Kaštieľ Svätý Anton: História, Architektúra a Múzeum

V srdci Štiavnických vrchov, neďaleko Banskej Štiavnice, sa nachádza obec Svätý Anton, známa predovšetkým vďaka monumentálnemu barokovo-klasicistickému kaštieľu a prekrásnemu anglickému parku. Kaštieľ Svätý Anton, označovaný aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský, je skvostom slovenskej kultúry a histórie.

Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton sa datuje do roku 1266. Obec prešla rôznymi obdobiami a bola ovplyvnená významnými šľachtickými rodmi, predovšetkým rodinou Koháryovcov a neskôr Coburgovcov, ktorí významne prispeli k rozvoju obce.

História Kaštieľa Svätý Anton

História kaštieľa Svätý Anton siaha do 15. storočia. Na mieste kaštieľa bol pôvodne postavený hrad - menšia opevnená stavba tzv. castellum. Prvé zmienky o hrade siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Hrad plnil ochrannú úlohu v druhej polovici 16. storočia. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.

Kaštieľ bol postavený v roku 1744 v štýle neskorého baroka, na mieste staršieho hradu vybudovaného pre hontianskeho župana a cisárskeho generála Andreja Koháryho. Kaštieľ sa neskôr stal majetkom bohatej rodiny Coburgovcov. Do konca druhej svetovej vojny v ňom žil niekdajší bulharský cár Ferdinand Coburg.

Kaštieľ bol postavený v 20. rokoch 18. storočia, súčasnú neskorobarokovú podobu získal v poslednej tretine 19. storočia.

Architektúra a Symbolika

Už pri vstupe do kaštieľa Svätý Anton si všimnete jeho pravidelný štvorcový pôdorys. Výstavba mohutnej štvorkrídlovej budovy si vyžadovala staviteľský fortieľ.

Hovorí sa, že kaštieľ Svätý Anton v sebe skrýval symboliku ročného kalendára. Má štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. Štyri krídla symbolizovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov, päťdesiatdva izieb päťdesiatdva týždňov, sedem arkád sedem dní v týždni a tristo šesťdesiatpäť okien tristo šesťdesiat päť dní. Dnes je však už táto symbolika narušená a zachovala sa iba v niektorých detailoch.

Architektúra kaštieľa má všetky znaky reprezentačného sídla. Klenutý podjazd s priehľadom do nádvoria vedie na reprezentačné schodište, ktorého architektúru doplnili maliarskymi a sochárskymi dielami odzrkadľujúcimi vplyvy talianskeho a rakúskeho umenia.

Interiér Kaštieľa

Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom prepojené miestnosti.

V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy.

Na prvý pohľad hneď zaujme interiér Zlatého salóna z obdobia klasicizmu zariadeného nábytkom v štýle Ľudovíta XVI. Salón je jedinečný aj tým, že nábytok je vyrezávaný z lipového dreva a zlátený 24 - karátovým zlatom. Celý salónny komplet bol údajne svadobným darom Márie Terézie Márii Antoinette. Dostal sa sem v tridsiatich rokoch, po tom, ako ho v Paríži kúpil bulharský cár Ferdinand.

Hneď na začiatku prehliadky vám udrú do očí štyri nádherné benátske zrkadlá. Ústna tradícia hovorí, že keď sa do nich pozrie žena, tak opeknie, ale keď sa v nich prezerá chlap, tak ošpatnie.

V poľovníckej jedálni kaštieľa svätý Anton vás okrem vzácnych kusov nábytku zaujme starý príborník, na ktorom je v starej nemčine napísaná nezabudnuteľná životná pravda: „jedz, čo je dobré, hovor, čo je pravdivé, pi, čo je svieže a miluj, čo je vzácne.“

V pracovni bulharského cára sa nachádza jeden unikátny exponát. Na pohľad obyčajný stôl z druhej polovice 19. storočia ukrýva jedinečnú pamiatku - vlastnoručné kresby a maľby cára Ferdinanda spolu s jeho autentickými poznámkami. Najstaršia kresba pochádza z roku 1877, keď mal cár iba 18 rokov a poslednú vetu napísal v roku 1934 ako 73 ročný: „Jediný a posledný z môjho veľkého rodu“.

Najbohatšie zdobeným priestorom v kaštieli je kaplnka. Jej fresková výzdoba bola realizovaná v r. 1748-1752 banskoštiavnickým maliarom A. Schmidtom. Klenbové fresky zobrazujú alegóriu Starého a Nového zákona, cirkvi a anjelov - hudobníkov.

