Katechéza generálnej audiencie bola zameraná na Ježišovu veľkňazskú modlitbu. Kresťanská tradícia ju právom nazýva Ježišovou ‛veľkňazskou modlitbou‛. Je to modlitba nášho Veľkňaza a je neoddeliteľná od jeho obety, od jeho „prechodu“ (Paschy) k Otcovi, v ktorom je úplne ‛zasvätený‛ Otcovi.
Nevyčerpateľné bohatstvo tejto Ježišovej modlitby pochopíme predovšetkým vtedy, keď sa na ňu pozrieme v súvislosti so židovským sviatkom zmierenia Yom kippùr. V ten deň najvyšší veľkňaz vykonáva obrad zmierenia najprv za seba, potom za kňazskú triedu a nakoniec za celé spoločenstvo ľudu. Cieľom toho všetkého je znovu obnoviť v Izraelskom národe vedomie, že je zmierený s Bohom a je stále ľudom vyvoleným, „ľudom svätým“ uprostred ostatných národov po priestupkoch, ktorých sa dopustil v uplynulom roku.
Ježišova modlitba predstavená v 17. kapitole Jánovho evanjelia má štruktúru spomenutého sviatku. Ježiš sa tej noci obracia na Otca vo chvíli, keď obetuje seba samého. On, kňaz i obeta, modlí sa za seba, za apoštolov a za všetkých, čo v neho uveria, za Cirkev všetkých čias.
Ježišova modlitba za seba je prosbou o jeho oslávenie, o jeho „vyzdvihnutie“ v jeho „Hodine“. V skutočnosti je žiadosťou a deklaráciou úplnej pripravenosti vstúpiť, slobodne a veľkodušne, do plánu Boha Otca, ktorý sa naplní, keď Ježiš bude vydaný na smrť a vzkriesený. Táto „Hodina“ začína Judášovou zradou a vrcholí Ježišovým vystúpením k Otcovi.
Ježiš sám komentuje Judášov odchod z večeradla slovami: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh“ Nie náhodou začína svoju veľkňazskú modlitbu hovoriac: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba“ Oslávenie, ktoré si Ježiš žiada pre seba ako pre Najvyššieho Veľkňaza, je vstup do stále plnšej poslušnosti voči Otcovi, do poslušnosti, ktorá ho vedie k stále plnšej synovskej oddanosti.
Táto pripravenosť a táto žiadosť sú prvým úkonom nového kňazstva, ktoré je úplným darovaním sa Ježiša na kríži, a práve na kríži je vrcholným činom lásky, ktorá je oslávená, pretože láska je pravou slávou, Božou slávou.
Druhým momentom tejto modlitby je Ježišov príhovor za učeníkov, ktorí boli s ním. Oni sú tí, o ktorých Ježiš môže povedať Otcovi: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo“ „Zjaviť Božie meno ľuďom“ je realizáciou novej prítomnosti Otca uprostred ľudu, celého ľudstva; toto zjavenie nie je iba nejaké slovo, ale je ním Ježiš sám, Boh s nami, také je jeho meno; jeho prítomnosť medzi nami sa uskutočnila tak, že sa stal jedným z nás. Toto zjavenie mena sa realizuje vo vtelení Slova. V Ježišovi Boh vstupuje do ľudského tela, približuje sa jedinečným a novým spôsobom. Táto prítomnosť vrcholí v obete, ktorú Ježiš uskutočňuje vo svojej Pasche smrti a zmŕtvychvstania.
