Krížová Cesta: Význam Ježišovho Utrpenia

Krížová cesta je jednou z najvýznamnejších pobožností v katolíckej cirkvi. Pripomína udalosti Ježišovho utrpenia a smrti. Prostredníctvom modlitieb a rozjímaní veriaci sprevádzajú Ježiša na jeho ceste kríža, od Pilátovho odsúdenia až po uloženie do hrobu.

Sviatosť Krstu

Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Je to prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti. Apoštoli ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy, čím dali možnosť požiadať o túto sviatosť. Boh sám nie je viazaný svojimi sviatosťami. Krst je uzatvorením Zmluvy medzi Bohom a človekom.

Kán. 867 CIC - § 1. Rodičia sú povinní sa postarať, aby boli deti pokrstené v prvých týždňoch po narodení a aby sa na ňu náležite pripravili.§ 2. Ak dieťa zomiera, má byť bezodkladne pokrstené.

Kán. 868 CIC - § 1. Na dovolené pokrstenie dieťaťa sa vyžaduje:

  1. aby mali rodičia, alebo aspoň jeden z nich, alebo tí, čo ich zastupujú, súhlas;
  2. aby bola odôvodnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak táto nádej úplne chýba, krst sa má podľa predpisov partikulárneho práva odložiť a to po upozornení rodičov na dôvod.
§ 2. Dieťa rodičov katolíkov, ba aj v nebezpečenstve smrti, sa dovolene krstí aj proti vôli rodičov.

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC 1231), povahou vyžaduje katechumenát po krste. "Krstná milosť sa v priebehu rastu osoby potrebuje rozvíjať".

Boh stvoril človeka, aby dával a vstupoval do spoločenstva s inými osobami. Boh ho stvoril z lásky, ktorú nik iný nemôže dať namiesto neho." (KKC 357). Dieťa, ktoré ešte nie je schopné túto Zmluvu s Bohom uzatvoriť, potrebuje nádej, ktorú normálne poskytujú veriaci a obrátení rodičia. Preto má byť krstný rodič vybratý obzvlášť starostlivo, aby pomáhal pri kresťanskej výchove dieťaťa.

Čo vám nepovedali o krste

Svätenie Nedele a Prikázaný Sviatok

Kán 1246 - § 1. Deň, v ktorom sa slávi Pánovo vzkriesenie, je sviatok Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok.§ 2. Okrem toho sa zachovávajú tieto dni: Narodenie Pána Ježiša Krista, Zjavenie Pána, Nanebovstúpenie, Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, svätej Bohorodičky Márie, Nepoškvrneného Počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a Všetkých svätých, ibaže by niektorý z nich bol zákonne zrušený alebo prenesený.

Kán. 1248 - § 1. Príkaz účasti na omši sa splní, kto sa zúčastní na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v deň sviatku, alebo večer predošlého dňa.

Poznámka: U nás sviatok sv. Jozefa (19. marca) nie je prikázaný, ale odporúča sa účasť na bohoslužbách na slávenie narodením a menín jej členov, pretože sa v nej skutočne žije spásy. Nedeľa je dňom odpočinku a posvätným časom, v ktorom Boha oslavujeme. Nedele vytvárajú rytmus práce a odpočinku. Mnohí si však nemôžu si odpočinúť pre chudobu a biedu, alebo slúžia nemocným, chorľavým a starcom. Nedeľa je časom pre rodinu a starostlivosť, na ktoré cez iné dni v týždni nestačia.

Nedeľa má vytvárať bratské i sesterské spoločenstvo. Nedele sú dobrodenia voči ľuďom. Existuje povinnosť svätiť nedeľu, ktorá sa prejavuje v slávení a svätení Pánovho dňa. Účasť na Eucharistii v predpísaných dňoch je povinná, ak tomu nebráni vážna prekážka (napr. choroba, starostlivosť o malé deti). Dišpenz môže udeliť miestny farár.

Kán. 1248 CIC - § 2. Ak pre nedostatok posvätného služobníka alebo pre inú vážnu príčinu je účasť na Eucharistickej slávnosti nemožná, veľmi sa odporúča, aby sa veriaci zúčastnili na bohoslužbe slova, ak sa koná v kostole alebo na inom dôstojnom mieste podľa predpisov diecézneho biskupa, alebo sa venovali modlitbe či už v rodine, alebo v skupine rodín, alebo jednotlivo, a to podľa možnosti počas primeraného času.

Účasť na Svätom Prijímaní

Kán. 912 - Každý pokrstený, ktorý nie je zákonom zakázaný, môže a má byť pripustený k svätému prijímaniu.

Kán. 913 - § 1. Aby sa Najsvätejšia Eucharistia mohla podávať deťom, vyžaduje sa, aby mali dostatočné poznanie a boli starostlivo pripravené, aby podľa svojich možností chápali Kristovo tajomstvo a mohli s vierou a zbožnosťou prijímať Telo Pánovo.

