Problematika jazykov v Rímskokatolíckej cirkvi je rozsiahla a premenlivá v rôznych obdobiach histórie. Tento článok sa zameriava na vývoj a používanie jazykov v liturgii, najmä pri slávení svätej omše.
Svätá omša v latinčine v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne.
Historický vývoj liturgických jazykov
V rôznych obdobiach histórie Rímskokatolíckej cirkvi zohrávali dôležitú úlohu rôzne jazyky, ktoré ovplyvnili vývoj jej liturgických jazykov.
Latina a gréčtina
V počiatkoch kresťanstva sa v Rímskej ríši používala gréčtina a latinčina. Latina úplne vytlačila gréčtinu v rímskej liturgii.
Staroslovienčina
V 9. storočí sa do liturgie dostala staroslovienčina, najmä vďaka pôsobeniu svätých Cyrila a Metoda. 868 Pápež Hadrián II. schválil starosloviensky jazyk ako bohoslužobný jazyk. 880 Pápež Ján VIII. povolil starosloviensky jazyk ako bohoslužobný jazyk. 885 Pápež Štefan V. zakázal starosloviensku liturgiu na Veľkej Morave. Hlaholskú liturgiu v staroslovienskom jazyku povolil 1346 Pápež Klement VI. Karolovi IV. Nebola nikdy zakázaná, ale až do 13. storočia sa používala len zriedka.
Dodnes sa staroslovienčina používa pri liturgii v niektorých slovanských krajinách. V roku 1905 Pápež Pius X. povolil tlač hlaholského misála v Ríme. V roku 1920 Pápež Benedikt XV. povolil používanie staroslovienčiny v liturgii pre všetky slovanské národy.
Staroslovenčina ako liturgický jazyk
Svätí Cyril a Metod, ktorí sa zaslúžili o rozšírenie staroslovienčiny v liturgii.
Národné jazyky
Po Druhom vatikánskom koncile (1962-1965) došlo k rozsiahlym zmenám v liturgii, vrátane povolenia používania národných jazykov pri slávení svätej omše. V roku 1969 bolo zverejnené misála Pavla VI., ktoré umožnilo preklad misála pápeža Pavla VI. do miestnych jazykov.
Vývoj a zmeny v liturgii
1570 Pápež Pius V. vydal misál. Podkladom pre jeho vznik je Alkvinov sakramentár z 9. storočia. V roku 1634 Svätý stolec povolil perzský, resp. arménsky jazyk v liturgii. V roku 1640 Pápež Urban VIII. revidoval breviár. V roku 1906 Pius X. povolil výnimku pre používanie staroslovienčiny v liturgii. V roku 1929 Pápež Pius XI. povolil preklad Missale Romanum do miestnych jazykov, pričom gregoriánsky chorál mal byť zachovaný v latinskom jazyku.
Problémy s prekladmi
WASHINGTON (CNS) - Pápež Benedikt XVI. povedal nemeckým biskupom, že ako pápež slúžil sv. omše v rozličných jazykoch a „niekedy je ťažké nájsť spoločný základ“ v rôznych prekladoch. „Bežný základný text je často zrejmý len z diaľky,“ povedal biskupom, ktorí sa pripravovali odoslať svoj upravený preklad misálu do tlače. V liste zo 14. apríla, ktorý bol zverejnený na webovej stránke nemeckých biskupov dňa 24. apríla, pápež Benedikt XVI. povedal, že je mu za tie roky „čoraz jasnejšie,“ že doslovné neprekladanie liturgických textov spôsobuje ťažkosti.
Hlavné zameranie listu sa týkalo výrazu „pro multis“ v eucharistickej modlitbe, v ktorej Ježiš hovorí učeníkom, aby vzali a pili z kalicha jeho krvi, ktorá sa vylieva „pro multis.“ Tento výraz sa zvykol prekladať v angličtine, nemčine, taliančine a iných jazykoch ako „za všetkých.“ V roku 2006 poslala Kongregácia pre Boží kult a správne vysluhovanie sviatostí biskupom po celom svete list, v ktorom informovali, že pápež Benedikt nariadil katolíkom, aby používali doslovnejší preklad „za mnohých.“
Pápež si je vedomý, ako táto zmena môže ovplyvniť katolíckych veriacich: „Budú sa pýtať: „Nezomrel Kristus za nás všetkých? Zmenila cirkev svoje učenie?...Je toto spiatočnícky pokus zmariť dedičstvo (Druhého vatikánskeho) koncilu?'“ Dodal, že táto zmena „si kvôli porozumeniu katolíkov vyžaduje dôkladnú katechézu.“ Dôvodom tejto formulácie je úcta k Ježišovým slovám. Ježiš prišiel zachrániť celé ľudstvo - minulosti, prítomnosti i to budúce - spoločenstvo zhromaždené na sv. omši.
