Kristus nie je banalita: Význam v kontexte viery, hriechu a slobody

V dnešnej dobe, keď sa pozornosť často sústreďuje na seba a osobný život, je dôležité nezabúdať na širší kontext spoločnosti a viery. Pretože v poslednom čase na každom rohu počúvam o tom, ako sa ma každý pozerať na seba a riešiť len to, či on žije správne. Určite v prvom rade treba dávať do poriadku vlastný život. Sme súčasťou spoločnosti, v ktorej žijeme a malo by byť v našom záujme, aby sa tá spoločnosť uberala správnym smerom, nie len ja ako jednotlivec.

V kontexte viery a duchovného života sa často stretávame s pojmami ako hriech, spravodlivosť a sloboda. Je dôležité rozumieť týmto pojmom a ich vzájomnému prepojeniu. Keď hovoríme o hriechu, musíme rozumieť tomu, čo hriech je. Hriech nie je niečo, o čom Boh hovorí, že to nemôžeš spraviť, pretože ti chce niečo vziať. Hovorí: ”Ak spravíš toto, bude to znamenať smrť. Ak spravíš toto, bude to znamenať život.” A potom hovorí: ”Prosím, zvoľ si život, aby si mohol žiť. Stvoril som ťa, viem ako funguješ. Stvoril som celú túto Zem, viem, ako funguje. Pretože v poslednom čase na každom rohuiu počuvam o tom, ako sa ma každý pozerať na seba a riešiť len to či on žije správne.

V tomto článku sa pozrieme na význam Krista v kontexte viery, hriechu, spravodlivosti a slobody, a to aj z pohľadu rôznych náboženských tradícií.

Židovské vnímanie Mesiáša

Pred 2000 rokmi neprijali Židia kresťanské vnímanie Ježiša ako Mesiáša. Čo je podstatou Mesiáša? Výraz mesiáš je obdobou hebrejského slova „mašiach“- pomazaný. Obvykle ním titulovali osobu, určenú na službu Hospodinovi, lebo ju pomazali olejom. Nakoľko každý kráľ a najvyšší kňaz boli pomazaní olejom, nazývame ich „pomazanými“ (mašiach alebo messiah). Ako vznikla židovská koncepcia Mesiáša? Jedným z ústredných leitmotívov biblických proroctiev je prísľub dokonalej budúcnosti, charakterizovanej mierom na celom svete a uznaním Hospodina.

V mnohých proroctvách nachádzame pasáže o potomkovi kráľa Dávida, ktorý bude vládnuť vo prorokovanom veku dokonalosti. Nakoľko každý kráľ je podľa zvyku pomazaný, aj pomazaného kráľa budúcnosti nazývame Mesiášom. Vyššie uvedený popis je v Biblii jediný, kde sa uvádza, že ten, kto príde v budúcnosti, je potomkom kráľa Dávida.

Podľa židovských prameňov sa Mesiáš narodí ľudským rodičom a bude mať normálne ľudské vlastnosti ako ostatní ľudia. Nebude polobohom ani nebude mať nadprirodzené vlastnosti. Z otcovej strany musí Mesiáš pochádzať od kráľa Dávida. Tóra uvádza, že všetky jej prikázania sú záväzné na večné veky a ktokoľvek by chcel v Tóre zmeniť čo len písmeno, sa okamžite sám identifikuje ako falošný prorok. V Novom zákone Ježiš protirečí Tóre a podľa neho mnohé prikázania viac neplatia.

Židia poznali veľmi dobré Zákon, mnohí aj naspamäť, problém bol ako aj u iných znalcov Biblie aj v minulosti aj dnes si robili každý svoj výklad. Hoci citovali ostošesť aj sa snažili tak žiť (podľa nesprávneho výkladu). Preto Pán Ježiš svojím prvým príchodom na Zem v Izraeli robil aj definitívny výklad Biblie, ktorí zákoníci aj fariziji(inak veľmi učení ľudia, ktorí vedeli a memorovali ako básničku Písmo) neprijali a nepáčilo sa im čo im sám Boh Pán Ježiš hovori. Ježiš sa javil očiam Židov a ich duchovných vodcov ako „rabbi“ (učiteľ).