V centre tejto modlitby príhovoru a zmierenia v prospech apoštolov stojí prosba o posvätenie. Ježiš hovorí Otcovi: „Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde“
Predovšetkým treba zdôrazniť, že „Posvätený” alebo „Svätý” je jedine Boh. Posvätiť v tejto súvislosti znamená odovzdať nejakú skutočnosť - či už osobu alebo vec - do Božieho vlastníctva. Tento čin pozostáva z dvoch navzájom sa dopĺňajúcich prvkov: na jednej strane vyňať zo spoločných vecí, segregovať; oddeliť od bežného životného spôsobu človeka, aby bol celkom darovaný Bohu; na druhej strane toto oddelenie, tento presun do Božej sféry, nesie v sebe najhlbší význam poslania: človek, práve preto, že sa daroval Bohu, jestvuje „pre” druhých a venuje sa druhým. Je posvätený ten, kto ako Ježiš, je oddelený od sveta a patrí Bohu vzhľadom na úlohu, ktorú dostal a práve preto je naplno k dispozícii všetkým. Pre apoštolov to znamená pokračovať v Ježišovom poslaní. Darovať sa Bohu, aby tak mohli byť poslaní ku všetkým. Vo Veľkonočný večer - zjaviac sa svojim učeníkom - sa im vzkriesený Ježiš prihovorí takto: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“
Tretia časť veľkňazskej modlitby upriamuje náš pohľad až ku koncu čias. Ježiš sa v nej obracia k Otcovi, aby sa prihováral za všetkých privedených k viere prostredníctvom poslania, ktoré začnú apoštoli a ktoré bude neprestajne pokračovať v dejinách: „No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa“ Ježiš sa modlí za Cirkev všetkých čias, modlí sa i za nás. Katechizmus katolíckej cirkvi k tomu dodáva: „Ježiš zavŕšil celé Otcovo dielo a jeho modlitba, tak ako jeho obeta, siaha až do skončenia vekov. Modlitba Ježišovej hodiny napĺňa posledné časy a vedie ich k zavŕšeniu“
Ústrednou prosbou Ježišovej veľkňazskej modlitby venovanej jeho učeníkom všetkých čias je tá, ktorá sa dotýka jednoty tých, čo v neho uveria. Táto jednota nie je akýmsi všedným produktom. Vychádza predovšetkým z Božej jednoty a prichádza k nám od Otca prostredníctvom Syna v Duchu Svätom. Ježiš žiada dar, ktorý vychádza z neba a ktorý skutočne a silno účinkuje na zemi. Modlí sa, „aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ Jednota kresťanov je na jednej strane tajomnou skutočnosťou, ktorá prebýva v srdciach veriacich, zároveň však má zažiariť v celom svojom jase v dejinách, má sa zjaviť, aby svet uveril svojmu veľmi praktickému a konkrétnemu cieľu, má sa zjaviť, aby všetci boli skutočne jedno. Jednota budúcich učeníkov, súc jednotou s Ježišom, ktorého Otec poslal na svet, je zároveň pôvodným zdrojom všetkej účinnosti kresťanskej misie vo svete.
Môžeme povedať, že v Ježišovej veľkňazskej modlitbe sa završuje ustanovenie Cirkvi. Práve tu, v priebehu poslednej večere, Ježiš tvorí Cirkev, pretože čo iné je Cirkev, ak nie spoločenstvo apoštolov, ktoré, prostredníctvom viery v Ježiša Krista ako poslaného od Otca, dostáva jednotu a má účasť na Ježišovom spasiteľskom poslaní pre svet, aby bol privedený k poznaniu Boha? Tu skutočne nachádzame pravú definíciu Cirkvi. Cirkev sa rodí z Ježišovej modlitby. Táto modlitba nie je iba nejakým slovom: je činom, v ktorom sa on sám „posväcuje“, teda „obetuje sa“ pre život sveta (Ježiš z Nazareta, II, 117n).
Ježiš sa modlí, aby jeho učeníci boli jedno. V sile tejto jednoty, prijatej a chránenej, môže Cirkev putovať „vo svete“, bez toho, aby bola „zo sveta“ (porov. Jn 17,16) a žiť zverené poslanie, aby svet uveril v Syna a v Otca, ktorý ho poslal. Cirkev sa tak stane miestom pokračovania Ježišovho poslania: vyviesť „svet“ z odcudzenia sa človeka Bohu a sebe samému, z hriechu, aby sa stal opäť svetom Božím.
Dotkli sme sa niektorých prvkov veľkého bohatstva Ježišovej veľkňazskej modlitby, ktorú vás pozývam čítať a meditovať, aby nás viedla v dialógu s Pánom. Nech nás naučí modliť sa, aby sme sa aj my mohli modliť. Prosme i my Boha, aby nám pomohol naplno vstúpiť do plánu, ktorý má s každým z nás. Prosme ho, aby nás učinil „posvätenými“ pre neho, aby sme mu patrili stále viac, aby sme mohli milovať vždy viac iných, blízkych i vzdialených; prosme ho, aby sa naša modlitba otvorila svetovým rozmerom a nesústreďovala sa iba na prosbu o pomoc v našich problémoch, ale aby sme v nej pred Pánom pamätali na nášho blížneho, uvedomiac si tak nádheru príhovoru za iných. Prosme ho o dar viditeľnej jednoty všetkých v Krista veriacich - o ktorú sme naliehavo žiadali v tomto Týždni modlitieb za jednotu kresťanov - modlime sa, aby sme boli pripravení odpovedať každému, kto nás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v nás.
Litánie ku Kristovi kňazovi
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, uslyš nás. Kriste, uslyš nás.
Kriste, vyslyš nás. Kriste, vyslyš nás.
Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.
Ježišu, Kňaz a Obeta, zmiluj sa nad nami.