Svätá omša v rôznych jazykoch dnes
Ešte aj dnes nájdeme medzi sebou ľudí, ktorí zneistia pri myšlienke ísť na svätú omšu v krajine, ktorej reč neovládajú. Ak by sme sa pridŕžali tejto otázky, v takomto prípade by do kostola nemuseli chodiť ani naši nepočujúci bratia a sestry. Nie v každej farnosti sa nachádza kňaz, ktorý ovláda posunkovú reč. Existuje variant, že v zahraničí som sám.
Príbuzným jazykom slovenčiny je poľština. Poliakov nájdeme asi všade na svete a s uznaním musíme konštatovať, že poľskí kňazi sa v cudzine o svojich veriacich aktívne starajú svätými omšami nielen počas nedieľ a sviatkov, ale aj vo všedné dni. Problém môže nastať, ak človek ide do nie úplne typicky kresťanskej krajiny. Navštevujeme štáty s rôznymi denomináciami, miesta, kde by sme ani len nepomysleli na prítomnosť katolíckeho chrámu. Veľmi by sme sa mýlili touto predstavou. Príkladom je katolícka farnosť Svätej Panny Márie v Dubaji, nachádzajúca sa v blízkosti hlavného bulváru medzi mrakodrapmi. Každú nedeľu pozýva turistov do svojho spoločenstva. Mnohí zdôrazňujú práve skutočnosť neovládania jazyka krajiny, v ktorej sa nachádzajú.
Texty obsahujú nemenné a menlivé časti. Nemenné časti svätej omše sa nachádzajú v Jednotnom katolíckom spevníku či v modlitebných knižkách. Pre katolíkov, ktorí sa zúčastňujú na liturgii v českom jazyku, odporúčam zakúpiť si Misál na každý den. Je jedinečnou pomôckou na hlboké prežívanie svätej omše. Na cestu do zahraničia sa musíme dobre pripraviť. Nielen zbaliť potrebné oblečenie, kozmetiku, peniaze, ale aj zabezpečiť všetko potrebné pre duchovný život.
Použitá literatúra
- Berger R. Liturgický slovník. 1. vydání. Praha: Vyšehrad, 2008. 592 s.
- Caban, P. Úvod do kresťanskej liturgie v staroveku. Prvé vydanie. ISBN 978-80-7450-074-9.
- Caban P. Od Večere Pána k slávenia Eucharistie do Druhého vatikánskeho koncilu. Prvé vydanie. Spolok svätého Vojtecha, 2010. ISBN 978-80-7162-802-6.
- Denzinger, H. Enchiridion symbolorum, definitionum et deklarationum de rebus fidei et morum. undecima. Friburgi Brisgoviae: Herder, 1911.
- Konštitúcie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1993.
- Krivda A. Omšový poriadok a národný jazyk v liturgii. Príspevok z medzinárodnej vedeckej konferencie Košice, 25. októbra 2012. vydanie.
- Cyril a Metod. Siedme vydanie. 1992. 222 s. + 32 s.
- Malý teologický lexikon. v Trnave (v Cirkevnom nakladateľstve Bratislava), 1977.
- Peclers, K. F. The Liturgy Explained. Collegeville: The Liturgical Press, 2003. 0-8146-6191-2.
- hnutie na Slovensku. Košice: Liturgický inštitút Jána Jaloveckého, 2001. 80-7165-302-0.
- RITUUM. Decretum De usu linguae Slavonicae in Sacra liturgia. december 1906. In Acta Sanctae Sedis, 40 (1907), s.
- Sedlák P. Diela sv. Cyrila a Metoda v chorvatskom „glagoljašstve“. Kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda. z medzinárodnej vedeckej konferencii. Nitra, 3. júl 2007. [online]. 14.10. 2014].