Ježiš medzi učiteľmi

Kristus a definitívny výklad Zákona

Často argumentoval v rámci rabínskeho výkladu Zákona. Súčasne sa však nemohol nedostať do sporu s učiteľmi Zákona, lebo sa neuspokojoval s tým, že by bol predkladal svoj výklad popri ich výkladoch, ale „učil ako ten, čo má moc,(2054) a nie ako ich zákonníci“ (Mt 7,29). V ňom sa to isté Božie Slovo, ktoré kedysi zaznelo na Sinaji, aby dalo Mojžišovi písaný Zákon, dáva znova počuť na vrchu blahoslavenstiev. Toto Slovo neruší Zákon, ale ho dopĺňa tým, že božským spôsobom podáva jeho definitívny výklad: „Počuli ste, že otcom bolo povedané… No ja vám hovorím“ (Mt 5,33-34).

Ježiš Kristus nehlásal iného Boha, ale to istého - jedného. "Hľa, človek sa stal ako jeden z NÁS, aby vedel dobré i zlé. Je napísané tak, ale Ježiš hovoril že ale ja hovorím že to je tak. To čo vravel Ježiš že to nemá byť tak je pekné, s tým súhlasím. Že to zmenil. Ale zober si to tak. Ak je Ježiš skutočne Boh. Prečo boh mení svoje rozhodnutia? Ježiš svojimi doplnkami nezrušil pôvodné znenie. Aj v starom zákone je napísané, že budeš milovať svojho blížneho.

Ježiš vravel: "Počuli ste, že bolo povedané". Oko za oko, zub za zub v starom zákone je. Existujú však dve roviny: rovina osobná, a rovina spoločenstva. Na osobnej rovine máš milovať aj svojho nepriateľa. Aj Ježiš Kristus tvrdí, že platí Oko za oko. To je spravodlivosť. Nie láska! Láska nevylučuje spravodlivosť.

Neresti a čnosti v duchovnom živote

Minulý týždeň sme začali s témou nerestí a čností. To nám poukazuje na duchovný zápas kresťana. Duchovný život kresťana totiž nie je pokojný, nie je lineárny a bez výziev, ale naopak, kresťanský život si vyžaduje neustály zápas: kresťanský zápas o zachovanie viery, na obohatenie darov viery v nás. Nie náhodou prvé pomazanie, ktoré každý kresťan prijíma vo sviatosti krstu - pomazanie katechumenov - je bez akejkoľvek vône a symbolicky oznamuje, že život je zápas. Známy výrok pripisovaný opátovi Antonovi, prvému veľkému otcovi mníšstva, znie takto: „Odstráň pokušenia a nikto nebude spasený“.

Svätci nie sú ľudia, ktorí sú ušetrení pokušení, ale ľudia, ktorí si dobre uvedomujú, že nástrahy zla sa v živote opakovane objavujú, aby ich bolo možné odhaliť a odmietnuť, my všetci s tým máme skúsenosti. Prichádzajú ti na myseľ zlé myšlienky, niekedy máš túžbu urobiť niečo alebo ohovárať druhého... všetci, každý z nás je pokúšaný a my musíme zápasiť s tým, aby sme neupadli do týchto pokušení. Ak niekto z vás nemá žiadne pokušenia, povedzte to, pretože to by bolo niečo výnimočné. Na druhej strane je mnoho ľudí, ktorí sú neustále zahľadení do seba, ktorí si myslia, že sú „v poriadku“.

Vidíme ju na prvých stranách evanjelia, predovšetkým keď nám zaznieva rozprávanie o krste Mesiáša vo vodách rieky Jordán. Z akéhože hriechu by sa mal Ježiš kajať? Zo žiadneho! Ježiš je však úplne iný Mesiáš, než ako ho predstavoval Ján a ako si ho predstavovali ľudia: nezosobňuje rozhnevaného Boha a nezvoláva na súd, ale naopak, Ježiš stojí v rade s hriešnikmi, Ale ako to? Je to tak: Ježiš nás sprevádza, nás všetkých hriešnikov, ale On nie je hriešnik, to nie, ale je medzi nami. A to je krásna vec. „Otče, mám toľko hriechov!“ - „Lenže Ježiš je s tebou, hovor o nich, on ti z nich pomôže“. Ježiš nás nikdy nenechá samých, nikdy! Dobre o tom premýšľajte.

Boh dal človeku slobodu si vybrať a vybral si zle. Prípad uzatvorený, a preto sa tým netreba viac zaoberať. Nebol to veľký zoznam zákazov a pravidiel. Človek mal absolútnu slobodu s jediným pravidlom. V tretej kapitole čítame, že vzhľadom na možnosť, ktorú dostali, porušili toto jedno pravidlo a následky boli katastrofálne. Dôsledky by sa dali zhrnúť do frázy „ľudské utrpenie“. Niektorí ľudia by boli radšej, keby človek nedostal túto slobodu.