Ježišu, Kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho,
Ježišu, Kňaz, teba poslal Boh ohlasovať chudobným radostnú zvesť,
Ježišu, Kňaz, ty si pri Poslednej večeri ustanovil spôsob ustavičnej obety,
Ježišu, Kňaz, ty žiješ stále, aby si sa prihováral za nás,
Ježišu, Veľkňaz, ktorého Otec pomazal mocou Ducha Svätého,
Ježišu, Veľkňaz vybratý spomedzi ľudí,
Ježišu, Veľkňaz ustanovený pre ľudí,
Ježišu, Veľkňaz nášho vyznania,
Ježišu, Veľkňaz väčšej slávy od Mojžiša,
Ježišu, Veľkňaz pravého stánku,
Ježišu, Veľkňaz budúcich darov,
Ježišu, Veľkňaz svätý, nevinný a nepoškvrnený,
Ježišu, Veľkňaz verný a milosrdný,
Ježišu, Veľkňaz Boha a zapálený horlivosťou za duše,
Ježišu, Veľkňaz dokonalý naveky,
Ježišu, Veľkňaz, ty si vlastnou krvou prenikol nebesia,
Ježišu, Veľkňaz, ty si pre nás otvoril novú cestu,
Ježišu, Veľkňaz, ty nás miluješ a obmyl si nás svojou krvou od hriechov,
Ježišu, Veľkňaz, ty si vydal Bohu seba samého ako dar a obetu,
Ježišu, Obeta Boha a ľudí,
Ježišu, Obeta svätá a nepoškvrnená,
Ježišu, Obeta zmierna,
Ježišu, Obeta pokojná,
Ježišu, Obeta zmierenia a chvály,
Ježišu, Obeta obnovy a pokoja,
Ježišu, Obeta, v ktorej máme dôveru a prístup k Bohu,
Ježišu, Obeta žijúca na veky vekov,
Buď nám milostivý, zľutuj sa nad nami, Ježišu.
Buď nám milostivý, vyslyš nás, Ježišu.
Od nerozvážneho vstupu do duchovného stavu, vysloboď nás, Ježišu.
Od hriechu svätokrádeže,
Od ducha nezdržanlivosti,
Od mrzkého zisku,
Od každej škvrny svätokupectva,
Od nehodného rozdeľovania cirkevných úloh,
Od lásky sveta a jeho márnosti,
Od nehodného slávenia tvojich tajomstiev,
Pre tvoje večné kňazstvo,
Pre sväté pomazanie, ktorým ťa Boh Otec ustanovil za kňaza,
Pre tvojho kňazského ducha,
Pre službu, ktorou si oslávil na zemi svojho Otca,
Pre tvoju krvavú obetu vykonanú raz navždy na kríži,
Pre tú istú obetu obnovovanú každodenne na oltári,
Pre božskú moc, ktorú neviditeľne vykonávaš vo svojich kňazoch,
Zachovaj milostivo všetok kňazský stav vo svätom náboženstve, prosíme ťa, vyslyš nás.
Pošli svojmu ľudu pastierov podľa svojho Srdca,
Naplň ich duchom svojho kňazstva,
Daj, nech pery kňazov chránia poznanie,
Pošli verných robotníkov na svoju žatvu,
Rozmnožuj verných správcov svojich tajomstiev,
Udeľ im vytrvalosť v službe konať tvoju vôľu,
Daj im v službe láskavosť, v konaní múdrosť a v modlitbe vytrvalosť,
Napomáhaj všade prostredníctvom nich úctu k Najsvätejšej sviatosti oltárnej,
Prijmi do svojej radosti tých, čo ti verne slúžili,
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami, Pane.
Ježišu, Kňaz, uslyš nás.
Ježišu, Kňaz, vyslyš nás.
Modlime sa.
Bože, posväcovateľ a strážca svojej Cirkvi, vzbudzuj v nej skrze svojho Ducha súcich a verných správcov svätých tajomstiev, aby svojou službou a príkladom viedli kresťanský ľud cestou spásy pod tvojou ochranou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Bože, ty si učeníkom, ktorí ti slúžili a postili sa, prikázal oddeliť Šavla a Barnabáša na dielo, na ktoré si ich povolal, pomáhaj teraz svojej prosiacej Cirkvi, a pretože poznáš naše srdcia, ukáž, ktorých si si vyvolil na službu. Skrze Krista, nášho Pána.
Ježiš je jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi. Kristus je kňazom, ale kňazom pre nás, nie pre seba, keďže prináša večnému Otcovi priania a prejavy úcty celého ľudského pokolenia.
Kto je kňaz? (Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza) - P. Peter Slobodník CSsR
Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z_tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.
