S cieľom zabezpečiť bezpečnú a stabilnú budúcnosť pre budúce generácie je nevyhnutné spoločné úsilie pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým čelíme. Medzi tieto výzvy patrí zmena klímy a jej dôsledky, potreba rozvoja obnoviteľných zdrojov energie bez nepriaznivého vplyvu na podnebie a životné prostredie.
Dôležitá je tiež potreba zásobovania rastúcej populácie Zeme čistou vodou a výživnými potravinami, ktoré sú pestované v udržateľných podmienkach v obnovených ekosystémoch, a tiež zvrátenie prudkého úbytku druhov a biodiverzity. Na zvládnutie všetkých týchto problémov potrebujeme nové vedomosti a efektívne nástroje.
Vedci neustále pracujú na tom, aby nám veda a nové získané poznatky poskytli modernejšie techniky a technológie. Hádam nikdy sa ľudstvo neupínalo na vedcov s takou nádejou ako dnes, keď bojuje s pandémiou nového koronavírusu. Ani slovenskí vedci v tejto situácii neostali nečinní. Teší nás, že si ich konečne viac všímajú aj politici. Kiežby tomu tak bolo aj pri ich ďalších rozhodnutiach.
Organizácia EASAC (European Academies’ Science Advisory Council) bola založená v roku 2001 na Kráľovskej švédskej akadémii vied. EASAC pozostáva z vedcov - zástupcov národných akadémií vied členských štátov EÚ, Nórska, Švajčiarska aj Veľkej Británie (dokopy z 28 akadémií), ktoré ju aj z veľkej časti financujú. Časť príspevkov im poskytujú neziskové organizácie, napríklad UNESCO.
EASAC sa zameriava na nezávislé vedecké poradenstvo pre tvorcov politík v troch kľúčových programoch: energia, životné prostredie a biologické vedy. Organizácia EASAC vypracúva správy na najaktuálnejšie vedecké témy súvisiace s energiou, životným prostredím i biologickými vedami a prezentuje ich aj v Európskom parlamente.
Mária Omastová, DrSc., vedúca oddelenia kompozitných materiálov z Ústavu polymérov SAV, ktorá v EASAC zastupuje Slovenskú akadémiu vied, približuje, akým spôsobom to prebieha a nakoľko európski politici pri tvorbe zákonov naozaj zohľadňujú mienku a dôkazy vedcov.
Mária Omastová hovorí, že o vedeckých témach, ktoré súvisia s aktuálnymi spoločenskými problémami, sa zvyčajne rozhoduje rok - dva dopredu, výskum predsa len vyžaduje čas. Existujú však aj výnimky. Napríklad na súčasnú pandémiu nového koronavírusu EASAC zareagovala najnovšou publikáciou s názvom Na ceste k udržateľnej budúcnosti: transformačné zmeny a post-COVID-19 priority.
„Funguje to tak, že pre každú problematiku sa vytvorí skupina expertov z akadémií zúčastnených krajín a vypracuje sa k nej analytická správa. Prv než sa táto správa zverejní, prejde procesom oponovania aj editovania, ale zakaždým s ňou predstavitelia EASAC idú aj do Európskeho parlamentu, kde s ňou oboznámia politikov. Politici nemôžu mať, pochopiteľne, prehľad o všetkých vedeckých aspektoch problematiky, neraz nám aj sami povedia, aká problematika by ich zaujímala kvôli procesu rozhodovania. EASAC sa tejto problematike venuje a pripraví správu.“
Mária Omastová hovorí, že aj vďaka takejto spolupráci vedcov s politikmi Európska komisia navrhla a Európsky parlament schválil zákaz predaja jednorazových plastov, ako sú napríklad príbory, taniere či slamky od roku 2021. „Vďaka tomu vidíme, že naša komunikácia aj práca má na politikov dosah. Pandémia nám to komplikuje, kvôli nej sa nemôžeme stretávať osobne.
Tému plastov a ich recyklácie vníma Európsky parlament ako veľký problém aj napriek tomu, že už prijal isté kroky, ktorými by sa malo ich používanie obmedziť. „Pred pár mesiacmi sme mali v EASAC-u webinár o plastových obalových materiáloch. Predstavujú veľký environmentálny problém pre všetky sféry a špecifický problém pre cirkulárnu ekonomiku (spôsob obehového hospodárenia, pri ktorom sa predchádza vzniku odpadu - pozn. red.).
Nie všetky plasty sa totiž dajú recyklovať a opakovane použiť tak, aby nestratili svoje vlastnosti. Niektoré druhy plastov sa preto dajú recyklovať len niekoľkokrát, niektoré vôbec. V rámci webinára sme prebrali všetky problémy, ktoré v tejto sfére vznikajú, a navrhli sme riešenia.
Pri príležitosti Svetového dňa vedy pre mier a rozvoj vydala organizácia EASAC výzvu. V nej zdôrazňuje, že ak chceme budúcim generáciám zabezpečiť bezpečnú a stabilnú budúcnosť, musíme vynaložiť veľké spoločné úsilie pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým čelíme.
Cieľom organizácie EASAC je nielen rozvoj vzájomnej spolupráce akadémií a vytvorenie spoločnej platformy na vyjadrovanie sa k naliehavým otázkam rozvoja vedy a spoločnosti, ale aj poradenská činnosť pri príprave dokumentov v súlade s legislatívou EÚ. Týmto spôsobom môžu akadémie vied poskytovať faktické dôkazy politikom a tvorcom postupov v mnohých kľúčových oblastiach.
Perspektíva spoločnej udržateľnej budúcnosti | Dr. Marguerite Nyhan | TEDxUniversityCollegeCork
tags: #post #transformacne #krajiny