Ježiš obetoval svoju osobnú slobodu, aby nás vykúpil z neslobody späť do slobody. Kristus prišiel vyslobodiť ľudí z vlády hriechu. Spasenie znamená to, že človek zloží svoju rebelujúcu slobodu a prijme skutočnú slobodu od Krista. Písmo nám ukazuje, ako sa má človek správať na osobnej aj spoločenskej úrovni. Kresťania by mali obetovať svoju slobodu, aby neublížili svojmu blížnemu. Nedostatok osobnej slobody vytvára nebezpečnú kolektívnu moc, ktorá utláča ľudí.

Katolícka svätá omša je to, čo odlišuje katolíkov od všetkých ostatných náboženstiev. Skutočnosť, že účasť katolíkov na Svätej omši dramaticky klesá a len malá časť veriacich sa na nej zúčastňuje, je odrazom toho, že katolíci prestali rozumieť tomu, čo Svätá omša predstavuje a čo sa na nej odohráva a sprítomňuje. Vzťah medzi Bohom a človekom je nemožné pochopiť od významu obety. Obeta je to, čo odlišuje katolícku svätú omšu od protestantov a iných cirkví.

Primitívne kmene prinášali aj obety ľudí. Melchyzedech priniesol nekrvavú obetu v podobe chleba a vína. Takto sa Melchyzedech môže oprávnene považovať za predobraz Ježiša Krista. Melchyzedech Abraháma pri ich stretnutí požehnáva. Táto obeta je druhou časťou, ktorá sa naplnila v Ježišovi Kristovi, keď on Syn Boha bol obetovaný za odčinenie hriechov. Prorocké slová zaznievajú z úst Abraháma, keď sa ho syn Izák pýta, kde vezmú zápalnú obetu a on mu odvetil: “Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.” A tohto baránka si obstaral v Ježišovi Kristovi, svojom Synovi.

Po oslobodení tri knihy Starého zákona, Numeri Levitikus a Deutorónium veľmi detailne predpisujú ako židia majú prinášať obety. Kľúčovým bodom v židovských dejinách je Pascha. Toto je ten moment, ktorý definitívne odlišuje židov od všetkých ostatných národov a náboženstiev na svete. Počas toho dňa mali obetovať baránka a jesť ho tak, aby mu nebula kosť zlomená. Jeho krvou si mali poznačiť veraje na dverách. Aké prisľúbenie s týmto úkonom bolo spojené? Kto tak urobí bude žiť a bude zachránený. Ak sa na tejto obete zúčastnite, budete zachránený. Ak jej nezúčastnite, váš prvorodený syn zahynie. Tento baránok, ktorý zomrel v ten večer v každej domácnosti, bol náhradnou obetou za smrť ich prvorodeného syna.

Ak sa prenesieme do čias života Ježiša Krista, vidíme tento prekrásny Chrám, o ktorom ľudia danej doby hovorili ako o najkrajšej stavbe na zemi. Jediný život, prečo Ježiš prišiel na túto zem, bolo priniesť túto jednú jedinú obetu. Pre katolíkov je týmto baránkom Ježiš Kristus, čo na Svätej omši priamo vyjadrujeme slovami “Hľa baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.” Pri čítaní evanjelia podľa Jána vidíme ďalšie jednoznačné zosobnenia Ježiša s pravým baránkom. Ján pri zmienke o tom, že Ježiš bol predvedený pred Poncia Piláta hovorí o 6 hodine ráno.

Ak sa vrátime ku knihe Exodus, kde Boh dáva židom presné inštrukcie ako majú židia postupovať pri obetovaní baránka, dôraz je daný, aby pri jedení nebola baránkovi zlomená kosť. Ján opäť zdôrazňuje, že nebola pri ukrižovaní zlomená Ježišovi kosť, ako bolo zvyklom v tom čase pre ľudí umierajúcich na kríži. Ján sa nám týmto pokúša povedať, že Ježiš je veľkňaz a baránok zároveň. Jej zmyslom bolo pripraviť židov na príchod a obetovanie skutočného a konečného Baránka. Takto vidíme po tisícročiach, že to, čo Boh žiada od ľudí má vždy význam a zmysel.

