V dnešnom svete modernej piesňovej produkcie sa piesňový text najmä pod vplyvom skladieb z anglofónneho prostredia dostáva do úzadia. Preto si neraz v tejto súvislosti kladiem otázky: Zaujímajú sa dnes mladí ľudia o text piesne? Je „ľahší“ textový námet bežný aj pri tých najobľúbenejších rockových skladbách?
Príspevok sa pomocou stručného prieskumu pokúša zistiť, aké sú obľúbené slovenské rockové skladby dnešných mladých ľudí a či aj text zohráva úlohu v ich preferenciách. O texty piesní sa zaujímam z didaktického hľadiska, neraz ich používam ako inšpiratívny zdrojový materiál v dielňach tvorivého písania pre študentov učiteľských odborov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Pri hlbšom skúmaní textov súčasnej hudby slovenskej proveniencie sa názory na ich kvalitu rozchádzajú, pričom neraz dominujú tie kritické. V poslednom čase k nám z rôznych médií doliehajú melodicky chytľavé a dynamické skladby, ktoré však neraz možno označiť za textovo menej inšpirujúce.
V júni 2017 som s pomocou študenta, frekventanta dielní tvorivého písania, uskutočnila stručný internetový prieskum o slovenskom rocku s primárnym zámerom zistiť, či mladí ľudia považujú text súčasnej slovenskej rockovej hudby za dôležitý.
Respondenti sa okrem bežných údajov o sebe mali vyjadriť k tomu, či majú obľúbenú slovenskú rockovú skladbu a ak áno, čo sa im na nej páči. Mali možnosť vybrať si jednu alebo viac odpovedí z ponuky: hudba, text, hlas interpreta, konkrétne hudobné nástroje, celková nálada a iné.
Do prieskumu sa zapojilo 257 respondentov vo veku od 15 do 35 rokov, pričom najčastejšie odpovedali respondenti vo veku 20 - 23 rokov. Bolo medzi nimi 52,5 % mužov a 47,5 % žien. Z hľadiska vzdelania dominovali mladí ľudia s ukončeným stredoškolským vzdelaním (55,6 %), po nich nasledovali respondenti s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa.
V hlavnej časti prieskumu mali respondenti odpovedať na otázku, či majú obľúbenú slovenskú rockovú skladbu a ak áno, tak akú. Z celkového počtu 257 ľudí, ktorí sa do prieskumu zapojili, 44 respondentov (17,1 %) má k slovenskej rockovej produkcii odmietavý postoj.
Na podnetovú otázku „Máš obľúbenú slovenskú rockovú skladbu?“ odpovedali napr. „Slovensko nemá hudbu“; „Slovenský rock? Len jednu?????“ Dvadsať ľudí v prieskume (7,8 %) uviedlo namiesto slovenských skladieb zahraničné skladby alebo zahraničné skupiny. Siedmi respondenti (2,7 %) de facto neodpovedali na podnetovú otázku, pretože nedokázali uviesť jednu konkrétnu skladbu. Ich odpovede zneli „Je ich veľa“; „Neviem povedať len jednu pesničku“ a pod.
Viac než štvrtina respondentov, v celkovom počte 66 (25,7 %), neuviedla slovenskú rockovú skladbu, ale len skupinu. Najvyšší počet priaznivcov pritom zaznamenali tieto skupiny: Horkýže Slíže (25), Iné Kafe (18), Zoči-voči (5), Elán (4), The Paranoid (3), Gladiátor (2) a Korben Dallas (2). Ostatné skupiny získali po jednom hlase (ČAD, Desmod, No name, Nostalgia, Richard Müller, Slobodná Európa, Smola a hrušky, Tublatanka a Zóna A).
Konkrétnu skladbu slovenských rockových kapiel uviedlo z celkového počtu 257 ľudí len 118, čo predstavuje 45,9 % respondentov.
Výsledky prieskumu
Najvyšší počet hlasov získala skupina Horkýže Slíže, ktorej konkrétne skladby uviedlo 38 respondentov (14,8 % z celkového počtu účastníkov prieskumu; 32,2 % z celkového počtu tých respondentov, ktorí uviedli konkrétny názov skladby konkrétnej slovenskej skupiny). Na druhom mieste sa umiestnili skupiny Iné Kafe a Tublatanka.
Z 31 slovenských rockových skupín sa v prieskume umiestnilo 14: BijouTerrier, Desmod, Elán, Gladiator, Hex, Horkýže Slíže, Iné Kafe, Korben Dallas, Metalinda, Modus, No Name, Slobodná Európa, Tublatanka a Zoči Voči.