V južnom krídle kaštieľa je kaplnka Nanebovzatia Panny Márie s nádhernou freskomaľbou od A. Schmidta. Z južného traktu kaštieľa vystupuje kaplnka bohato zdobená freskami neskorobarokového iluzionistického priestoru s voľným priehľadom. Kaplnka je zvýraznená aj navonok na priečelí, ktoré ukončuje freska spájajúca cirkevný námet s motívom obrazu donátora.

Múzeum vo Svätom Antone

Od roku 1962 kaštieľ slúži ako múzeum, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Múzeum vo Svätom Antone je celoslovenským poľovníckym múzeom a má mnohé zahraničné aktivity.

Kaštieľ v dedinke Svätý Anton je hotovým rajom pre všetkých vášnivých poľovníkov. V jeho priestoroch sa časom nazhromaždilo vyše tisíc poľovníckych trofejí - nie nadarmo je Antol jediným poľovníckym múzeom na Slovensku. Výstavné expozície sú zoradené do tematických celkov ako sokoliarstvo, rybárstvo, poľovnícke zbrane alebo psy.

Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.

Školské zájazdy ocenia v rámci ekologickej výchovy najmä expozície zoo preparátov zvierat umiestnených do svojho prírodného prostredia. Sú tu medvede, jelene, kamzíky, vlci, orly a dokonca aj zubry. Aby ochrancovia prírody nezatínali päste, treba upozorniť, že množstvo týchto zvierat nezomrelo rukou človeka, ale na starobu či následkom úrazu. Mnohé z vystavených kúskov sú pritom staré aj viac ako pol storočia.

Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia.

Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti.

Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Park a Okolie Kaštieľa

Návštevníci kaštieľa si môžu spríjemniť chvíle v pekne upravenom parku postupne sa meniacom na les. Romantické okolie kaštieľa je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Štýlový barokový park so zatrávnatenými terasami, záhonmi kvetín, kríkmi i cennými stromami, umelými jazierkami a jaskyňou prechádza do uvoľneného lesoparku. Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky.

Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek v parku.

K areálu patrí baroková sýpka z r. 1750, prícestná kaplnka Sv. Jána Nepomuckého z 18. stor., dve hospodárske budovy, skleník a 30 ha park. Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami z 18. storočia. Do kompozície parku začlenili rôzne druhy drobnej architektúry, vodopád a jazierko. Je vhodný na romantické prechádzky.

Ďalšie Pamiatky v Obci

Okrem kaštieľa a Kostola sv. Antona Pustovníka sa v obci a jej okolí nachádzajú aj ďalšie zaujímavé miesta:

• Bašta: Zachovala sa stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol.
• Mýtnica: Objekt bývalej mýtnej stanice je národnou kultúrnou pamiatkou.
• Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku: Významný katolícky kňaz a teológ sa narodil vo Svätom Antone.
• František štôlňa: Nachádza sa za obcou Svätý Anton.
• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Baroková stavba z rokov 1755-1758.
• Bývalá tehelňa: V minulosti slúžila na vypaľovanie tehál.
• Banská budova a stupa: Pôvodne banská budova dnes slúži ak obytný dom.
• Katolícka fara: Barokový objekt z 2. polovice 18. storočia postavený pre účely fary.
• Hospodársky objekt: Bol súčasťou areálu kaštieľa Svätý Anton. Objekt dnes prechádza rekonštrukciou.
• Mlyn: Bývalý mlyn zásobovaný vodou zo štiavnického potoka z roku 1871 dnes slúži ako obytný dom.
• Hostinec: Barokový objekt z 2. polovice 18. storočia.

Aktivity a Podujatia

V obci a v kaštieli sa pravidelne konajú rôzne kultúrne podujatia, ktoré priťahujú návštevníkov z blízkeho i vzdialeného okolia. Medzi najznámejšie patrí tradičná akcia Deň svätého Huberta - poľovnícke slávnosti, zasvätené patrónovi poľovníkov.

Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti - Dni sv. Huberta.

Praktické Informácie pre Návštevníkov

Múzeum v kaštieli Svätý Anton je otvorené celoročne okrem pondelka.

Prehľad Svätých Omší

Rozpis svätých omší v danom období:

tags: #tasr #svaty #anton