postaviť kostol, pričom len drevený a za mestskou hradbou. Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Oltár s obrazom v dnešnej podobe posvätili v roku 1853.

Demokratizácia v oblasti verejno-spoločenského života v novej ČSR po r. 1918 uvoľnila priestor pre obnovu slovenského národného života na pôde cirkevného zboru v B. B. V období príprav Slovenského národného povstania predstavitelia zboru poskytli objekty, menovite budovu Evanjelického spolku. Z tejto budovy sa ozval hlas profesora Ladislava Sáru, ktorý prostredníctvom Slovenského rozhlasu dňa 30. augusta 1944 svetu oznámil vypuknutie SNP.

Prehliadky farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sú organizované Farnosťou Banská Bystrica. Návštevníci získajú prehľad o histórii najstaršieho z banskobystrických kostolov.

Okrem bočného oltára Majstra Pavla z Levoče je to reliéfne súsošie Krista na Olivovej hore, ktoré je umiestnené v zasklenej nike na južnej strane kostola. Predpokladá sa, že autorom tohto diela, ktoré patrí k najvýznamnejším neskorogotickým pamiatkam na Slovensku, je Švajčiar Wit Stosz.

Obraz Krista na hore Olivovej od Jozefa Czauczika

Olejomaľba zachytávajúca scénu z biblického príbehu z Nového zákona je od spišského maliara Jozefa Czauczika (1780-1857). Obraz Kristus na hore Olivovej s anjelom utešiteľom patrí k Czauczikovým dielam z prvých dvoch desaťročí 19. storočia. Tieto diela spája jednoznačnosť a čistota klasicistického názoru, charakteristické pre počiatky jeho tvorby.

Czauczik zaraďuje medzi významných predstaviteľov maliarstva 19. storočia. Príbeh sa odohrala pri Ježišovej návšteve Getsemanskej záhrady.

Stredoveké nástenné maľby v Ochtinej

Stredoveké nástenné maľby v Ochtinej (Ochtina/Martonháza) sú predmetom záujmu historikov umenia už od konca 19. storočia, kedy ich objavil, odkryl a publikoval István Gróh. Milan Togner označil anonymného autora malieb v Ochtinej ako Majstra ochtinského presbytéria a maľby považoval za kľúčové realizácie, významné pre ďalší vývoj gemerskej stredovekej nástennej maľby. Maľby boli jednotlivými autormi prevažne datované do šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 14. storočia. Pre upresnenie datovania malieb je dôležitý nový údaj získaný na základe dendrochronologickej analýzy krovu kostola: klenba a nástenné maľby museli byť realizované po roku 1377. Na základe týchto skutočností môžeme predpokladať vznik malieb v Ochtinej medzi rokmi 1377-1400.

Ikonografický program je rozdelený do troch horizontálnych pásov na stenách presbytéria. Rozprávanie začína vo vrchole víťazného oblúka Zvestovaním, kde Archanjel Gabriel drží nápisovú pásku s textom Ave maria gratia plena a Boh Otec vypúšťa bielu holubicu ako symbol Ducha Svätého smerom k Panne Márii, ktorá kľačí a číta za pultom. Obrazové rozprávanie pokračuje v čele klenby severnej steny scénou Navštívenia.

Pod Navštívením je výjav Kristovho príchodu do Jeruzalema. Na pomyslenej priamke spájajúcej tri zobrazenia Krista je v spodnom registri zobrazené jeho obnažené a týrané telo v scéne Bičovania. Maľby Navštívenia s viditeľnými plodmi v kostoloch v Ochtinej a Koceľovciach sa radia k najstarším evidovaným príkladom tohto ikonografického typu v rámci nástenného maliarstva. Sprostredkujúcu úlohu zrejme zohral františkánsky kláštor v blízkych Kameňanoch, o existencii ktorého nás informujú správy z druhej polovice 14. storočia.

Ďalšou scénou je Klaňanie sa troch kráľov, rozdelené do dvoch obrazov v dvoch čelách klenby. Nasleduje scéna Uvedenie Pána do chrámu, opäť rozdelená do dvoch obrazov.