K slovenským rockovým skupinám, resp. skupinám, ktoré môžeme zaradiť pod zastrešujúci názov „rockové“, v prieskume pribudli aj skupiny ako Bad Karma Boy, Before the zero day, Bod Omylu, ČAD, Davová psychóza, Dáša Fon Fľaša, Dorian Gray, Down to Hell, Ewelin, Hospital bukra, Karpina, Marek Brezovský, Metropolis, Načo názov, NONA, O. B. D., Vandal, Robo Grigorov, Sanchez Amsterdam feat. Jimi Cimbala, Sexit a Vandali.
V prieskume sme nezaznamenali signifikantné rozdiely v odpovediach na anketové otázky z pohľadu pohlavia, veku či vzdelania.
V poslednej časti ankety účastníci prieskumu označovali, čo sa im na rockovej skladbe páči, pričom si mohli vybrať z viacerých odpovedí: hudba, text, hlas interpreta, hudobné nástroje, celková nálada a mohli uviesť aj iné dôvody. Na prvom mieste sa umiestnila hudba, vybralo si ju z celkového počtu 257 respondentov 201 ľudí (84,8 %), za ňou text, zvolilo si ho 182 respondentov (76,8 %), nasledovala celková nálada (58,2 %), hlas interpreta (49,8 %) a posledné z ponuky boli konkrétne hudobné nástroje (19 %). Len 17 respondentov (6,6 %) uviedlo aj iný dôvod, prečo je pre nich daná skladba alebo skupina podnetná, ich odpovede však neboli signifikantné, preto ich ďalej neuvádzame.
Z hľadiska preferencií jednotlivých kategórií u jednotlivých skupín a ich skladieb možno konštatovať, že jedine u skupiny Horkýže Slíže respondenti považujú text za zaujímavejší ako hudbu, celkovú náladu, hlas interpreta alebo konkrétne hudobné nástroje.
U ostatných skupín vždy prevažuje hudba nad textom, potom nasleduje celková nálada.
Z hľadiska umiestnenia konkrétnych skladieb najvyšší počet hlasov získala skladba Vlak od skupiny Horkýže Slíže. Za najobľúbenejšiu skladbu ju označilo dvanásť respondentov: šesť mužov a šesť žien v priemernom veku 22,6 rokov s dominujúcim vysokoškolským vzdelaním (5 respondentov s maturitou, 5 respondentov s vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa, 2 respondenti s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa). Na skladbe oceňujú najmä text a celkový dojem (po 9 respondentov), až následne hudbu (7 respondentov), hlas interpreta (4) a konkrétne hudobné nástroje (3). Na ďalších miestach sa umiestnili skladby Silný refrén (3 respondenti a … na lehátku (3 respondenti). Najobľúbenejšou skladbou skupiny Iné Kafe je Ráno (4 respondenti) a Špinavé objatie (2 respondenti). Pri Tublatanke najvyšší počet získala skladba Pravda víťazí (4 respondenti).
Tabuľky a grafy
Tabuľka č. 1: Typy odpovedí na podnetovú otázku: Máš obľúbenú slovenskú rockovú skladbu?
| Typ odpovede | Počet respondentov | Percentuálny podiel |
|---|---|---|
| Odmietavý postoj k slovenskej rockovej produkcii | 44 | 17,1 % |
| Zahraničné skladby alebo skupiny | 20 | 7,8 % |
| Neodpovedali priamo (nedokázali uviesť konkrétnu skladbu) | 7 | 2,7 % |
| Uviedli len skupinu, nie konkrétnu skladbu | 66 | 25,7 % |
| Uviedli konkrétnu skladbu | 118 | 45,9 % |
Graf č. 4: Preferencie hudby a textu v obľúbených slovenských rockových skladbách
Horkýže Slíže - Pesnička [oficiálne lyrics video]
Na prieskum reagovali prevažne mladí ľudia vo veku 20 - 23 rokov, pričom na anketovú otázku o obľúbenej slovenskej rockovej skladbe správne odpovedala iba menej ako polovica z nich, čo vzbudzuje oprávnené pochybnosti o schopnosti mladých ľudí na Slovensku korektne dekódovať zmysel textu, v tomto prípade anketových otázok.
Na druhej strane za potešujúci možno považovať fakt, že pre viac ako tri štvrtiny respondentov z radov mladých ľudí (76,8 %) je dôležitý text piesne. Môžeme teda predpokladať, že si ho poslucháči všímajú, že je relevantný pri rozhodovaní o preferenciách jednotlivých kapiel či ich skladieb.
Najvýraznejším víťazom prieskumu sa stala skupina Horkýže Slíže, pričom respondenti označovali text za významnejší práve len pri tejto skupine v pomere 55 (text) : 52 (hudba).