Formulár sv. omše o Našom Pánovi Ježišovi Kristovi, najvyššom a večnom kňazovi (DE DOMINO NOSTRO IESU CHRISTO SUMMO ET ÆTERNO SACERDOTE), sa nachádza v Rímskom misáli medzi votívnymi omšami a jeho pôvod siaha k encyklike pápeža Pia XI. o katolíckom kňazstve Ad Catholici Sacerdotii.
Nový sviatok má svoj špeciálny liturgický formulár aj vlastnú prefáciu, v ktorej sa o.i. hovorí: „Lebo ty si svojho jednorodeného Syna posvätil Duchom Svätým, ustanovil si ho za Veľkňaza novej a večnej zmluvy a rozhodol si, že jeho jediné kňazstvo bude neprestajne trvať v tvojej Cirkvi.
Sviatok Krista Veľkňaza
Zavedenie sviatku Krista Veľkňaza je potrebné vnímať v línii Svetového dňa modlitieb za posväcovanie kňazov, ktorý zaviedol bl. Ján Pavol II. a v duchu nedávneho Roku kňazov sláveného na podnet Svätého Otca Benedikta XVI. Tento sviatok sa začal sláviť najprv v Španielsku, a to vo štvrtok po Svätodušnej nedeli. Pápež Pavol VI. oficiálne povolil sláviť tento sviatok v španielskych diecézach v roku 1970 a od roku 1974 bol zavedený do tamojšieho liturgického kalendára.
O zavedení nového sviatku „Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza“ D.N.J.C. Summo et Æterno Sacerdote rozhodol pápež Benedikt XVI.
Sviatok má biblický základ. O Ježišovi Kristovi ako o pravom, vznešenom a najvyššom kňazovi výrazne hovorí List Hebrejom.
Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.
Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil,“ ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.
1544 Všetky predobrazy kňazstva Starej zmluvy dosahujú svoje splnenie v Ježišovi Kristovi, ktorý je jediný „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ (1 Tim 2, 5). Melchizedech, „kňaz najvyššieho Boha“ (Gn 14, 18), sa v kresťanskej tradícii považuje za predobraz kňazstva Ježiša Krista, jediného „veľkňaza na spôsob Melchizedecha“ (Hebr 5, 10; 6, 20), „svätého, nevinného, nepoškvrneného“ (Hebr 7, 26), ktorý „jedinou obetou navždy zdokonalil tých, ktorých posväcuje“ (Hebr 10, 14), t.j.
1545 Kristova vykupiteľská obeta je jediná; uskutočnila sa raz navždy. A predsa sa sprítomňuje v eucharistickej obete Cirkvi. To isté treba povedať aj o jedinom Kristovom kňazstve: sprítomňuje sa prostredníctvom služobného kňazstva, pričom sa nezmenšuje jedinečnosť Kristovho kňazstva. „A preto iba Kristus je pravý kňaz, ostatní však sú jeho služobníci.“ (sv.
1546 Kristus, Veľkňaz a jediný prostredník, urobil z Cirkvi „kráľovstvo kňazov svojmu Bohu a Otcovi“ (Zjv 1, 6). Celé spoločenstvo veriacich ako také je kňazské. Veriaci vykonávajú svoje krstné kňazstvo svojou účasťou na poslaní Krista, Kňaza, Proroka a Kráľa, každý podľa vlastného povolania. Sviatosťami krstu a birmovania sú veriaci „posvätení na… sväté kňazstvo“.
1547 Služobné alebo hierarchické kňazstvo biskupov a kňazov a spoločné kňazstvo všetkých veriacich, hoci „jedno… i druhé svojím vlastným spôsobom má účasť na jedinom Kristovom kňazstve“, predsa sa od seba podstatne líšia, i keď „sú navzájom na seba zamerané“.
Ikona: Kristus Veľkňaz (tempera, drevo) okolo roku 1650-1660; pôvodom z drevenej cerkvi sv. Mikuláša v Bodružali, okr.
Bože, ty si na svoju slávu a na spásu ľudského pokolenia ustanovil svojho jednorodeného Syna za najvyššieho a večného kňaza, daj, aby tí, ktorých si vyvolil za vysluhovateľov a správcov tajomstiev, boli v sile Ducha Svätého verní vo vykonávaní prijatej služby.
Modlitba
Modlime sa. Bože, posväcovateľ a strážca svojej Cirkvi, vzbudzuj v nej skrze svojho Ducha súcich a verných správcov svätých tajomstiev, aby svojou službou a príkladom viedli kresťanský ľud cestou spásy pod tvojou ochranou. Skrze Krista, nášho Pána. R. Amen.