V strednom páse od severnej steny nasleduje Kristov príchod do Jeruzalema: Kristus sedí na oslovi, žehná a nasleduje ho zástup apoštolov. Nasleduje zobrazenie Poslednej večere: Kristus drží v ľavej ruke chlieb, pravicou žehná. Judáš sedí oproti Kristovi a prstom ukazuje na seba.

Nasledujúca scéna zobrazuje Krista na Olivovej hore: Kristus sa modlí, pre ním na skale je položený kalich a v blízkosti spia apoštoli sv. Peter a sv. Ján. Kristologický cyklus pokračuje mnoho figurálnou kompozíciou Zajatia Krista so scénami Judášovho bozku, sv. Petra s vytaseným mečom proti Malchusovi a Petrovým zapretím Krista v špalete okna juhovýchodného okna.

V spodnom registri na severnej stene pokračujú výjavy pašiového cyklu. V scéne Bičovania je takmer nahý Kristus priviazaný k stĺpu a z oboch strán ho bičujú traja muži. Na ďalšom obraze je Korunovanie tŕním: sediaci Kristus so zaviazanými rukami je obklopený štyrmi mužmi, ktorí mu pomocou palíc celou váhou svojich tiel pritláčajú na hlavu tŕňovú korunu. V nasledujúcom Nesení kríža sú okrem Krista a dvoch vojakov - z ktorých sa jeden Kristovi vysmieva vulgárnym gestom pravice - prítomní i dvaja lotri, vedení na ukrižovanie so zaviazanými očami.

Na východnej stene presbytéria pokračuje rozprávanie obrazom Snímania z kríža, v ktorom sa objavuje Jozef z Arimatey, ktorý z rebríka zvešiava Krista z kríža, Nikodém s plátnom, do ktorého zabalia Krista, sv. Ján a skupina žien s Máriou. Nasleduje scéna Oplakávania: Mária drží mŕtve Kristovo telo posiate ranami a obklopuje ju skupina štyroch trúchliacich žien.

V obraze Zmŕtvychvstania je odvalená kamenná platňa hrobu a Kristus z neho vychádza so žehnajúcim gestom pravice. V tesnej blízkosti hrobu spia traja vojaci oblečení v krúžkovej zbroji, s prilbicami na hlavách a ozbrojení kopijami a palcátom. Nasledujúca scéna Kristus v predpeklí je dochovaná iba čiastočne, poškodilo je barokové okno. Nad barokovým oknom v hornom registri je scéna Korunovania Panny Márie.

V ostení víťazného oblúka sú polpostavy starozákonných prorokov, v spodnej časti postava sv. Erazma. Steny víťazného oblúka zo strany svätyne pokrývajú v spodnej časti maľby troch Márií, dvojice apoštolov a dvojice ozbrojencov. Na ploche steny víťazného oblúka zo strany lode je rozmerná scéna Posledného súdu, s ktorou súvisia fragmenty malieb svätcov v dnešnom povalovom priestore nad mladšou vsadenou klenbou.

Oltár v Okoličnom

Kláštor františkánov-observantov v Okoličnom pri Liptovskom Mikuláši bol postavený v 2. pol. 15. stor. Podľa uhorského znaku s letopočtom 1489 bol vtedy celý kostol dostavaný a najneskôr k tomuto dátumu tiež vysvätený.

Z čias prvotnej výzdoby kostola okolo r. 1490 teda pochádza asi iba monumentálny Krucifix, ktorý bol umiestnený vo víťaznom oblúku (dnes je súčasťou bočného barokového oltára). Z jeho zachovaných fragmentov sa však javí, že predstavoval podobný typ ako napr. spišskokapitulský Oltár Korunovania P. Márie - totiž retabulum s jedným párom pevných a jedným párom pohyblivých krídel, uprostred so skriňou so sochárskou skupinou (najskôr mariánskou), sprevádzanou po stranách 4 menšími sochami sv. panien.