Keď sme na Svätej omši uvedomme si aké máte privilégium byť súčasťou Božej tradície. Má v sebe Ježiša. Má v sebe Boha. Je to nevyslovné požehnanie môcť dostať telo a krv Ježiša Krista na Katolíckej svätej omši. To, čo pod svätou omšou Katolícka cirkev rozumie je skôr obeta svätej omše. Niekto príde o svoj život, aby ten druhý ho mohol získať a uchovať. Zomreli nadarmo? Nikto na tomto sväte nedosiahne dokonalosť, pretože o dokonalosti je nebo, ale príbeh o talentoch je to, čo od nás Boh očakáva. Rast v čnostiach a v dokonalosti. Každý deň rozmnožovať naše cnosti na . ceste k dokonalosti.

Predstavte si len keď ste pozvaní priateľom na návštevu. Necítite potrebu aspoň niečo priniesť? Koľkokrát ste prišli na oslavu s prázdnymi rukami? Niekto urobil obetu pre Vás, že pripravil večeru, upratal dom a preto cítite potrebu priniesť protiobetu. Len samotná skutočnosť, že slovo katolík nie je v Biblii neznamená nič. Slovo katolík je gréckeho pôvodu a znamená univerzálny. Je to viera kresťanov, že ich viera je pre všetkých na svete. A univerzálnou črtou všetkých kresťanov bola účasť na svätej omši. Čo urobil Ježiš prvý deň po zmŕtvychvstaní? Slúžil svätú omšu. Samozrejme nie v zmysle ako to dnes vnímame, že by išiel ne špecifické miesto do kostola, ale svojou hlbokou podstatou.

Evanjelium nám hovorí, ako sa Ježiš dostal do dialógu so zúfalými dvoma apoštolmi, ktorí sa rozprávali o Ježišovi a nemohli zakryť svoje sklamanie. Ježiš im začal hovoriť o svätom písme, ktoré časti starého zákona hovorili o Mesiášovi a prečo sa všetko udialo tak ako udialo. Toto bola forma liturgie slova. Potom išiel s nimi do domu, zobral chlieb lámal ho a dal sa im spoznať. V tom momente ho spoznali. Pri lámaní chleba, čo je akt premenia. Uvedomme si, že prvé čo Ježiš urobil, bolo slávenie svätej omše. Myslime na to vždy, keď budeme meškať na svätú omšu alebo z nej budeme skoro odchádzať. Odhliadnime od teologických úvah, je to predovšetkým neslušné.

Prečo som katolíkom? Pretože je to jediná cirkev, ktorú založil priamo Ježiš Kristus, ktorý bol Boh. A po druhé, lebo to dáva zmysel. Aký dáva zmysel nebyť členom cirkvi, ktorú priamo založil Ježiš Kristus a byť členom nejakého spoločenstva, ktoré založil človek? Vy sa však nemôžete pozerať na ľudí, ktorí ju tvoria, ale na jej zakladateľa, na Ducha Svätého, ktorý ju udržuje a na sviatosti, ktoré cez ňu k Vám prúdia. To je to božské čo Cirkev robí Božou. Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní apoštolom povedal, mám Vám veľa veci povedať, ale neuniesli by ste ich. Pošlem Vám však utešiteľa, ktorý Vás bude učiť pravde. A takto vznikol učiteľský úrad Cirkvi.

Ježiš chce jednotu všetkých veriacich, ale nie jednotu postavenú na teologických nezmysloch, ale na pravde. Ježiš Vám zveril úplnú pravdu. Každý pokrstený veriaci má povinnosť ísť von do sveta a túto pravdu sprístupniť iným. Nikdy nie ste príliš veľký hriešnik, aby ste tejto povinnosti boli oslobodený. Ježiš sa obklopil prostitútkami, zlodejmi, vrahmi a urobil z nich svätý. Sv. Pavla považovali za opitého keď od rána na debničke hlásal Ježiša. Dnes sme o Ježišovi ticho, pretože sa hanbíme za vieru.

Všetky biedy, všetky bolesti, všetky hriechy sa budú javiť celkom inak v uvedomení si skutočnosti, že ten istý proces odumierania a dávania nového života pokračuje v zrne i v ľudskom srdci a nakoniec sa stretá v Kristovom srdci, nám kto robí, väčšia ako urážka, ako poníženie, ktoré sa nám od niekoho dostáva. Pri morálnej hypochondrii sa osoba neobáva, že ochorie a zomrie, ale že sa previní. Takáto osoba sa ustavične zaoberá svojou vinou na veciach, ktoré urobila zle, svojimi hriechmi, ktorých sa dopustila, atď.

tags: #kristus #nie #je #banalita