Kán. 915 - Ku svätému prijímaniu nech sa nepripúšťajú exkomunikovaní a postihnutí interdiktom po uložení, alebo vyhlásení trestu a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.

Pred pristúpením k svätému prijímaniu je potrebné mať predsavzatie čo najskôr sa vyspovedať. Tí, čo sú pokročilého veku a trpia nejakou chorobou, ako aj tí, čo sa o nich starajú, môžu prijať Eucharistiu aj vtedy, keby v ten istý deň už prijali.

Kánon Obsah
Kán. 919 - § 1 Kto chce prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň hodinu pred svätým prijímaním zdržať akéhokoľvek pokrmu alebo nápoja, iba čistej vody a lieku.
Kán. 920 - § 1 Každý veriaci je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu.

Normálne človek pristupuje k sv. prijímaniu na sv. omši, na ktorej sa v ten deň zúčastňuje. Mimo svätej omše je sv. prijímanie vtedy, ak sa človek nemôže na sv. omši zúčastniť (napr. kňaz neslúži, je chorý a nemôže ísť na omšu do kostola). Ak sa človek zúčastní na sv. prijímaniu a potom sa zúčastňuje ešte ďalšej, druhej sv. omše, tak kvôli úplnosti účasti na slávení môže pristúpiť ku sv. pri tejto druhej omši, čiže už druhý raz za ten istý deň.

Rozvedení a znovuzosobášení sú hatení pristupovať k Eucharistii. Stav ťažkého hriechu je hatený. Svätý Ján Pavol II. povedal: „Eucharistia „potvrdzuje a posilňuje teologické myslenie”. Ide o mladých manželov, ktorí chcú viesť veriacich, ktorí chcú žiť ako brat a sestra.

Manželstvo a Jeho Nulita

Cirkevné právo nepripúšťa možnosť rozvodu, pretože manželstvo je zväzok ustanovený Bohom, ktorý vniká raz a navždy. Čo môže spôsobiť nulitu manželstva?

  • nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva,
  • nedostatočný vek niektorého z partnerov,
  • existencia zväzku predchádzajúceho manželstva,
  • keď je jedna zo stránok nepokrstená.

Možnosť rozvodu cirkevné právo nepripúšťa. Možnosť rozvodu cirkevné právo nepripúšťa. Manželstvo môže byť vyhlásené za neplatné, ak sa preukáže, že nikdy nebolo platne uzavreté. Existujú dôvody, ktoré spôsobujú neplatnosť manželstva, napr. nedostatok manželského súhlasu, omyl v osobe, podmienka v budúcnosti, nátlak.

Odpustky

Odpustky sa v Cirkvi tesne viažu s účinkami sviatosti pokánia. Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Svojej rodine spôsobujeme veľké zlo ubližovaním aj zločinom. Ak sa alkoholik kajá, dáva náhradu a je mu odpustené, smie sa zase vrátiť domov. Hriech má dvojaký následok: strata spoločenstva s Bohom, ktorého strata sa nazýva "večným trestom" za hriech a časné tresty za hriech. Odpustky sa dotýkajú časného následku hriechu, nie samotného odpustenia hriechov.

Podmienky pre získanie odpustkov:

  1. sviatostná spoveď,
  2. sväté prijímanie,
  3. modlitba na úmysel Svätého Otca,
  4. zriekne každého hriechu.

Pôst

Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Pôst je vnútorný postoj Cirkvi, ktorý má človeka oberať o radosť. Pôstna disciplína nás vnútorne nedotkne. Cirkev prevzala pôst zo židovskej náboženskej praxe. Židia poznali jeden pôstny deň v roku a to bolo na sviatok Jom Kippur - deň zmierenia. Tento bol záväzný pre všetkých, ale známkou zbožnosti bolo postiť sa dvakrát do týždňa a to v pondelok a vo štvrtok. V pôste vyznávajú pred Bohom svoju hriešnosť a prosia o odpustenie a pomoc. Ranná cirkev preberá tieto postoje, ale pôst praktizuje v iné dni a to v stredu a v piatok, ako spomienku na Kristovo zatknutie a umučenie.

Pôst je tak starý ako sám svet a prvé prikázanie, ktoré Boh dal človeku, bolo prikázanie postiť sa (Gn 2,17). Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme vyhnaný z raja. Pôst uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón.

Kán. 1251 - Pôst od mäsa alebo iný pokrm podľa určenia Konferencie biskupov sa má zachovávať všetky piatky roka, ak na niektorý z nich nepripadne slávnosť; zdržiavanie sa od mäsa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a na Veľký piatok.

Kán. 1252 - Zákon zdržiavania sa od mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roku života. Pastieri duší a rodičia nech sa starajú, aby aj tí, ktorí pre svoj vek nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa od mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže konkrétnejšie určiť spôsob zachovávania pôstu a zdržiavania sa od mäsa, ako aj úplne alebo čiastočne nahradiť pôst a zdržiavanie sa od mäsa inými formami pokánia, najmä skutkami lásky a prejavmi nábožnosti.

tags: #krizova #cesta #jezis #dostava #latku