Podobne ako v Spišskej Kapitule predstavoval i v Okoličnom zatvorený oltár pašiový cyklus, ktorý sa však výberom scén trochu odlišoval: napr. boli vynechané scény, v ktorých je Kristus bezprostredne konfrontovaný s predstaviteľmi duchovnej a štátnej moci, či už išlo o veľkňaza (Ananiáš) alebo o samotného vladára (Pilát) a prostredníctvom ktorých sa apelovalo na „spravodlivé a múdre“ rozhodovanie. Zrejme preto sa na rozdiel od Spišskej Kapituly v Okoličnom objavujú výjavy ako Posledná večera, ale tiež Oplakávanie či Zmŕtvychvstanie Krista, preto mariánsky cyklus zakončuje Predstavenie Krista v chráme, na ktorom je malý Ježiš prezentovaný Simeonom v chráme na oltárnej menze ako Hospodinov Mesiáš.

Úvodným výjavom pašiovej strany oltára bola vľavo hore Posledná večera, nasledovala scéna Krista na Olivovej hore, 3. tabuľa v hornom rade sa nedochovala, hoci môžeme predpokladať, že tu cyklus pokračoval Zajatím Krista (Judášovým bozkom) a horný rad zakončovalo Bičovanie Krista. Vľavo dolu naň potom nadväzovalo Korunovanie Krista a dnes nezvestné Ukrižovanie. Poslednými 2 obrazmi cyklu bolo Oplakávanie Krista a Zmŕtvychvstanie.

Slávnostnú vnútornú stranu oltára uvádzal vľavo hore výjav Zvestovanie P. Márii, 2 nasledujúce scény chýbajú - podľa všetkého však išlo o Navštívenie P. Kompozičná skladba celého oltára nie je výtvarne tak jednotne premyslená ako v Spišskej Kapitule. V záverečnej mariánskej scéne Predstavenie Krista v chráme síce obrátil pohľad niektorých postáv smerom k divákovi, ako sme poznali už v Spišskej Kapitule, u pašiových výjavov tento princíp však už neuplatnil. Jeho obrazové kompozície, zbavené všetkých popisných detailov, sa tak koncentrujú na samotný dej, ktorý získava bezprostrednú naliehavosť a emotívnu presvedčivosť.

Zložitosť autorskej diferenciácie oltára z Okoličného môžeme demonštrovať na porovnaní 2 tabúľ, ktoré rozhodne nemožno pripísať jeho hlavnému majstrovi - na Bičovaní Krista a Zmŕtvychvstaní z pravého pevného oltárneho krídla. Odlišné poňatie krajinného pozadia oltárov v Okoličnom a Smrečanoch je potom vysvetliteľné rozdielnosťou tém. Postavy obidvoch porovnávaných pašiových scén pôsobia ako vystrihnuté a do plochy obrazu nasledovne vlepované.

Práce hlavného okoličianskeho majstra, ako ho predstavujú obidve tabule z Budapešti, sa naproti tomu vyznačujú premyslenou výtvarnou štruktúrou, kultivovanosťou umeleckého spracovania, najmä potom farebného riešenia a výrazovou monumentalitou, ktorú akoby akcentovalo ich melancholické ladenie. Napriek prevažujúcemu vplyvu západoeurópskych umeleckých predlôh z okruhu grafík Martina Schongauera či malieb Hansa Memlinga, pripomenú niektorými kompozičnými prvkami maľby talianskeho quatrocenta, čo je zrejmé najmä v scéne Predstavenie Krista v chráme, ktorá monumentalitou figúr a významovo odstupňovanou rafinovanou kompozíciou patrí nepochybne k najpôsobivejším obrazom celého retabula.

Maliarsku časť retabula v Okoličnom dopĺňala sochárska výbava oltárnej skrine, z ktorej sa zachovali sochy 3 svätíc - sv. Barbory, sv. Kataríny a sv. Margity, predstavujúce zrejme jedny z najstarších prác Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa s maliarmi umelecky čerpajúcimi z maliarskej dielne Oltára Korunovania P. Márie v Spišskej Kapitule často schádzal pri spoločných zákazkach.

tags: #kristus #na #olivovej #hore