Zo všetkých ich piesní najväčšmi zaujala skladba Vlak. Ak by som sa pokúsila stručne naznačiť môj postoj k tomuto textu, tak by som musela konštatovať, že ma ako čitateľa prekvapil na viacerých úrovniach. V prvom rade výberom postáv (vrah, upíri, zubatá, démoni, King Kong, Saxana, Drakula), voľbou navodzovaných pocitov (strach, hrôza, horor, agónia), antitézami, ktorými sa snaží „neortodoxnosť“ situácie zvýrazniť („rýchlik … postojí ti v pekle, že vraj i v raji“; „pochovávame sladkých nocí ideu“), aj bizarnou personifikáciou („hrôza si to brúsi po kraji“).
Čo ma však prekvapilo najviac, je zmes viacerých podôb jazyka, štýlu a žánru, akýsi postmodernistický mix všetkého možného: text akoby chcel byť na jednej strane voči realite na slovenských železniciach tvrdo recesistický, na druhej strane akoby chcel byť pokusom o príbeh, v ktorom sa nevľúdna realita prelína s vidinami a fantazmagóriami, súčasne však prvoplánovo akcentuje „desivosť“ v snahe skladbu zatraktívniť a pritiahnuť pozornosť najmä tých, ktorí sa radi pohybujú na hrane, alebo tých, ktorým sa nič „bežné“ nepáči a ktorí preto inklinujú k istej „vyšinutosti“.
Ak by som sa mala vrátiť k otázke postulovanej na začiatku príspevku, tak piesňový text Vlak by som neoznačila ani slovom jednoduchý, ani slovom „ľahký“. Skôr by som ho považovala za príznačný pre dnešnú „previzualizovanú“ dobu, plnú hektických a šokujúcich scén. Tento text je svojráznou ilustráciou trendu, ktorý opísal v knihe Stroj na hity dlhoročný redaktor časopisu The New Yorker John Seabrook. Rozpráva v nej príbeh výrazného kultúrneho zvratu, ktorý priniesol nové, poslucháčsky mimoriadne pôsobivé hity. Autor pritom nový prístup k tvorbe hitov dáva do súvislostí s jeho obskúrnym začiatkom vo Švédsku na začiatku 90.
Hoci skladba nespĺňa tie kvalitatívne kritériá, ktoré kladie „zrelšia“ generácia na text, je potrebné všímať si to, čo dnes oslovuje mladých ľudí, čo je pre nich príťažlivé. Rovnako potrebné je klásť si otázky, čo môžeme my, pedagógovia, spraviť preto, aby sa mladí ľudia naučili všímať si v textoch umelecké hodnoty a aby takého hodnoty začali aj vyhľadávať.
Je takisto nevyhnutné, aby sme sa prestali zbavovať zodpovednosti za dnešný stav hodnôt v kultúre. Podobný alibizmus príznačne pomenoval aj Albert Marenčin v stati Kde leží bieda našej kultúry, s podtitulom Lamentácie nad rozliatym mliekom: „Našinec sa spravidla vyzúva zo zodpovednosti za jej dnešný úpadok, hľadajúc alibi a zvaľujúc vinu na „svetové trendy“, na „uponáhľaný život“, vyhovárajúc sa, že nemáme na kultúru dosť času ani peňazí, že nekultúrnosť, o ktorú sa denne potkýname, je jedovatým ovocím nadmernej slobody mravného liberalizmu a bezbrehej tolerancie voči gangstrom, kriminálnym živlom, zločincom, mafiánom, chuligánom, a asociálom všetkého druhu, že je dôslednom absencie občianskej výchovy v rodine aj na školách, zameraných takmer výlučne na výučbu prakticky použiteľných vedomostí, a že koreňom zla je všeobecný mravný úpadok, odklon od náboženstva, drogy a primitivizmus televíznych programov, na ktorých vyrastá dnešná mládež …“ (Marenčin, 2016, s. 15).
Je preto potrebné, aby sme hľadali postupy, ako by sme mohli pred konfliktom kultúry a materiálnymi potrebami, meniacimi tradičné formy a žánre postupne na plytkú výrobu zábavy pre čoraz nenáročnejšie publikum, chrániť duchovnú podstatu umeleckej tvorby, aby sa umelecký text v akomkoľvek formáte, či v podobe poézie, filmu alebo piesňového textu, neprestal prihovárať rozumu i srdcu, vedomiu i svedomiu, senzibilite aj intelektu.
Ostáva len dúfať, že napriek silným vplyvom nových technológií na tvorbu hitov a napriek tlaku tvrdej konkurencie a ziskuchtivosti, budú naši mladí poslucháči ovplyvnení aj významnými domácimi tradíciami kultivovaného prístupu k tvorbe piesňového textu, reprezentovanými takými autormi, ako sú B. Filan, D. Hevier, M. Lasica, K. Peteraj, Ľ. P. S. Eliašová, V., Šťastný, M. M.